Názor: Developeri v TANAP-e to budú mať opäť o čosi jednoduchšie. Kvôli novej vyhláške envirorezortu

Príspevok nie je o ministrovi životného prostredia, hoci je pod vyhláškou 170/2021 podpísaný, a už vôbec nie je o osobe, ktorá post ministra zastáva. Je o chránených druhoch a medzerách v systéme ochrany prírody, ktoré umožňujú stavebné eldorádo v národných parkoch. Vyškrtnutím chránených druhov zo zoznamu vzniká len ďalšia diera v plote. Územná ochrana nemôže byť adekvátnou náhradou ochrany druhovej. V prípade prírodných rezervácií je územná ochrana „len“ poistkou, ktorá chráni biotop druhu (§22, ods.1, zákona 543/2002), nie samotný druh. Ak nepominuli dôvody, pre ktoré boli dotknuté druhy vyhlásené za chránené, nemali byť tohto štatútu zbavené. Argument, že uvedené druhy budú chránené tým, že rastú v prírodných rezerváciách podľa mňa neobstojí, pretože prírodné rezervácie boli vyhlasované práve kvôli výskytu chránených druhov, nie naopak. Zrušenie štatútu chráneného druhu pre desiatky rastlín považujem za krok ku papierovému znehodnoteniu nielen druhov, ale aj samotných chránených území. Okrem iného, zánikom štatútu chráneného druhu zaniká nielen dôvod na jeho zvýšenú ochranu, ale aj zodpovednosť za jeho prípadné vymiznutie vplyvom nesprávneho manažmentu. Lebo nielen stavebná či iná ľudská činnosť, ale napr. aj sukcesia ako "chránený prírodný proces" môže byť hrozbou pre chránené druhy. Príkladom nepriaznivého vplyvu sukcesie na chránené druhy je zánik pôvodných rastlinných spoločenstiev v PR Čikovská v Belianskych Tatrách, kde autorky BERNÁTOVÁ, UHLÍŘOVÁ v roku 2018 konštatujú: "Reliktná vegetácia celá zarastá smrekom, v bylinnej vrstve sa šíri Calamagrostis villosa". Kto je zodpovedný? Toto sme chceli dosiahnuť obmedzením druhovej ochrany? Aký má ministerstvo kľúč na riešenie tohto konfliktu záujmov? Aj samotné organizácie ochrany prírody predsa robia v CHÚ tzv. „manažmentové opatrenia“ aby chráneným druhom pomohli (čo považujem za užitočné a správne). Prečo teda rušiť štatút chráneného druhu vzácnym rastlinám rastúcim v národnom parku a "oberať" tak národný park o hodnotu?
Ak pominieme fakt, že revízia siete chránených území mala predchádzať reforme národných parkov, ďalším krokom k plneniu programového vyhlásenia vlády by malo byť prehodnotenie siete chránených území. Ak rastliny, ktoré v CHÚ rastú, už nie sú chránené, vzniká riziko (aj keď snáď len hypotetické), že niektoré PR/NPR môžu stratiť opodstatnenie (§22, ods.1, zákona 543/2002). Veď ak sa v lokalite nevyskytuje chránený druh, načo je taká PR, ktorá má zo zákona chrániť jeho biotop? Prečo v takejto papierovo "vykastrovanej" rezervácii nepovoliť stavbu, resp. inú aktivitu, keď ňou nemáme čo ohroziť? Na Slovensku je predsa vďaka „ekosystému našich ľudí“ možné všetko. Tatranský národný park vrátane jeho rýchlo sa meniaceho podhoria je toho žiarivým príkladom. Vzácne druhy slovenskej flóry by mali zostať zákonom chránené nech rastú vo voľnej prírode hocikde. Aj v prírodnej rezervácii, aj mimo nej.
P.Homola