OTVORENÝ LIST generálnemu riaditeľovi

Vážený pán generálny riaditeľ!


Tento otvorený list Vám adresujem z dôvodu pomerne smutného: Prestal som by na náš podnik hrdý. Uznávam, že je to neobvyklé a pravdepodobne aj neefektívne riešenie, mlčanie sa mi však zdá ešte horším. Pre mňa, no i pre podnik.

Na úvod: Považujem za osobné šastie, že v poslednom decéniu svojej služby pre lesníctvo som dostal možnos pracova na pozdvihovaní kultúrneho a historického rozmeru našej profesie. Prišiel som do Banskej Bystrice v roku 2002, v časoch pre lesníkov zlých, keď do nás búšili mnohí. Nasledovné roky patrili k mojim najkrajším. Spolu s obetavými spolupracovníkmi som mal možnos by účastný procesu, ktorý mal zmysel i výsledky – verejnos si postupne začala uvedomova hodnotu lesa i význam lesníkovej práce preň. Cítil som všeobecnú podporu a musím pravdivo prizna, že dielo sa darilo aj vďaka pochopeniu a dôvere všetkých generálnych riaditeľov pod ktorými som pracoval - Blažeja Možuchu, Karola Vinša, Igora Olajca i Vás. Prečo teda tá strata hrdosti?

S Vaším nástupom do funkcie generálneho riaditeľa, postupne vstupovala do historickej budovy štátnych lesov atmosféra, ktorá podniku s takým postavením, cieľmi a možnosami, ako je náš, nesvedčí. Niežeby počas mandátu Vašich predchodcov bolo všetko ideálne, rušivý vplyv záujmových skupín pri štátnom podniku takéhoto významu vždy bol i bude, no ich rozsah nadobudol neobvyklé rozmery. Aspoň ja to tak cítim. Túto skutočnos by som však – možno aj trocha zbabelo – rád premlčal. Spomenutá atmosféra však začala znehodnocova práve to, o čo som svojou prácou úprimne snažil – dokáza, že lesníci sú slušní ľudia, ktorí sú hrdí na svoje tradície a ktorí slúžia dnešku pre zajtrajšok, pričom ich práca je viac údelom ako zamestnaním. Aj to by som však nádeji, že zajtra bude opä lepšie, - povedzme, že takticky... – premlčal. Zdá sa mi však, že situácia nadobudla parametre, ktoré nielenže poškodzujú štátny podnik, ale môžu vies k ohrozeniu samotnej podstaty štátnych lesov. Nuž a na tom sa v záujme zachovania si sebaúcty podieľa naozaj nechcem.

Bolo by nevhodné, aby som sa venoval „šumom“, ktoré sprevádzajú výkon Vašej neľahkej funkcie. Nepekné informácie sú často nespravodlivo spájané s nositeľmi významných spoločenských pozícií a ich rozdúchavanie je vždy nedôstojné. Vy, pán generálny riaditeľ, však viete, že som viac krát prišiel za Vami, aby som Vás poprosil o zmenu konkrétnych rozhodnutí, ktoré sa mi nezdali správne. Išlo o odvolávanie riaditeľa, ktorého prácu som považoval pre podnik za veľký prínos, išlo o zmluvu, ktorej plnenie bolo pre podnik veľmi nevýhodné, išlo o predaj majetku, ktorý sa mi z pohľadu jeho historickej hodnoty zdal viac stratou ako ziskom. S uznaním musím poveda, že ste ma - napriek tomu, že som sa vyjadroval aj k veciam, ktoré mi pracovne neprináležali - vždy vypočuli, no faktom zostalo, že sa nič nemenilo. To je však poriadku, zodpovednos nesiete Vy, mojou povinnosou je slušne pracova.
Dnes je náš podnik opä na pranieri spoločnosti a naše slová o historických hodnotách lesníctva sa zdajú by v rozpore s tým, čo pre zachovanie úctyhodnosti nášho stavu robíme. Iste, je tu všeobecná kríza, ktorú nik z nás nespôsobil. Je tu však aj nemenej vážna kríza vnútropodniková, na ktorej sa podľa miery právomoci a zodpovednosti podieľame mnohí. Sme zmetení, apatickí, bezradní, čakáme spásu v podobe štátnej pôžičky, ktorú musíme vykúpi ďalšou zásadnou reorganizáciou. Koľkou už..? Áno, zmena je nepochybne potrebná, ale...! Niet šance, aby nás niekto zvonku zachránil, nech by už do podniku vložil akékoľvek peniaze, ak sa my, ustráchaní a často správne nekonajúci zamestnanci nezmeníme na ľudí, ktorí veria v svoje lesnícke vedomosti, vedia pracova s vysokým výkonom a konajú vždy čestne. Niet inej cesty. Ak to nedokážeme, ak neveríme v to, čo nás naučili rodičia a škola, ak nevieme aj v dobách neprajných pracova zanietene a nie sme hrdí na svoju statočnos, potom si tento podnik a ani my, jeho zamestnanci, žiadnu darovanú záchranu nezaslúžime.

Teraz sa prijímajú rozhodnutia o veľkej reorganizácii a masívnom prepúšaní. Nie je mojim cieľom takéto kroky spochybni, pretože k výkonu tak vysokej funkcie, akú zastávate, patria aj takéto závažné rozhodnutia. To, čo chcem s plnou vážnosou spochybni, je Vaša osobná oprávnenos takéto kroky urobi! Vyslovuje sa mi to smutne, ale myslím, že Vy ste si svoju šancu na dôstojné vedenie štátneho podniku LESY SR už premrhali.

V roku 2008 ste prijali zásadné, no veľmi nepredvídavé rozhodnutie o zmene organizačnej štruktúry podniku. Tá zmena išla presne opačným smerom ako ís mala. Desiatky nových lesných správ a stovky nových lesných obvodov bolo síce populárnym krokom, zákonite to však viedlo k veľkému nárastu vnútropodnikovej réžie. Už o niekoľko mesiacov ste paradoxne začali rozpráva o potrebe jej radikálneho zníženia! Každý riadiaci pracovník má nárok aj na chyby, no tento krok nás stál – a stále stojí – veľmi veľa. Peňazí i viery v to, že nejaká organizačná zmena môže vydrža až dovtedy, keď sa začnú prejavova jej prínosy.

Od Vášho nástupu do funkcie sa mohutne prenajímajú poľovné revíry. Hoci sám poľovník, som ochotný zatlieska každému prenájmu, ktorý našu prevádzkovú stratu nahradí reálnym ziskom. Opak je však pravdou – po rokoch budovania základov moderného trvalo prosperujúceho podnikového poľovníctva sme vlastné úsilie zatratili desiatkami pre štát dokázateľne nevýhodných prenájmov. Pozadie všetci tušíme, no výsledok je zjavný: Prišli sme a ročne prichádzame o veľké peniaze. Hovori v takejto súvislosti o potrebe diverzifikácie tržieb podniku je potom trpké.

Predaj prebytočného majetku podniku je oblas obzvl᚝ zložitá a nedovolím si vyslovi všeobecný súd. Jeden konkrétny však áno: Ak je naša horáreň obklopená našimi štátnymi lesmi, ak je tu náš lesník, ktorý týmto našim lesom slúži a ktorý je ochotný ís do tejto horárne býva a ak mu riaditeľ príslušného odštepného závodu túto horáreň chce služobne prideli, aby to už chvíľu na to nebola pravda, lebo horáreň sa práve rozhodol kúpi si niekto s „vysokým“ krytím, tak je to nielen smutná strata objektu potrebného pre riadny chod podniku, ale vážny signál o ohrození samotnej existencie štátnych lesov. Tento príklad som si nevymyslel, tým lesníkom je totiž - môj syn. Na jeho vedomosti, prácu a morálku budem vždy otcovsky hrdý a myslím, že začína presne tam, kde mladý lesný inžinier zača má. Ibaže dnes ma nútite silne pochybova o zmysle takéhoto začiatku. Pre neho a všetkých mladých ľudí, ktorí - ak má najvýznamnejší podnik slovenského lesníctva v budúcnosti ukážkovo fungova - sa musia sta jeho prirodzenou odbornou i morálnou elitou. Aké príklady im to však dnes ponúkame, pán riaditeľ?!

Možno sa spýtate kto a čo je za mojím listom, aká kalkulácia? Žiadna. Nemám spojencov, funkčné ani iné ambície, so svojím pracovným zatriedením som nanajvýš spokojný a veľmi rád by som ho ešte nejaký čas svojou prácou napåňal. Za listom je len moja súkromná snaha o obyčajnú slušnos. K Vám, ku kolegom, k podniku i k sebe. Určite konám často s chybami, no vždy tak, aby som sa nemusel pred sebou hanbi. S týmto predsavzatím som prešiel kus lesníckej cesty a rád by som pri tom už ostal. Keďže ma súčasná atmosféra na podniku oberá o vnútorný pokoj a vnucuje mi pochybnosti o vlastných postojoch, konám tak ako konám. Nie je to pre mňa jednoduché, veď tento list Vám píšem už celé mesiace. Kamienkom, ktorý prevážil moju nerozhodnos bolo naše včerajšie pracovné stretnutie, kde som sa od Vás dozvedel, že podnik stratil práva k vzácnemu historickému objektu o ktorého zachovanie v rukách štátu som Vás kedysi prosil. Vtedy ste mi prisľúbili, že to zvážite...


Vážený pán generálny riaditeľ,

ste podielovým nositeľom najprestížnejšej ceny sveta – Nobelovej ceny mieru. Ceny s ktorou je spojená nezvratná morálka a najvyššia etika. Sú to paradoxne tie atribúty, ktoré nám na podniku dnes tak veľmi chýbajú. Situáciu, ktorá vzniká po napísaní tohto listu máte možnos rieši viacerými spôsobmi. Prosím Vás, aby ste si vybrali taký, ktorý je hodný Vášho vysokého ocenenia. Rád by som totiž bol na svoj podnik opä hrdý.


S úctou


Ján Mičovský, v.r.