Komentár: Postavička, ktorá na ministerskom poste po sebe zanechala pachuť pseudodemokracie

„Po vyše ročnom politickom zápase sa začala v apríli 2022 transformácia národných parkov, ktorá prináša ich právnu subjektivitu a jednotnú správu štátnych pozemkov v národných parkoch. Rozloha deviatich národných parkov predstavuje vyše 317 tisíc hektárov, ktoré majú hodnotu pre celú spoločnosť najmä teraz v čase meniacej sa klímy. Národné parky so zdravým a odolným lesom zabezpečia ekosystémové služby, predovšetkým zdroje pitnej vody. Na štartovacej čiare je aj rozvoj cestovného ruchu so zameraním sa na mäkké formy turizmu. Práve v tejto oblasti rastie dopyt a príjmy vo fungujúcich národných parkoch niekoľkonásobne prevyšujú príjmy z hospodárskych aktivít, ako napríklad predaja dreva,“  zhodnotili reformu životniari. Zdroj: Tlačová agentúra Slovenskej republiky - TASR.sk

Nuž, o tom politickom zápase, ktorý prebiehal v druhej polovici roka 2021, vedia svoje a veľmi dobre si ho pamätajú vlastníci a obhospodarovatelia lesov, odborní lesní hospodári, lesníci aj lesní robotníci, ktorí nesúhlasili s obsahom a spôsobom schválenia novely zákona o ochrane prírody a krajiny. Komentár, ktorý tento týždeň uverejnil Konzervatívny denník Postoj svedčí o tom, že neboli jediní, ktorí považovali tento proces za nedemokratický.

„Vlajkovou „reformou“, ktorou sa ministerstvo životného prostredia za toto volebné obdobie chváli, je zmena vo fungovaní národných parkov. Za klenot medzi reformami ju označila aj prezidentka Zuzana Čaputová, keď na jeseň hodnotila pôsobenie vlády, ktorej členom bol aj Ján Budaj. No ak Budaj kritizuje Karahutu za presadzovanie zásadných zmien poslaneckými návrhmi a tento spôsob tvorby zákonov neraz citlivo vníma aj hlava štátu, práve „reforma“ národných parkov je ukážkovým príkladom takéhoto postupu.

Hoci zjavne išlo o ministerský návrh, do parlamentu sa dostal ako poslanecký – podpísaný zástupcami všetkých vtedajších koaličných strán. Prezentované to bolo ako technická zmena, ktorá presúva rozdelené riadenie územia národných parkov zo štátnej ochrany prírody (ministerstvo životného prostredia) a podniku LESY SR (ministerstvo pôdohospodárstva) na nový subjekt – Správu národného parku.

V skutočnosti však išlo o zásadnú zmenu vlastníckych pomerov – síce k štátnemu majetku, no dvoch rôznych organizácií. Jednej zameranej na ochranu prírodu, druhej na hospodársku činnosť. A keďže územia národných parkov majú aj svoje ochranné pásma, nepriamo by sa to dotklo aj súkromných vlastníkov,“  napísal okrem iného v komentári Konzervatívny denník Postoj. Zdroj: Skutočná ochrana prírody zostala bokom | Konzervatívny denník (postoj.sk)

Ľuďom, ktorí majú skúsenosti s „demokratickými“ postupmi exministra Budaja a rezortu, ktorý viedol v presadzovaní takzvanej reformy národných parkov a ich následnej zonácie, znie preto paradoxne, že bývalý minister životného prostredia sa stal jednou z tvárí nového politického projektu nazvaného Demokrati.

„Pretože, kto sú vlastne Demokrati? Skupina bezprizorných postavičiek, ktorá päť minút po dvanástej odskočila od Igora Matoviča a ktorých spája túžba zostať za každú cenu v politike, a preto zúfalo hľadajú niekoho, na ktorého chrbte by sa mohli zviesť. Zobrať do partie Hegera, ktorý nedokázal ukočírovať ani len vládu a napokon sa znemožnil pred zrakmi celého národa, keď prosíkal prezidentku o to, aby ho nechala dovládnuť, by sa rovnalo samovražde,“  skomentoval vznik a súčasnú snahu novej politickej strany denník Pravda. Zdroj: Hegera nechce nik - Komentáre a glosy - Názory - Pravda

Vlastníci a užívatelia lesov, ale aj všetci tí, ktorým záleží na aktívnej ochrane a trvalo udržateľnom obhospodarovaní zdravých a zelených lesov dúfajú, že po septembrových predčasných voľbách bude definitívne platiť: Zbohom, pán Budaj. Zanechali ste na ministerskom poste takú pachuť pseudodemokracie, že viac príležitostí si už nezaslúžite.

Jozef Marko