Národné lesnícke centrum: S uhlíkovou bilanciou to nie je také jednoduché a už vôbec nie jednoznačné…

„Treba povedať, že modelovaniu záchytov CO₂ z ovzdušia sa venujú v posledných rokoch desiatky, možno stovky vedeckých prác, správ, či štúdií. Ich súčasťou je aj porovnávanie potenciálu záchytu pralesov (prírodných lesov) a obhospodarovaných lesov. Výsledky samozrejme nie sú rovnaké – podľa klimatických a edafických pomerov, podľa použitých typov modelov a podrobnosti vstupných údajov, ale aj množstva iných faktorov, ani nemôžu byť rovnaké, a teda ani zovšeobecnenia, závery a odporúčania nie sú jednoznačné. Za lesy „bezzásahové“ sa v štúdiách väčšinou považujú pralesy a prírodné staré lesy, ktoré samozrejme treba ponechať na samovývoj najmä z dôvodu ochrany biodiverzity a posledných zvyškov lesov bez ťažby a priamych vplyvov človeka.

Ponechanie rovnovekých obhospodarovaných porastov bez zásahu je však iný prípad. Preto konštatovanie, že „umožnenie lesom rásť bez ľudských zásahov a dosiahnuť tak ich ekologický potenciál je efektívny, okamžitý a nízko nákladový spôsob ako ukladať významné množstvá uhlíka a zároveň zabrániť jeho uvoľňovaniu do atmosféry“, a to „v lesoch všetkých typov a veku“ nie je korektné.

Podobne ďalšie konštatovania, že „nezasahovanie navyše maximalizuje ostatné mimoprodukčné funkcie lesa a ekosystémové služby, ako sú zvyšovanie biodiverzity, zlepšovanie kvality vody a ovzdušia, protipovodňová a protierózna ochrana, prínosy pre verejné zdravie, vytváranie potenciálu pre prírodný turizmus a krajinárske hodnoty“ sú zjednodušujúce a zavádzajúce. Napr. ponechanie mladých rovnovekých porastov bez výchovy výrazne zhorší ich statickú stabilitu a zvýši dispozíciu na poškodenie. Podobne výchovne zanedbané prehustené lesy nie sú atraktívne pre turizmus, či významné z hľadiska estetických a krajinárskych hodnôt.

Mŕtve drevo je súčasťou všetkých lesných ekosystémoch (v rôznych množstvách a rôznej štruktúre: pne, stojace sucháre, ležiaca hrubina, tenčina…), pričom samozrejme už neumožňuje ďalší záchyt uhlíka. Postupne sa časť zásoby uhlíka z mŕtveho dreva dostáva rozkladom príslušných organických látok do ovzdušia a časť transformuje na pôdny humus. Napriek tomu, že na Slovensku iba necelé štyri percentá lesov sú úplne bez akéhokoľvek manažmentu a väčšina lesov je nejakou formou obhospodarovaná, je priemerná hektárová zásoba mŕtveho dreva jedna z najvyšších v Európe.

Neprináleží nám komentovať alebo vyvracať každú vetu z odôvodnenia pripomienky. Pre túto chvíľu zhrnieme naše stanovisko konštatovaním, že pre prevažne kultúrnu a človekom zmenenú krajinu je vhodným riešením – aj z hľadiska záchytov CO₂  – kombinácia rôznych prístupov: ochrana pralesov a iných vzácnych starých lesov, primerané zásahy v ochranných lesoch, na vhodných lokalitách aj plantáže rýchlorastúcich drevín, ale hlavne prírode blízke hospodárenie v lesoch, ktoré zvýši stabilitu a odolnosť lesov, zlepší parametre diverzity a má potenciál najmä z dlhodobého hľadiska optimalizovať sekvestráciu uhlíka,“ uvádza sa vo včerajšom vyhlásení Národného lesníckeho centra.