Komentár: Pohľad na energetický potenciál dreva na Slovensku bez ideologických klapiek na očiach

Možno len súhlasiť, pretože toto je jeden z dôvodov hroziacej energetickej chudoby, ktorá je veľmi vážna najmä preto, že táto hrozba už nie je spôsobená jedine ekologickými a ekonomickými dôvodmi, ale najmä dôvodmi politickými, ktoré vyplývajú z vojny, prebiehajúcej za našimi východnými hranicami.

Je čas, keď je naliehavo nutné prehodnotiť náš vzťah k všetkým dostupným zdrojom energie a bez ideologických klapiek na očiach hľadať taký mix zdrojov energie, ktorý pri rešpektovaní uhlíkovej neutrality zabezpečí energetickú bezpečnosť našej republiky. Treba sa teda  jasne postaviť aj k takému uhlíkovo neutrálnemu, obnoviteľnému a domácemu zdroju energie, akým je drevo.

Tento zdroj je časťou našej, ale aj európskej verejnosti odmietaný na základe dvoch často opakovaných argumentov. Prvým je argument, že energetický potenciál dreva je tak nízky, že nemôže tento problém riešiť a druhým je argument, že využitie dreva na energetické účely je priamym ohrozením ekologickej podstaty našich lesov.

Pozrime sa preto bližšie na tieto argumenty. Argument prvý je postavený na dlhodobom podceňovaní dreva ako obnoviteľnej, domácej a ekologickej suroviny, u ktorého sa akceptuje iba význam suroviny pre drevársky a celulózo-papierenský priemysel. Pravda je však taká, že na základe štatistických údajov Národnej inventarizácie a monitoringu lesov SR jeho využiteľný energetický potenciál, odvodený od priemernej ročnej ťažby dreva okolo 9 mil. m³ hrubiny bez kôry, pri rešpektovaní biologických, ekologických a technických obmedzení, v budúcich desiatich rokoch predstavuje hodnotu okolo 2,8 mil. ton ročne.

Okrem toho je potrebné kalkulovať aj s odpadom, ktorý vzniká u spracovateľov dreva. Jeho množstvo, po odrátaní vlastnej spotreby je 0,95 mil. ton ročne. Potenciál drevnej biomasy, ktorú produkujú tzv. biele plochy, je na úrovni okolo 0,76 mil. ton ročne. Celkove je teda disponibilné množstvo dreva na energetické účely v Slovenskej republike na najbližšie obdobie približne 4,5 mil. ton ročne.

Ak si pre názornejšiu predstavu prerátame na základe energetických údajov toto množstvo dreva na jeho plynový ekvivalent vyjde nám, že v ideálnom prípade toto množstvo dreva dokáže vyprodukovať rovnaké množstvo energie ako približne 1,6 mld.m³ zemného plynu. Ak (podľa štatistík Ministerstva hospodárstva SR) je celková spotreba zemného plynu v SR na hodnote 5,2 mld.m³ ročne, potom energetické drevo je schopné nahradiť až 30 % našej spotreby zemného plynu ročne!

Je jasné, že toto množstvo vychádza z idealizovaných podmienok, ktoré sú však limitované logisticky a technologicky. Avšak aj pri realistickom čísle využitia drevnej biomasy na energetické účely, ktoré je  na úrovni približne 3 mil. ton ročne, je ním možné nahradiť okolo 20% celkovej spotreby zemného plynu v Slovenskej republike. Tento podiel nie je vôbec zanedbateľný. Vytvorením stimulov na efektívnejšie využitie tohto zdroja energie je ho možné postupne zvyšovať až na uvedených 4,5 mil. ton ročne.

Treba zdôrazniť, že pritom nedôjde k navyšovaniu ťažieb nad ekologicky odôvodnené a schválené množstvá. Navyše je potrebné zobrať do úvahy aj veľmi závažnú sociálnu stránku tejto záležitosti, pretože drevo je jediným lokálnym zdrojom tepla, reálne dostupným  obyvateľom rozsiahlych horských oblastí Slovenska navyše nezaťaženým obrovskými prepravnými nákladmi, zanechávajúcimi významnú uhlíkovú stopu ako je to pri plyne, ale aj pri elektrine. Ak teda berieme do úvahy ekonomické, ale aj sociálne argumenty pre využitie dreva, ako zdroja tepla, potom musíme konštatovať, že argument o nízkom energetickom potenciáli dreva a jeho schopnosti prispieť k riešeniu energetických potrieb nášho štátu sa nezakladá na faktoch a nie je teda pravdivý.

Argument druhý je postavený na alarmistickom presvedčení časti našej verejnosti o neudržateľnosti hospodárenia v našich lesoch. Hospodárenie v lesoch však vychádza z dlhodobého plánovania, založeného na pravidelnom komplexnom zisťovaní ich stavu. Z neho potom vyplývajú všetky opatrenia, ktorých kategorickým a nad všetkým stojacim cieľom je zachovanie ich podstaty do budúcnosti a všetkých úžitkov, ktoré človeku poskytujú.

Ako bolo uvedené vyššie, zásadnou požiadavkou na  využitie energetického dreva je podmienka, že toto musí byť zabezpečené iba v rámcoch ťažieb, stanovených na základe poznatkov o stave lesov a schválených štátnou autoritou. Inak povedané: ciele energetického využívania dreva nie je možné dosahovať nekontrolovaným zvyšovaním jeho ťažby, ale iba zvýšením efektivity jeho využitia.

Za súčasného stavu nie je potrebné podliehať panike poukazovaním na možné drancovanie lesov, pretože absolútnou väčšinu lesníkov a vlastníkov lesov sú regulácie dané programami starostlivosti o lesy bezvýhradne rešpektované. Jediným, avšak možným, ohrozením týchto zásad by mohla byť len skutočná energetická kríza spôsobená masívnym výpadkom dodávok plynu a elektriny, ktoré by viedla k živelnému nelegálnemu získavaniu jediného zdroja dostupnej energie, ktorým je drevo.

Riešenie takéhoto stavu je však už mimo možností bežných občanov a treba len dúfať, že štát a jeho represívne zložky sú aj na takúto možnosť pripravené. Napokon je potrebné zdôrazniť, že lepšie a efektívnejšie využitie dreva na energetické účely je v zhode aj s Nízkouhlíkovou stratégiou SR do roku 2030, ktorá vytýčila cieľ zvýšenia podielu obnoviteľných zdrojov energie na 19,3%.

Slovensko nie je krajina príliš bohatá na prírodné zdroje a bolo by proti zdravému rozumu nevyužívať aspoň tie, ktorých máme relatívny dostatok. Drevo je jedným z nich a má veľký potenciál byť aj surovinou, ktorá pomôže riešiť energetické problémy dneška.

Juraj Vanko

Únia regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska