Minister životného prostredia odmieta plačlivé odkazy ekoaktivistov: Nebude podporovať devastáciu lesov lykožrútmi

V tlačovej správe Ministerstva životného prostredia SR je uvedené, že Slovensko má podľa vicepremiéra a ministra životného prostredia Tomáša Tarabu najhorší zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v rámci celej Európskej únie. Ministerstvo preto pripravilo novelu zákona EIA, ktorá vytvorí predvídateľné a udržateľné prostredie a rovnako tak odstráni tzv. goldplating, teda uplatňovanie prísnejších kritérií a noriem, ako to vyžaduje EÚ. Právna úprava bude garantovať prístup verejnosti v tej časti procesu, kde dochádza k posudzovaniu vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie. „Jediné, čo sa mení, že konečne na Slovensku nebude EIA trvať 450 dní alebo 500 dní, odstránia sa svojvoľné konania alebo nekonania úradníkov,“ vysvetlil vo vyhlásení minister Tomáš Taraba.

Spracovávanie kalamít v lesných porastoch sa bude vykonávať odborne a v súlade s platnou legislatívou. Tomáš Taraba však odmieta podporovať devastáciu lesov lykožrútmi ako prechádzajúce vedenia ministerstva. Envirorezort rovnako odmieta účelové šírenie klamstiev o spracovaní následkov vetrovej a lykožrútovej kalamity pri Ceste slobody, nie však v srdci Kôprovej doliny vo Vysokých Tatrách ako tvrdia predstavitelia mimovládnych organizácií.

„Nejde o žiadnu jadrovú zónu Kôprovej doliny. Skutočnosť je taká, že porast, v ktorom sa spracovávali nielen sucháre, ale aj iné stromy napadnuté lykožrútom a ktoré ohrozovali ďalšie zdravé stromy, sa nachádza bezprostredne pri Ceste slobody, medzi Tromi studničkami a Podbanským v 4. stupni ochrany prírody. My sa ale odmietame nečinne prizerať na to, ako vymierajú lesy v národných parkoch. Preto aj naďalej budeme postupovať v súlade s platnými právnymi normami a s cieľom ochrániť naše národné parky pred ich vymieraním,“ zdôraznil minister Tomáš Taraba. Navyše, rozhodnutie odstrániť suché stromy a zabrániť ďalšiemu šíreniu lykožrúta padlo ešte počas Budajovho vedenia ministerstva v decembri 2020.

Účelové sú podľa envirorezortu tiež tvrdenia o znížení početnosti hlucháňa v tejto lokalite. Na území najstaršieho národného parku na Slovensku je populácia hlucháňa minimálne stabilizovaná, vo viacerých lokalitách dokonca rastie, čo vyplýva aj z viacerých odborných štúdií a dokumentov ochrany prírody a krajiny. Pobytové znaky hlucháňa je možné nájsť aj v aktívne obhospodarovanom lese či mladých lesných porastoch, ktoré sú dielom človeka.

Link na tlačovú správu MŽP SR: Envirorezort sa nebude prizerať na ničenie slovenskej prírody, vidieka a hospodárstva (minzp.sk)