Prihlásiť

Komentár: Národné parky na Slovensku, zmena prístupu k ochrane prírody, šírenie podkôrneho hmyzu a rozpad smrečín

Na Slovensku máme v súčasnosti deväť národných parkov, pričom okrem národných parkov Muránska planina, Poloniny, Veľká Fatra a Slovenský kras boli vyhlásené ešte za socializmu. Teda v politickom režime, v ktorom boli pozemky a lesy považované za verejné vlastníctvo. Vzhľadom na hustú urbanizáciu územia a plošné využívanie dreva ako jedinej obnoviteľnej suroviny Slovenska, nebolo možné veľkoryso navrhnuté národné parky vyhlásiť bez toho, aby v nich neboli obce a mestá. Aby sa nezastavil rozvoj v regiónoch, ktoré sa stali súčasťou národných parkov, boli stanovené obmedzenia a zákazy, regulujúce všetky ľudské aktivity, ktoré by mohli ohroziť plnenie funkcií, pre ktoré boli národné parky zriadené.

Doporučený Spracovanie kalamity v Národnom parku Bavorský les na jeseň 2019 Foto Jozef Marko Spracovanie kalamity v Národnom parku Bavorský les na jeseň 2019

V čase vyhlasovania väčšiny národných parkov na Slovensku neexistovala žiadna kategorizácia IUCN (International Union for Conservation of Nature – Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov), na ktorú sa v súčasnosti ochrancovia prírody odvolávajú. Prvá oficiálna kategorizácia IUCN bola zverejnená v roku 1978. Teda v čase, keď už bola vyhlásená väčšina národných parkov na Slovensku. Národné parky vyhlasované podľa kategorizácie IUCN kategórie II. - t. j. národné parky, majú úplne iné postupy vyhlasovania, ako tomu bolo na Slovensku. Je preto zrejmé, že ak by boli národné parky na Slovensku vyhlasované podľa IUCN kategorizácie, vyzerali by inak ako dnes.  

Podporme tento argument a vráťme sa ešte do roku 1978, kedy IUCN zverejnila správu nazvanú Kategórie, ciele a kritériá chránených území. V správe bolo navrhnutých desať kategórií chránených území. V roku 1984 vznikla pracovná skupina, ktorá mala prehodnotiť a prispôsobiť pôvodnú desaťbodovú klasifikáciu aktuálnym požiadavkám. Správa pracovnej skupiny pod vedením  Harolda Eidsvika bola predložená na zhromaždení CNPPA (Committee on Criteria and Nomenclature), ktoré sa konalo počas valného zhromaždenia IUCN v austrálskom Perte v novembri 1990. Tvorcovia správy navrhli využiť prvých päť kategórií. Na IV. Svetovom kongrese o národných parkoch a chránených územiach v Caracase vo Venezuele bola vo februári 1992 kategorizácia chránených území výrazne prehodnotená. Výsledkom je súčasná kategorizácia.

Poďme znova domov, na Slovensko. Do roku 2002, teda do nadobudnutia účinnosti zákona o ochrane prírody a krajiny č. 543 bol v našich národných parkoch vykonávaný osobitný manažment, založený na aktívnej ochrane prírody. Tento prístup mal zabezpečiť plnenie všetkých funkcií, ktoré národný park poskytoval. Napríklad v prípade vzniku mimoriadnej udalosti museli byť bezodkladne odstránené dôsledky rôznych živelných prírodných udalostí. A to aj v územiach v piatom, najprísnejšom stupni ochrany prírody.

Po roku 2002 začal spomínaný zákon o ochrane prírody a krajiny prísne regulovať aktívny manažment v 5. stupni ochrany prírody. Spočiatku ešte štátna správa životného prostredia v ojedinelých prípadoch umožnila spracovať aspoň časť kalamity. Dnes sa dávajú výnimky už iba na prípadné uvoľnenia turistických chodníkov od vývratov a zlomov. Takže povinnosti, ako je okamžité spracovanie kalamity, ktoré boli dovtedy prísne sledované a sankcionované, sa v územiach s 5. stupňom ochrany prírody nesmeli realizovať. Na doplnenie, na Slovensku je takmer 1 100 maloplošných chránených území. Približne dve tretiny z nich sú vyhlásené v najprísnejšom stupni ochrany prírody.

Pamätníci tejto zmeny v prístupe k ochrane prírody vedia, že ju čiastočne spôsobila inšpirácia modelom hospodárenia a ochrany lesov a prírody v Národnom parku Bavorský les v Nemecku. Prečo čiastočne? Lebo na Slovensku bola prevzatá iba jednoduchšia časť systému, ktorá si nevyžaduje žiadne odborné, technické, ale najmä finančné nároky (okrem ujmy za obmedzenie hospodárenia na lesných pozemkoch vo vlastníctve neštátnych subjektov). Touto jednoduchšou časťou je vyčlenenie územia na „ničnerobenie“. Druhá, dôležitejšia - odborne, technicky a finančne náročnejšia časť tohto modelu, nebola u nás aplikovaná.

Touto druhou a podstatnou časťou, ktorú mali v Bavorskom lese vyriešenú a plnohodnotne zabezpečenú ešte pred vyhlásením bezzásahového územia, bola a stále je dôsledná ochrana okolitých území pred šíriacim sa podkôrnym hmyzom z vlastného bezzásahového územia, ako aj tlmenie prípadných negatívnych (hlavne antropogénnych) vplyvov z okolia do vlastného bezzásahového územia. Opatrenia sa v okolí bezzásahových území v Národnom parku Bavorský les vykonávajú dôslednou sanačnou ťažbou v dostatočne širokom ochrannom pásme (spravidla 800 – 1 300 metrov).

Aj v našej legislatíve je síce uvedená povinnosť Štátnej ochrany prírody SR vykonať opatrenia v ochrannom pásme (avšak maximálne len do 100 metrov) v prípade, ak orgán štátnej správy životného prostredia neumožní spracovať kalamitu na území s 5. stupňom ochrany prírody. Na rozdiel od Nemecka je tento systém na Slovensku nepružný, neoperatívny a navyše realizovaný v absolútne nepostačujúcom rozsahu ochranného pásma.

V praxi to potom vyzerá tak, že Štátna ochrana prírody SR spravidla len následne preplatí časť finančných prostriedkov (ak vôbec), reálne vynaložených na realizáciu ochranných opatrení. Zvyšok opatrení, vykonávaných v plnej šírke reálne potrebných a nevyhnutných postupov, znáša užívateľ lesných pozemkov a porastov z vlastných nákladov.

Podľa lesníkov, ktorí sa tejto problematike dlhodobo venujú a vďaka ktorým obsahuje tento článok genézu problému s racionálnymi argumentmi a objektívnymi faktami, práve v tomto nedostatku tkvie podstata enormného rozšírenia škodcov do smrečín na Slovensku. Situácia je totiž podľa ich skúseností taká dramatická, že ani pri najväčšej snahe využiť všetky disponibilné prostriedky (okrem chemických postrekov stojacich porastov), dnes už nie sú lesníci schopní efektívne zastaviť šírenie podkôrneho hmyzu z bezzásahu do zdravých lesných porastov.

Jozef Marko

Naposledy zmenené: nedeľa, 10 január 2021 16:42
Prečítané: 1109
(3 hlasov)

Komentárov   

-2 # Marián Jasík 2021-01-08 17:57
Kus pravdy na tom je a síce, že Nemci, ale aj Poliaci majú na opatrenia proti šíreniu podkôrneho hmyzu z bezzásahových zón národných parkov lepší systém. To iste. Má to jeden prostý dôvod. Za národný park nesie zodpovednosť jeden subjekt. V dobrom aj zlom. Zužovať však problém rozpadu smrečín na bezzásahové územia je buď nepoznanie celej hĺbky problému alebo úmyselné hrotenie názorových stretov. Nechcem nikomu prisudzovať zlý umysel takže po ruke je niekoľko príčin, ktoré tiež výrazne prispeli k rozpadu smrečín:
-žeby nie celkom domyslené rozhodnutia v minulosti, keď sme namiesto listnáčov a jedle sadili smreka, miestami až monoklultúrach
- žeby klimatické zmena
- žeby zužovanie genetickej variability smreka v umelej obnove po zrušení malých škôlok na bývalých polesiach
- žeby ťažkopádnosť pri obstarávaniach prác pri odstraňovaní následkov mimoriadnych udalostí hlavne v štátnych subjektoch
- žeby chýbajúce vlastné kapacity na rýchle a cielené zásahy v štátnych subjektoch
- žeby nákladové limity nákladov na ťažbu v štátnych subjektoch
- žeby problém neodovzdaných súkromných lesov

A iste je tých príčin ešte viac a je to zložitejšie.

M.Jasík
-1 # Jozef Marko 2021-01-09 14:55
Dobrý deň, vážení čitatelia,

nikde v článku netvrdím, že bezzásah je jediným dôvodom rozpadu smrečín. Článok nemal a ani nemohol mať ambíciu pomenovať a rozobrať všetky príčiny dramaticky sa zhoršujúceho zdravotného stavu najmä horských smrekových porastov.

Myslím ale, že jednu z nich, bezzásahový režim a to čo spôsobuje v nezvládnuteľnom šírení podkôrneho hmyzu, je v článku pomenované a rozpísané s použitím racionálnych argumentov.

Protiargumentom má byť, že ak bude aj na Slovensku jeden správca chráneného územia, ako je tomu v Nemecku, tak rozšírením nárazníkovej zóny a zabezpečením efektívneho systému spracovania podkôrnikovej kalamity v nej sa lykožrút prestane šíriť do lesov v okolí bezzásahových zón a ničiť ich?

Takže ak budú spravovať chránené územia iba ochranári, všetko zrazu pôjde, všetko sa bude dať, podkôrniková kalamita prestane byť problémom, lebo od štátu dostanú dostatok finančných prostriedkov na včasnú a účinnú elimináciu šírenia podkôrneho hmyzu z bezzásahových území, ktoré teraz lesníci na všetky potrebné opatrenia jednoducho nemajú a štát ich volanie o pomoc ignoruje?

Nuž, ak tomu takto treba rozumieť, tak to mnohé zo súčasného diania vo vzťahu k obhospodarovaniu lesov v chránených územiach a zvlášť v národných parkoch na Slovensku vysvetľuje.

A potom vraj lesníci hrotia názorové rozdiely....

Jozef Marko

Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .

Populárne správy

Súkromní vlastníci lesov poprosili prezidentku Čaputovú, aby sa stala pomocníkom zraniteľného vidieckeho obyvateľstva

Súkromní vlastníci lesov poprosili prezidentku Čaputovú, aby sa stala pomocníkom zraniteľného vidieckeho…

Aktuálne

Zobrazenie:8280

V súvislosti s významnou politickou udalosťou európskeho významu, ktorá sa uskutoční na Slovensku v dňoch 14. – 15. apríla 2021...

Komentár: Verejná mienka mlčí. Dokedy ešte?

Komentár: Verejná mienka mlčí. Dokedy ešte?

Aktuálne

Zobrazenie:5637

Na začiatku bola stručná správa, že v pondelok 14. júna boli zamestnanci LESOV SR, š.p., OZ Liptovský Hrádok políciou SR prizvaní...

Vedci o bezprecedentnej kalamite v strednej Európe: Bezzásahové územia sú ešte po 15 rokoch zdrojom oxidu uhličitého, obhospodarované plochy už uhlík viažu

Vedci o bezprecedentnej kalamite v strednej Európe: Bezzásahové územia sú ešte po…

Aktuálne

Zobrazenie:4792

Bezprecedentná podkôrniková kalamita, postupujúca strednou Európou, má potenciál zmeniť zásadným spôsobom nielen lesníctvo a lesnícko-drevársky sektor, ale vo svojom dôsledku...

Komentár: Kto sa bojí o lesnícku česť?

Komentár: Kto sa bojí o lesnícku česť?

Aktuálne

Zobrazenie:3538

Určite nie je náhoda, ako sa medializuje dianie okolo tzv. ochrany prírody. Najprv delostrelecká príprava a potom frontálny útok. Stačí zrekapitulovať...

Glosa: Vážený pán minister Budaj, je čas odísť!

Glosa: Vážený pán minister Budaj, je čas odísť!

Aktuálne

Zobrazenie:2702

Už dlhodobo upozorňujú obyvatelia nášho vidieka na to, že minister životného prostredia Ján Budaj nie je len nekompetentný, ale spôsobuje...

Vymenovaní riaditelia štrnástich odštepných závodov štátneho podniku LESY SR

Vymenovaní riaditelia štrnástich odštepných závodov štátneho podniku LESY SR

Aktuálne

Zobrazenie:2615

Vedenie štátneho podniku LESY SR zrušilo pred dvoma dňami poverenie riaditeľom štrnástich odštepných závodov – Smolenice, Levice, Považská Bystrica, Žilina...

Hlavné správy

V susednom Česku sa stavia stále viac drevostavieb: Každý šiesty rodinný dom je konštruovaný z dreva

V susednom Česku sa stavia stále viac drevostavieb: Každý šiesty rodinný dom…

O čom sa píše

Drevársky magazín na portáli Drevmag.com publikuje článok riaditeľky Asociácie dodávateľov montovaných domov (ADMD) Ing. Lenky Trandovej o tom, že Česi stavajú...

Prečítajte si viac
Koľko máme medveďov na Slovensku? Prvý exaktný údaj priniesol genetický výskum v roku 2014: 1 256 jedincov

Koľko máme medveďov na Slovensku? Prvý exaktný údaj priniesol genetický výskum v…

O čom sa píše

O populácii veľkých šeliem na Slovensku písali začiatkom roku 2018 v odbornom časopise Poľovníctvo, rybárstvo Ing. Jozef Bučko, PhD., riaditeľ Ústavu lesných...

Prečítajte si viac
Predseda parlamentu o reforme národných parkov: Nesmie poškodiť súkromných vlastníkov pôdy a ohroziť zamestnanosť

Predseda parlamentu o reforme národných parkov: Nesmie poškodiť súkromných vlastníkov pôdy a…

Aktuálne

Reforma národných parkov a systémové zmeny v ochrane prírody dominovali debate medzi poslancami parlamentu, ochranármi, lesníkmi, neštátnymi vlastníkmi lesov, ale aj vedcami...

Prečítajte si viac
Európska vesmírna agentúra: Na obežnú dráhu bude vypustený drevený satelit

Európska vesmírna agentúra: Na obežnú dráhu bude vypustený drevený satelit

O čom sa píše

Európska vesmírna agentúra (ESA) sa chystá v priebehu tohto roka umiestniť na obežnú dráhu drevený satelit. Informáciu zverejnil portál Drevmag.com...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza LKT Trstena Fytofarm Merimex

MPRV SR - Lesy, drevo, poľovníctvo