Prihlásiť

Ochranári by sa mali poučiť a nie obviňovať z vlastných chýb lesníkov

Nedávno som si prečítal informáciu o tom, ako ochranári idú zachraňovať staré 300-ročné lesy v Rumunských Karpatoch. Tí istí, ktorí „zachránili“ aj naše. Po kalamite z 19. novembra 2004, kedy len v centrálnej časti Nízkych Tatier bolo v priebehu pár hodín na zemi 300 000 m3 dreva, došlo k javom, z ktorých by sme sa mohli poučiť.

Doporučený Kalamita v lokalite Pošova Mlynná pred spracovaním Foto Milan Dolňan Kalamita v lokalite Pošova Mlynná pred spracovaním

Zhruba polovica dreva bola v sprístupnenej časti a ihneď, bez zdržiavania začalo spracovávanie pováľaných a polámaných stromov. V tých svahoch to netrvá mesiac ani dva, no kalamita bola spracovaná a dnes tu rastie nový les. Pri ceste z Brezna na Čertovicu rastie les vpravo aj vľavo. Na liptovskej strane bývalé vedenie urbáru konzultovalo postupy s ochranou prírody. Stratili tak tri roky a výsledok pozná celé Slovensko. Pritom tam v tom čase padlo 10 000 m3, čo je 30-násobne menej.

Najcennejší les odolal vetru, ale lykožrútovi nie

No poďme späť na južnú stranu. Druhá polovica územia a kalamity - dolina pod Ďumbierom, nebola sprístupnená. Tu sa na rozhodnutie orgánov ochrany prírody čakalo cca 900 dní, čiže takmer tri roky. Súhlasy na spracovanie kalamity boli vydané až po odvolávaní a po následnom rozklade ministra životného prostredia. Vietor vylámal a vyváľal pekné zmiešané lesy – smreky, jedle aj buky. No zostalo to cenné – horná hranica lesa, tvorená prstencom starých smrekov vo veku 200 – 300 rokov. A tu je to poučenie. Tento najhodnotnejší les odolal vetru a chránil nižšie položené lesy naďalej. Neodolal však opakovaným rojom lykožrútov, ktoré sa tu premnožili a zabili starý les, aký naši ochranári prírody v Rumunsku tak obdivujú.

Všetci sme vedeli, že sa tak stalo chybou ochrany prírody, ktorá nedovolila urýchlene spracovať kalamitnú hmotu, ale umožnila lykožrútovi vytvoriť minimálne šesť obrovských generácií. Mysleli sme si, že je to dostatočné poučenie pre našu spoločnosť aj médiá, a takýchto chýb sa vyvarujeme. Mysleli sme si, že je to posledný klinec do rakvy takéhoto spôsobu ochrany prírody. V roku 2014 po desiatich rokoch najvyšší štátny ochranár na obhajobu v televíznych novinách uviedol, že nik nemohol predpokladať, že sa v týchto polohách podkôrny hmyz premnoží. No my lesníci, a to hneď na zasadnutiach krízového štábu v novembri 2004 sme to predpokladali, a v každom hlásení sme na to opakovane upozorňovali. V archívoch médií sú o tom dôkazy.

Ochranári z vlastných chýb obviňujú lesníkov

A čo sa stalo potom? Zmena agendy, alebo jej úprava zo strany ochrany prírody, ktorá namiesto priznania vlastných omylov hlása, že za miznúce lesy môžu lesníci, že vznikajú veľké plochy bez starého lesa, že lesníci rúbu a drancujú naše lesy. Svoju chybu, zlý experiment nepriznávajú, ba ani s odbornou lesníckou verejnosťou nekomunikujú. Naopak, útočia proti nej, znevažujú ju a kriminalizujú.

Mimochodom, pod prekrásnymi 300-ročnými smrečinami sme mali aj my rajský pocit. Boli to mimoriadne cenné porasty. Pod odhrnutí hrabanky sme však často nachádzali čiernu zem, pozostatky pálenia dreveného uhlia. Predošlé lesy tu boli vyrúbané a využité pre potreby baníctva. Následne obnovované človekom v spolupráci s prírodou už v časoch vplyvu tereziánskych zákonov a s priamou účasťou lesníckej osobnosti J. D. Matejovie.

Tieto lesy nezmyselne padli vplyvom premnoženého podkôrneho hmyzu a čo horšie, hlúpeho ľudského rozumu. Neboli by tu na veky. Už nefruktifikovali, boli prestarnuté, málo akumulovali uhlík, ale ešte odolali vetru. Ľudským pokusom nie. Vedeli sme o tom už pár rokov predtým, že hornú hranicu lesa nám treba obnovovať, čo nie je bežné. Preto sme v spolupráci s Výskumným ústavom lesného hospodárstva Národného lesníckeho centra vypracovali projekt obnovy hornej hranice lesa a v roku 1996 sme ho začali napĺňať. Tento projekt bol po dvoch rokoch nezmyselne ukončený orgánmi ochrany prírody. Zasa zlé rozhodnutie. Novozaložené lesy po odumierajúcich starých stromoch, obnovené v kotlíkoch, samozrejme disturbancie vetra z roku 2004 a následne podkôrneho hmyzu v zdraví prežili a dnes už plnia všetky funkcie lesa. Je na škodu, že aj v Rumunsku musia stratiť zdravý rozum a prísť o svoje cenné lesy, lebo pokusy ochranárov pokračujú aj tam...

Ing. Milan Dolňan, prezident Slovenskej lesníckej komory

Naposledy zmenené: pondelok, 04 november 2019 07:17
Prečítané: 4440
(0 hlasov)

Komentárov   

+6 # Marián Jasík 2019-11-06 20:24
Pozdravujem všetkých čítajúcich,

urobil som to čo robím len výnimočne a síce zaregistroval som sa, aby som mohol pridať komentár k článku Ing. Dolňana, prezidenta Slovenskej lesníckej komory.

Môj komentár bude stručný - v článku sú uvedené nepravdy a zavádazjúce informácie nedôstojne prezidenta LK. Viem o tom niečo, ako riaditeľ Národného parku Nízke Tatry som bol pri všetkých jednaniach v tej dobe. Nemá zmysel tvrdenia v článku rozoberať, lebo ak niekto potrebuje udržiavať svojich v bojovom naladení tak arumenty nepomôžu..Ak je záujem o skutočnú diskusiu novinári riadici sa základnými pravidlami novinárčiny vedia ako na to. Pekný deň všetkým M.Jasík
-3 # Peter26 2019-11-04 16:12
Možno by sa mohli poučiť lesníci z vlastných chýb a uvedomiť si, že prvotnou príčinou akýchkoľvek kalamít jednovekých monokultúrnych plantáží je fakt, že sa nejedná o prirodzené lesy, ktorých charakteristickým znakom je mnohovekosť drevín, ktoré tvoria minimálne tri etáže lesného ekosystému, ktorý voláme les. Takýto les je schopný odolať tak biotickým ako poveternostným narušeniam.

Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .

Populárne správy

Súkromní vlastníci lesov poprosili prezidentku Čaputovú, aby sa stala pomocníkom zraniteľného vidieckeho obyvateľstva

Súkromní vlastníci lesov poprosili prezidentku Čaputovú, aby sa stala pomocníkom zraniteľného vidieckeho…

Aktuálne

Zobrazenie:8280

V súvislosti s významnou politickou udalosťou európskeho významu, ktorá sa uskutoční na Slovensku v dňoch 14. – 15. apríla 2021...

Komentár: Verejná mienka mlčí. Dokedy ešte?

Komentár: Verejná mienka mlčí. Dokedy ešte?

Aktuálne

Zobrazenie:5656

Na začiatku bola stručná správa, že v pondelok 14. júna boli zamestnanci LESOV SR, š.p., OZ Liptovský Hrádok políciou SR prizvaní...

Vedci o bezprecedentnej kalamite v strednej Európe: Bezzásahové územia sú ešte po 15 rokoch zdrojom oxidu uhličitého, obhospodarované plochy už uhlík viažu

Vedci o bezprecedentnej kalamite v strednej Európe: Bezzásahové územia sú ešte po…

Aktuálne

Zobrazenie:4792

Bezprecedentná podkôrniková kalamita, postupujúca strednou Európou, má potenciál zmeniť zásadným spôsobom nielen lesníctvo a lesnícko-drevársky sektor, ale vo svojom dôsledku...

Komentár: Kto sa bojí o lesnícku česť?

Komentár: Kto sa bojí o lesnícku česť?

Aktuálne

Zobrazenie:3539

Určite nie je náhoda, ako sa medializuje dianie okolo tzv. ochrany prírody. Najprv delostrelecká príprava a potom frontálny útok. Stačí zrekapitulovať...

Glosa: Vážený pán minister Budaj, je čas odísť!

Glosa: Vážený pán minister Budaj, je čas odísť!

Aktuálne

Zobrazenie:2709

Už dlhodobo upozorňujú obyvatelia nášho vidieka na to, že minister životného prostredia Ján Budaj nie je len nekompetentný, ale spôsobuje...

Vymenovaní riaditelia štrnástich odštepných závodov štátneho podniku LESY SR

Vymenovaní riaditelia štrnástich odštepných závodov štátneho podniku LESY SR

Aktuálne

Zobrazenie:2615

Vedenie štátneho podniku LESY SR zrušilo pred dvoma dňami poverenie riaditeľom štrnástich odštepných závodov – Smolenice, Levice, Považská Bystrica, Žilina...

Hlavné správy

V susednom Česku sa stavia stále viac drevostavieb: Každý šiesty rodinný dom je konštruovaný z dreva

V susednom Česku sa stavia stále viac drevostavieb: Každý šiesty rodinný dom…

O čom sa píše

Drevársky magazín na portáli Drevmag.com publikuje článok riaditeľky Asociácie dodávateľov montovaných domov (ADMD) Ing. Lenky Trandovej o tom, že Česi stavajú...

Prečítajte si viac
Koľko máme medveďov na Slovensku? Prvý exaktný údaj priniesol genetický výskum v roku 2014: 1 256 jedincov

Koľko máme medveďov na Slovensku? Prvý exaktný údaj priniesol genetický výskum v…

O čom sa píše

O populácii veľkých šeliem na Slovensku písali začiatkom roku 2018 v odbornom časopise Poľovníctvo, rybárstvo Ing. Jozef Bučko, PhD., riaditeľ Ústavu lesných...

Prečítajte si viac
Predseda parlamentu o reforme národných parkov: Nesmie poškodiť súkromných vlastníkov pôdy a ohroziť zamestnanosť

Predseda parlamentu o reforme národných parkov: Nesmie poškodiť súkromných vlastníkov pôdy a…

Aktuálne

Reforma národných parkov a systémové zmeny v ochrane prírody dominovali debate medzi poslancami parlamentu, ochranármi, lesníkmi, neštátnymi vlastníkmi lesov, ale aj vedcami...

Prečítajte si viac
Európska vesmírna agentúra: Na obežnú dráhu bude vypustený drevený satelit

Európska vesmírna agentúra: Na obežnú dráhu bude vypustený drevený satelit

O čom sa píše

Európska vesmírna agentúra (ESA) sa chystá v priebehu tohto roka umiestniť na obežnú dráhu drevený satelit. Informáciu zverejnil portál Drevmag.com...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza LKT Trstena Fytofarm Merimex

MPRV SR - Lesy, drevo, poľovníctvo