Názor: Ďalší podraz na vidieku – reorganizácia štátneho podniku LESY SR

Ale vráťme sa do lesa. Takže od roku 1991 začali štátne organizácie lesného hospodárstva s prinavracaním lesného majetku pôvodným vlastníkom. Mnohé štátne lesné podniky aj pod tlakom prémiových odmien! Tak je úplne jasné, že platilo známe, kto robí, robí aj chyby. Ale to by bolo to najmenšie, že sa občas vrátilo niečo nejakému podvodníkovi a že niečo sa ani doteraz nevrátilo, niektorým sa podvod nepodaril, niektorí podvodníci už požívajú meno úspešných podnikateľov a niektorí čakajú ďalej.

Ale kto prežíval najťažšie chvíle? Určite lesníci, lebo tí mohli za všetko. Ale len a len za všetko zlé. Tu vyrúbali „našu“ horu a nenechali po sebe nič, tam hospodárili zle a spôsobili nejakú katastrofu... Ale čo bolo najhoršie, tak sa rušili lesné obvody, lesné správy a lesné závody. Zanikali pracovné miesta, spôsobovali sa krivdy, chátral majetok. A štátne lesnícke organizácie sa museli starať o všetko nepohodlné. Zodpovedali za neštátne neodovzdané lesy, zodpovedali za prebytočné budovy, cesty, až po drobné vodné toky, ktoré nik nechcel. Nik si nevšímal to, že po činnosti lesníkov, aj po období exploatačného režimu, ostali na Slovensku lesy, ktoré patria svojím stavom do prvej trojky najkvalitnejších lesov Európy!

Takže v roku 1991 sa začala „večná“ reorganizácia štátnych lesníckych organizácií a nakoniec bolo prinavrátených viac ako 50 % lesných pozemkov, ktoré dovtedy obhospodarovali štátne lesy. A nakoniec aj prišla reorganizácia vo forme jedného štátneho lesného podniku, ktorý obhospodaruje väčšinu lesného majetku štátu – LESY SR, štátny podnik, ktorý reálne začal existovať 1.1.2000. Vo víre rôznych foriem a spôsobov boja a sídla odštepných závodov, z pôvodne navrhovaných 16, vzniklo nakoniec 26 odštepných lesných závodov, na území celého Slovenska.

Niektorí hovorili o porušení zásad ekonomiky a riadenia, nakoľko je vraj 26 podriadených zložiek veľa a že ich riadenie je neekonomické. Ale nie je správa majetku štátu, ktorý je rozdrobený po celom zemí Slovenska, je rozptýlený, neoplotený a má nesmiernu ekonomickú, spoločenskú, historickú a ekologickú hodnotu, predsa len veľmi špecifická a nevyžaduje si dokonca aj výnimky z teórie riadenia?

Aj napriek tomu, že LESY SR, štátny podnik vznikol aj za účelom vyrovnávania diferenciálnej renty, za účelom zjednotenia spôsobu a formy obhospodarovania vzácneho majetku, už takmer od začiatku existencie tohto lesníckeho kolosu vznikajú snahy o ďalšie a ďalšie reorganizácie štátneho podniku LESY SR. Takže pokračuje neistota zamestnancov tejto lesníckej organizácie, znova a znova ich strašia so zmenami,  prepúšťaním a ďalšou centralizáciou firmy. Ďalší nepokoj v práci zamestnancov firmy!

Podrobne pripravovanej „Vinšovej“ reorganizácii dali stop politici, ale nestačili zastaviť veľký presun lesníckych robotníckych povolaní do externého prostredia. A tak z tisícok robotníkov, pôvodne zamestnaných v podniku LESY SR, stvorili zrazu tisíce drobných živnostníkov. Niektorých zlúčili do firiem a firmičiek a poskytli im ochranný „dáždnik“, vo forme istých zmlúv na prvé tri roky ich existencie. Samozrejme, že sa stala prebytočnou aj pomerná časť nerobotníckych miest, pretože ich prácu už podnik nepotreboval. Takže ďalšia skrytá reorganizácia. Z pôvodných takmer 13 000 zamestnancov, je dnes v štátnom podniku LESY SR menej ako 3 000!

Tak sa chcem kompetentných opýtať, či je ešte stále veľa tých, ktorí sa majú starať o (skromne povedané) najväčší skvost tohto štátu, o lesný majetok štátu, v správe štátneho podniku LESY SR? Či hlavným poslaním tejto organizácie je šetriť a tým prinášať ďalšie financie do bezodnej štátnej pokladnice tohto štátu? Nie je prezieravejšie udržiavať a zlepšovať stav lesných pozemkov vo vlastníctve štátu v prospech všetkých občanov a pokračovať v trvalo udržateľnom obhospodarovaní lesov, v súlade s ich celospoločenským poslaním? Veď aj v takejto organizačnej štruktúre nie sú LESY SR, štátny podnik, pre štátnu pokladnicu príťažou, plnia množstvo verejnoprospešných funkcií pre všetkých občanov Slovenska, za ktoré sa im nedostáva žiadnej odmeny, ani oprávneného uznania. Zamestnávajú ľudí a viažu na seba tisícky dodávateľov a odberateľov, čím sú mimoriadne prospešné pre slovenskú ekonomiku. Tak komu tak záleží na takzvanej reorganizácii a prečo?

Som presvedčený, že úspešný projekt transformácie takej organizácie akou sú LESY SR, štátny podnik, nemôže byť postavený na deštrukcii, na prepúšťaní zamestnancov, na vyprázdňovaní budov, na ústupe z pozícii. Kde je návrh diverzifikácie firmy, kde je využitie spoločenskej objednávky, na ktorú sa projekt odvoláva, ale vôbec nerieši? Kde je návrh využitia vzdelaných zamestnancov, do ktorých ďalšieho vzdelávania roky firma investovala? Kde je návrh využitia  objektov, ktoré takto ostanú prázdne a stanú sa príťažou pre organizáciu?

Za každú cenu si chce niekto napnúť svaly a zas urobiť to, čo sa v tejto lesníckej organizácii deje nepretržite od roku 1991? Prečo chce niekto za každú cenu zrušiť tie posledné štátne lesnícke inštitúcie v dedinách a malých mestečkách nášho vidieka, ktoré existujú takmer 100 rokov? Komu tak záleží na ďalšom oslabení nášho vidieka, na ďalšej centralizácii? Komu záleží na tom, aby sa neschopnosť riadenia tejto firmy, rozkrádanie jej majetku a zisku nastrčenými rukami oligarchov, pod dohľadom politikov, zakrývala a ospravedlňovala potrebou racionalizácie a reorganizácie?

Všetci aktuálne zodpovední, skúste dopriať štátnym lesníkom trocha pokoja, priestoru a času na riadne plnenie si svojich povinností. Aby sa nemuseli neustále obávať straty svojho zamestnania -poslania, aby sa nemuseli báť o osud svojich rodín, aby už konečne mohli naplno využiť svoj pracovný potenciál, aby nemuseli čakať v strachu na ďalšiu reorganizáciu. Aby nemuseli zo strachu radšej nerobiť nič, aby neurobili niečo zlé, čo sa niekomu mocnému nezapáči a zoberie mu to, čo je jeho poslaním, zoberie mu možnosť pracovať v prospech nášho lesa.

Nie, nie som naivný, nemoderný a nie som presvedčený o ideálnej organizačnej štruktúre štátneho podniku LESY SR. Ale tak vzácny majetok štátu, ani zamestnanci organizácie, ani dodávatelia a odberatelia a ani hlavní akcionári tohto majetku si nezaslúžia ničenie, rušenie a prepúšťanie. Tento vzácny majetok štátu, všetci dotknutí občania, naša spoločná budúcnosť a naši potomkovia si zaslúžia, aby bol nejaký projekt reorganizácie moderný, aby staval, budoval, rozvíjaj a využíval obrovský potenciál tohto majetku a obrovský potenciál ľudských zdrojov, ktoré rokmi dokázali svoju opodstatnenosť. Dôkazom toho je obrovské množstvo skvostov našej prírody, skvostov našich lesov, s ktorými sa ale paradoxne chváli niekto iný! Lesu zdar!

Ing. Jozef Staško

Pozn. red.: Redakcia nezodpovedá za informácie zverejnené v tomto článku. Ide o názory autora, ktoré sa nemusia zhodovať s názormi redakcie.