Názor: Bizarný výkrik mimovládnych organizácií, nedemokratické postupy v ochrane prírody a štandardné ústavné postupy

O to bizarnejšie pôsobí výkrik 37 mimovládiek, ktoré zrazu prišli na to, že na Slovensku môže dôjsť k zníženiu „štandardu ochrany prírody“. Toho „štandardu“, ktorý tu bol prijatý v rozpore so všetkým, čo pravidlá demokracie vyžadujú. Len zopár príkladov:

• Novela zákona o ochrane prírody presadená ako poslanecký návrh, len aby sa obišli štandardné riešenia rozporov. A pre istotu v pozmenenom znení predstavená 12 minút pred hlasovaním, len aby oklamali tých poslancov, ktorí s pôvodným znením nesúhlasili.
• Pri delimitácii štátneho majetku na národné parky sa nerešpektuje ani tento pozmenený zákon.
• Absolútne ignorovanie schválených postupov v zmysle Envirostratégie do roku 2030.
• Schvaľovanie zonácií národných parkov, ktoré vlastne ani nemajú byť národnými parkami, lebo nespĺňajú žiadne kritérium v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny či medzinárodné kritériá. O vyhlásených A zónach ani nehovorím. Jediné kritérium – štátne vlastníctvo –  môže prejsť len a len na Slovensku.
• Zverejnenie akože revidovaného zoznamu území európskeho významu, v ktorom sa bez akejkoľvek konzultácie s vlastníkmi, obhospodarovateľmi a správcami pozemkov navyšujú stupne ochrany prírody znova bez akýchkoľvek odborných podkladov, zväčšujú sa výmery a menia predmety ochrany. Opäť to svedčí len o tom, že je všetko robené bez odborných podkladov, bez účasti dotknutých!

Keď som svojho času napísal, že Mečiarov „valec zo Zlatej Idky“ bol len detskou hračkou v porovnaní s dianím za ministrovania Budaja, dostal som sa ja a aj všetci lesníci do nemilosti kandidáta za „Demokratov“. Kde bolo tých 37 mimovládiek, keď v popolnočnom statuse Budaj dehonestoval prácu lesníkov a podprahovo urážal? Kde bolo 37 mimovládiek, keď Budaj vyzýval na verejnej diskusii v Rožňave, nech zodvihnú ruku tí, ktorí chcú zrúbať Muránsku planinu. A kde sú dnes, keď sa na planine rúbe, dokonca v čase hniezdenia a vyvádzania mláďat chudáka hlucháňa?

Toho hlucháňa, ktorého si 37 mimovládiek zobralo za rukojemníka v presadzovaní svojich záujmov, hoci aj nedemokraticky. Takže asi by bolo načase riešiť veci s chladnou hlavou, v zmysle platnej legislatívy. Keby sa tak dialo aj v minulosti, určite by sme tu mali štandardy ochrany prírody, za ktoré by som sa postavil aj ja.

A tu hľa, keď pani prezidentka ešte ani nemala zoznam kandidátov na posty ministrov, už chce niekto riešiť podpisovou akciou personálne nominácie víťaznej koalície? Inak, už beží aj podpisová akcia za vymenovanie ministra – kto bude mať viac podpisov? Tridsaťtisíc podpisov je dosť, no keď sa niekto prekrúžkuje zo stopäťdesiateho miesta na kandidátke do parlamentu s bezmála šesťdesiatisíc hlasmi voličov, kde je potom tá deklarovaná demokracia? Keby sme svojho času vyzbierali podpisy na odstúpenie Budaja, bral by to niekto vážne?

Rečnícke otázky, na ktoré nečakám odpovede, lebo ich poznám a určite nemienim kádrovať. V demokracii sa však zvykne nechať aspoň 100 dní na to, aby sa nový minister ukázal, či na to má (Budaj mal?). A pritom ešte oficiálne žiaden minister nie je. Takže vážení, nechajme to na štandardné ústavné postupy.

Ing. Igor Viszlai - lesník