O hluchánej farme na Červenej Skale. Vybudovanie modernej odchovne ministerstvo životného prostredia nepodporí

V súčasnosti chce na jej mieste postaviť modernú odchovňu nezisková organizácia Domus Tetraonis, ale ministerstvo životného prostredia je proti. O projekte neziskovej organizácie Domus Tetraonis na Červenej Skale sa dočítate v časopise LES&Letokruhy 7-8/2021. Ministerstvo životného prostredia SR nám k projektu zaslalo nasledujúce stanovisko: „Ministerstvo nepodporuje žiaden umelý chov chránených živočíchov. Poslaním rezortu je ochrana biotopov v ich prírodnom prostredí, a nie zakladanie chovných fariem. Odchovne neriešia problém záchrany hlucháňa. Tomu by mal pomôcť Program záchrany hlucháňa hôrneho na roky 2018 – 2022,  ktorý sa zaoberá ochranou hlucháňa hôrneho v prirodzenom prostredí. Umelý chov považuje envirorezort za poslednú možnosť jeho ochrany. Treba uchrániť tento vzácny druh v jeho prirodzenom prostredí, a to aj tým, že sa v jeho hniezdiskách zastaví nadmerná ťažba. Tak sa ukončí úbytok, resp. fragmentácia biotopov hlucháňa.

Je ale pravdou, že sa na ministerstvo životného prostredia obracajú aj ľudia, ktorí by radi získali eurofondy, alebo iný druh podpory na podobnú „ochranu hlucháňa“, alebo iných chránených živočíchov. Chovanie chránených druhov ex situ je ale zložitou odbornou aj právnou otázkou, ktorou by sa – v krízovej situácii - mohla zapodievať  Štátna ochrana prírody SR. Súčasné ciele pri záchrane hlucháňa ale chovné farmy nevyriešia.“

Z príspevku Ing. Rudolfa Galgona zverejňujeme na portáli Lesmedium.sk nasledujúce zaujímavé úryvky.

„Znižovanie početnosti hlucháňa vo voľnej prírode riešilo bývalé ministerstvo lesného a vodného hospodárstva už koncom 70-tych rokov minulého storočia. Rozhodlo o umelom farmovom odchove a vybralo lokalitu na Horehroní, v katastrálnom území obce Šumiac, osada Červená Skala, dolina Trstenô.

Farmu postavili pracovníci pridruženej výroby JRD Východná v rokoch 1981 – 82. Zaujímavosťou je, že nebola zverená do starostlivosti štátnym lesom a teda Lesnému závodu Beňuš, ale podniku BRANKO Nitra. Možno preto, že jeho hlavnou činnosťou bol farmový chov, hoci najmä kožušinových zvierat. Po odovzdaní farmy do prevádzky bol jej prvým správcom lesník dôchodca z Tatranskej Kotliny. Potrebu vytvorenia základného chovného kŕdľa riešil iste aj s riaditeľom Lesného závodu Beňuš Ing. Ťavodom a to zainteresovaním lesníkov na zbere vajec.

Z fondu riaditeľa závodu bola vyhlásená odmena 100,- Kčs za jedno vajce. Koľko sa ich podarilo dodať na farmu neviem. Isté je, že Lesná správa Závadka v roku 1983 dodala prvé i posledné tri vajcia. Nebolo to zo zištných dôvodov získať odmenu, ale preto, že pri kladení lapákov koncom apríla po vyrušení sliepky bolo v hniezde päť vajec a už na druhý deň lesník hlásil iba tri. Vyhodnotili sme to ako zničenie dvoch vajec predátorom.

V roku 1996 bola zdriadená Chránená krajinná oblasť Muránska planina. Prvým riaditeľom bol lesný inžinier Ing. Vlastimil Pelikán. Vzťahy medzi lesníkmi a správou CHKO boli veľmi dobré. V porovnaní s dnešnými priam rozprávkové. Spomienkou v súvislosti s hlucháňom je jeho ochrana na Fabovej holi. Keď riaditeľ navrhol pri schvaľovaní Lesného hospodárskeho plánu Lesného hospodárskeho celku Závadka obmedzenie ťažby v konkrétnych porasatoch v jarných mesiacoch, nebol problém to akceptovať. V LHP tak bolo asi v 6 – 8 porastoch také obmedzenie uvedené. Ale lesníci vedia o hniezdiskách hlucháňa. Preto v čase hniezdenia neťažili ani v ďalších lokalitách,“ napísal o problematike okrem iného Ing. Galgon.

Jozef Marko