Prihlásiť

Názor: Bilancia oxidu uhličitého v pralese a hospodárskom lese - vychádzajme z našej lesníckej vedy

Prestížny odborný časopis NATURE publikoval štúdiu o výskume medzinárodného tímu, zloženého z 50 výskumných skupín, z ktorého vyplýva, že mŕtve drevo v rôznej fáze rozkladu ročne uvoľní množstvo uhlíka, zodpovedajúce celosvetovým emisiám z fosílnych palív. Portál Lesmedium.sk o tom informoval v článku nazvanom Mŕtve drevo, bezzásahový režim a uhlíková bilancia. Aká je teda medzi nimi súvislosť?

Doporučený Obrázok č. 2 Kolobeh oxidu uhličitého Obrázok č. 2 Kolobeh oxidu uhličitého

Zistenie vedcov potvrdzuje lesnícke učenie na Technickej univerzite vo Zvolene spred 50 rokov. Akurát mi v ňom chýba bilancia CO2 podľa lesov klimatických oblastí, ktoré sa delia predovšetkým na humídne (vlhké – zrážky prevládajú nad výparom), arídne (suché) a špecifické ako monzúnové lesy, dažďové tropické lesy, mangrovové lesy a pod. Z tohto uhla pohľadu si podľa môjho názoru nemožno brať príklad z Austrálie, na ktorý sa v diskusii k článku na Lesmedium.sk odvoláva pán Jasík, kde sú úplne iné klimatické podmienky, charakterizované rýchlym rozkladom dreva a zrejme sa tam stále aplikujú holoruby.

Podľa môjho názoru v tejto problematike treba vychádzať z našej lesníckej vedy, ktorá umožňuje dokázať, že hospodársky les viaže viac CO2 ako prírodný les – prales. Uvedené možno tvrdiť na základe viac ako 30 ročného skúmania svetovo uznávaného lesníka Prof. Štefana Korpeľa a jeho znázornenie zmeny stavu drevných zásob v pralese na obrázku č.1  v podobe dvoch „opačných“ sínusoid. http://www.pralesy.sk/images/stories/core/kniznica/studijne_materialy/korpel_pralesy%20slovenska.pdf

Obrázok č.1 (v prílohe pod článkom) Zmena drevnej zásoby v 6. lesnom vegetačnom stupni smrekovo-bukovo-jedľovom pralese (čierna) na jeden hektár v porovnaní s hospodárskym lesom pri výberkovom hospodárskom spôsobe (červená).

Vyprodukovaná zásoba za 400 rokov: 4 x 500 = 2 000 m3 + hmota z prebierok a prerezávok 4 x 200 m3 = 800 m3. Spolu 2 800 m3.  Prírodný les 2 200 m3. Kolísanie drevných zásob: min. 2 x 150 = 300 m3, max. 500 m3. Vyrovnaná plynulá produkcia: 2 800 m3: 400 ročne = 7m3 ročne

Do grafu bola vložená zmena stavu zásob (červene) hospodárskeho výberkového lesa, ktorý sa svojou štruktúrou podobá pralesu. Akurát sa drevná hmota ako trvalo obnoviteľný zdroj využíva pre potreby človeka. Porovnaním sa pokúsim vysvetliť, že hospodársky les viaže celkovo viac CO2 ako prales.

Z uvedeného obrázku č. 1 je zrejmé, že prales za 400 rokov vyprodukuje 2 x 1 100 m3 a teda 2 200 m3 drevnej hmoty. Sínusoidy počas 400 rokov dvakrát dosiahnu vrchol na hodnote 1 100 m3. Najprv vo veku 200 rokov a potom vo veku 400 rokov. Priemerná zásoba dreva nepoklesne pod 2 x 250 = 500 m3.    

Z priebehu sínusoid je zrejmé, že do 100 rokov veku pralesa/lesa ide o progresívny rast drevnej hmoty, čo znamená, že každý nasledujúci rok priemerne prirastie viac drevnej hmoty ako predchádzajúci rok. Vo veku 100 rokov dochádza ku kulminácii prírastku a teda je to doba, kedy je ekonomické obnoviť hospodársky les v 6. lesnom vegetačnom stupni (lvs).

Ďalej na obrázku č. 1 vidíme, že v pralese síce pribúda drevná hmota aj po veku 100 rokov až do 200 rokov, ale v tomto období už ide o degresívny rast a teda každý nasledujúci rok priemerne prirastie menej drevnej hmoty ako predchádzajúci rok.

V prípade hospodárskeho výberkového lesa, kde sa rúbu stromy, ktoré dosiahli tzv. rubnú zrelosť – požadovanú hrúbku, kedy kulminuje progresívny rast (100 rokov) to znamená, že zásoba drevnej hmoty za 400 rokov dosiahne štyrikrát vrchol, t.j. 500 m3 a teda les vyprodukuje 2 000 m3. V takomto lese majú jednotlivé stromy alebo v skupinkách vedľa seba rôzny vek a výšku a tak možno rubné stromy jednotlivo alebo v skupinách (max. 0,20 ha) vyberať každý rok.

Súčasne sa  vyberajú nežiadúce stromy za účelom dosiahnutia požadovaného drevinového zloženia, stromy so zdravotným poškodením a stromy obmedzujúce rast stromov, s ktorými sa uvažuje až do rubnej zrelosti. Ide o tzv. prečistky,  prerezávky a prebierky do 50 rokov a nad 50 rokov veku stromov. Pokiaľ by táto hmota predstavovala len 200 m3 z jedného hektára, tak v štyroch cykloch ide o 800 m3, o ktoré sa navýši celková produkcia a teda 800 + 2 000 = 2 800 m3 (prales 2 200 m3).

Ak by boli lesníci a majitelia lesov ponechali nespracované kalamitné drevo podľa priania „ochranárov“ po nimi spôsobenej lykožrútovej pandémii, tak by drevo hnitím vyprodukovalo a do ovzdušia vypustilo priemerne 8 ton x 75 000ha = 600 000 ton CO2 ročne. Celkove pri priemernej zásobe iba 300 m3 na jeden hektár a uvedenej výmere 75 000 ha to predstavuje 16 500 000 ton CO2 počas 28 rokov (16,5 mil. : 0,6 mil.) hniloby odumretých stromov. 

Nuž a podobne so zadržiavaním a vypúšťaním CO2 v kolobehu uhlíka to funguje aj u prírodného lesa, lebo vyprodukovaná drevná hmota sa pochopiteľne nevyužíva pre potreby človeka. Zbytočným navyšovaním území lesov v bezzásahovom režime sa navyšuje celková produkciu CO2. Už Prof. Korpeľ v uvedenom diele upozorňuje, že veľkorysé vyhlasovanie rezervácii zvyšuje tlak na produkciu hospodárskych lesov a nezáleží na mieste na Zemi, kde sa to udeje, lebo ide o globálny problém.

Využitie drevnej hmoty zabudovaním

V prírodnom lese sa podľa obrázku č. 2 v procese rozkladu dreva do ovzdušia vracia CO2 (asi 6 - 10 ton z jedného hektára za rok) ako aj teplo vznikajúce pri hnití a tiež bez osohu pre človeka. V prípade hospodárskeho lesa je vyprodukovaná drevná hmota zabudovaná do rôznych stavieb, výrobkov a stavebných hmôt a napokon, aj keď sa drevo použije iba na výrobu tepla, tak sa tým nič v bilancii kolobehu CO2 nepridá. Zníži sa však spotreba fosílnych palív, či atómovej energie a teda sa ušetrí ďalší zbytočný prídavok CO2 a tepla do atmosféry, alebo sa obmedzí tvorba nebezpečných odpadov pri využití atómovej energie.

Tvorba drevného uhlia a humusu

Odhaduje sa, že 1 až 10 % odumretej biomasy lesa sa pretransformuje na drevné uhlie, ktoré predstavuje unikátne stabilnú formu uhlíka pretrvávajúcu miléniá. Pri vyprodukovaných 2 200/2 800 m3 drevnej hmoty za 400 rokov sa v prípade max., t.j. 10% jedná až o 220/280 m³ dreva, premeneného na uhlík. Ak zohľadníme fakt, že požiar v pralese je nežiadúci a zatiaľ výnimočnou udalosťou a opačne,  že v hospodárskom lese sa haluzina a zbytky po ťažbe okrem pňov zvyčajne spaľujú, tak priemerne sa v hospodárskom lese vytvorí viac drevného uhlia ako v pralese.

V prospech hospodárskeho lesa je aj fakt, že sa vo štyroch cykloch za rovnaké obdobie 400 rokov vytvorí štyrikrát viac koreňov stromov, ktoré  sa rozkladajú v pôde so sťaženým prístupom vzduchu. Napokon drevné uhlie vzniká pri nedokonalom spaľovaní palivového dreva pri kúrení a časom sa na uhlík premení aj časť zabudovaného dreva. Uvedené vytvára predpoklad, že na drevné uhlie sa v hospodárskom lese pretransformuje omnoho viac biomasy oproti prírodnému lesu.

Humus tvoria organické čiastky rastlín a živočíchov v pôde s podielom 1 – 5% po dobu pohybujúcu sa v rozmedzí desiatok až stoviek rokov v stabilnej, pevnej forme ako humusové látky a organo-minerálne komplexy, a to s priamou alebo nepriamou fixáciou atmosférického CO2. Humus sa tvorí  predovšetkým z opadu (lístie a ihličie) a odumretých časti stromov (vetvy, pne) i celých odumretých stromov a k tomu aj čiastočky tiel ostatných rastlín a živočíchov. V porovnateľných podmienkach za predpokladu veľkého množstva odumretých stromov je predpoklad, že v pralese bude viac humusu ako v hospodárskom lese, ale podiel vyjadrený v percentách a doba fixácie nedávajú podstatný rozdiel.

Pozor na fakt, že hnijúce drevo ani v poslednej fáze hniloby nie je humus a rozkladu na CO2 podlieha aj humus tak, ako je uvedené vyššie. Napokon, medzi množstvom humusu a množstvom hnijúceho dreva nemusí byť priama úmera. Dôkazom sú tropické dažďové lesy, kde je minimum humusu, lebo organická hmota sa tam rýchlo rozkladá, pôda je chudobná na živiny a tak z tohto pohľadu nesú názov aj ako “mokré púšte“.

Celkové zhrnutie: hospodársky les kumuluje viac CO2 a na drevné uhlie pretransformuje viac uhlíka ako prírodný les, lebo v hospodárskom lese sa využíva progresívny rast drevnej hmoty počas viacerých cyklov (4) oproti prírodnému lež preto, lebo časť drevnej hmoty sa zabuduje do stavieb, výrobkov a materiálov.                             

Nebol som vedeckým pracovníkom, ale iba pragmaticky mysliacim lesníkom, ktorý sa v tomto príspevku opieral o prírodný zákon a to zákon o zachovaní hmoty. Uvítam pripomienky a diskusiu k môjmu príspevku.

Ing. Stanislav Bystriansky

Naposledy zmenené: štvrtok, 03 marec 2022 08:46
Prečítané: 959
(5 hlasov)

Komentárov   

0 # Marián Jasík 2022-03-03 19:21
Nedá sa nesúhlasiť s názorom vysloveným NLC Zvolen tu: https://www.lesmedium.sk/aktualne/narodne-lesnicke-centrum-s-uhlikovou-bilanciou-to-nie-je-take-jednoduche-a-uz-vobec-nie-jednoznacne

Preto ma udivuje, že odborník na hlucháne a losy sa s plnou vážnosťou pustil do veľmi zložitej témy akou sekvestrácie uhlíka nesporne je. Ja takú odvahu nemám a tak aspoň link na dva články k tejto téme od odborníkov čo sa tomu venujú keď už prišla výzva redakcie na rozprúdenie debaty. Tu sú.

https://ekolist.cz/cz/publicistika/priroda/jak-se-daji-snizovat-celkove-emise-co2-nechme-mrtve-drevo-v-lesich-k-zetleni?fbclid=IwAR2fjQduRM9s32OSfjOUUvT3QT4Wo1kPkS1S4P6IV-RIj7Zc71-plQ04lmI


https://dennikn.sk/2595062/slovensky-vedec-z-britskej-univerzity-hlada-najlepsi-sposob-produkcie-potravin-vysadte-na-polia-stromy-hovori-martin-lukac/?ref=list
-1 # bystriansky 2022-03-05 15:28
Pán Jasík, mal som tu česť podieľať sa svojou diplomovou prácou na výskume pán Prof. Korpeľa. Graf na obr. č.1 (v prílohe) z ktorého odvíjam svoju bilanciu bol vytvorený na základe poctivej práce meraním údajov na TVP počas 30 rokov. Ak zvolíme vhodnú metodiku, vieme čítať údaje z grafu a máme v príslušnej oblasti skúmania prevádzkovú prax, tak zdanlivo zložitá téma nemusí byť zložitou. Fyzikálne zákony a matematika nám nedovolia „sklznúť na šikmú plochu“. V dokumentoch, ktoré ste priložil mi tento rozmer chýba, resp. vedeckému skúmaniu chýba realizovateľnosť.
„Gram praxe je viac hodný, ako tona teórie“! Na základe mojich skúsenosti si dovolím tvrdiť, že ak je pre lesníka jeho práca koníčkom, tak do troch rokov ju musí zvládnuť na profesionálnej úrovni. Odbornostiam, ktoré mi s ironickým podtónom prisudzujete som sa téme hlucháň v rámci poľovníctva v praxi venoval min.40 rokov a chovu losov sa už venujem 6 rokov. V konečnom dôsledku aj pre profesionála však platí to známe „viem, že nič neviem“. Tak ako sa nám rozširuje obzor poznania, objavujeme „neznáme zákutia“. Aby som vo Vás v budúcnosti nevzbudil podobný údiv, tak uvedený 3 ročný limit spĺňam ešte v týchto činnostiach: trasovanie zvážnic, obchod s drevom, pestovanie sadeníc a semenárstvo, OLH a správca lesného majetku, porez guľatiny na rezivo, praktická výuka žiakov SLŠ, včelárstvo a malé farmárstvo.

Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .

Populárne správy

Komentár: Ochranársky luxus v príbehu o jednej streche, v ktorom do seba všetko zapadá. Dokedy ešte?!

Komentár: Ochranársky luxus v príbehu o jednej streche, v ktorom do seba…

Aktuálne

Zobrazenie:7770

Presne o týždeň si pripomenieme 18. výročie vyčíňania veternej smršte Alžbeta v Tatrách. Dnes si pripomeňme, čo nasledovalo po nej, presnejšie...

TÝŽDŇOVKA: Náročná a riziková profesia v lesnom hospodárstve. Prečo nemá zastanie?

TÝŽDŇOVKA: Náročná a riziková profesia v lesnom hospodárstve. Prečo nemá zastanie?

Aktuálne

Zobrazenie:6507

Pracujú častokrát v náročných terénoch a poveternostných podmienkach. Práca lesného robotníka v ťažbe dreva patrí k najrizikovejším profesiám. Zhodou nešťastných okolností sa smrteľné úrazy...

Slovenská poľovnícka komora: Nový národný rekord jeleňa z Poľany – 253,28 bodov CIC

Slovenská poľovnícka komora: Nový národný rekord jeleňa z Poľany – 253,28 bodov…

Aktuálne

Zobrazenie:4428

Slovenská poľovnícka komora v spolupráci s Generálnym riaditeľstvom LESY SR, š. p. v Banskej Bystrici dnes zorganizovala hodnotenie významnej trofeje...

Názor: Ochrana prírody je nadradená všetkému? Podľa niektorých ľudí zrejme aj strave a spánku ľudí v teple

Názor: Ochrana prírody je nadradená všetkému? Podľa niektorých ľudí zrejme aj strave…

Aktuálne

Zobrazenie:3404

Pred časom nám počas verejných protestov proti novele zákona o ochrane prírody a krajiny, takzvanej reforme národných parkov, minister životného prostredia Ján...

Názor: Obyvatelia obce Liptovské Revúce sa cítia byť v procese zonácie Národného parku Veľká Fatra podvedení

Názor: Obyvatelia obce Liptovské Revúce sa cítia byť v procese zonácie Národného…

Aktuálne

Zobrazenie:3274

Prvá písomná zmienka o obci Liptovské Revúce je datovaná v roku 1233. Od tohto roku obyvatelia obce obhospodarovali a starali sa o lúky, pasienky...

Zastaraná technika v lesnom hospodárstve: Priemerný vek kolesových traktorov je až 20 rokov, majú dávno po svojej životnosti a mali byť už najmenej trikrát obmenené

Zastaraná technika v lesnom hospodárstve: Priemerný vek kolesových traktorov je až 20…

O čom sa píše

Zobrazenie:2360

V roku 2019 novelizovaný zákon o lesoch zaviedol ako hlavný spôsob obhospodarovania lesov v Slovenskej republike ich prírode blízke hospodárenie. Tento...

Hlavné správy

Dvanásti ministri životného prostredia sú za zachovanie právnej ochrany vlka dravého: Prirodzená bariéra pred pandémiou AMO a premnožením raticovej zveri

Dvanásti ministri životného prostredia sú za zachovanie právnej ochrany vlka dravého: Prirodzená…

O čom sa píše

Ministri životného prostredia z 12 členských štátov Európskej únie sa zhodli na výzve Európskej komisii, aby uchovala súčasný stav ochrany vlka dravého...

Prečítajte si viac
Drevená stavba roka: Stavať z dreva má zmysel, s výhodami pre zákazníkov aj našu planétu

Drevená stavba roka: Stavať z dreva má zmysel, s výhodami pre zákazníkov…

O čom sa píše

Nadácia drevo pre život otvorila v januári tohto roka po 13-krát brány súťaže Drevená stavba roka, v ktorej sa architekti, dizajnéri a stavitelia...

Prečítajte si viac
Iniciatíva Čistý revír = čistá príroda: Poľovníci vyzbierali minulý rok z prírody 270 ton odpadu

Iniciatíva Čistý revír = čistá príroda: Poľovníci vyzbierali minulý rok z prírody…

Aktuálne

V roku 2022 vyhlásila Slovenská poľovnícka komora (SPK) spolu s redakciou Halali už 4. ročník iniciatívy Čistý revír = čistá príroda. Do...

Prečítajte si viac
Názor: Obyvatelia obce Liptovské Revúce sa cítia byť v procese zonácie Národného parku Veľká Fatra podvedení

Názor: Obyvatelia obce Liptovské Revúce sa cítia byť v procese zonácie Národného…

Aktuálne

Prvá písomná zmienka o obci Liptovské Revúce je datovaná v roku 1233. Od tohto roku obyvatelia obce obhospodarovali a starali sa o lúky, pasienky...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza

Fytofarm Merimex Pro Populo Poprad Slovenská lesnícka komora