Komentár: 19. novembra si pripomenieme osemnástiny víchrice Alžbeta. Čo vyskúmali odborníci a čo vidia laici

Pred rokom lesníci z ešte existujúcich Štátnych lesov TANAP-u uviedli, že Alžbeta vyčíňala u nich na takmer 9 000 hektároch. Do konca roka 2005 sa im podarilo spracovať až 88 percent kalamity. Práce na odstraňovaní následkov víchrice definitívne ukončili v máji 2006, avšak na základe rozhodnutí orgánov štátnej správy ochrany prírody nielen v bezzásahových územiach, ale aj tam, kde kalamitu mohli spracovať, museli úplne bez zásahu alebo vo forme tzv. biomasy ponechať v jednotlivých porastoch 15 až 30 percent drevnej hmoty. Nespracovaná kalamita sa stala potravnou základňou pre podkôrny hmyz, ktorý na území Tatranského národného parku odvtedy napadol viac stromov ako dokázal 19. novembra 2004 vyvrátiť vietor...

V súčasnosti rastie na lesníkmi obnovených kalamitných plochách vitálny a druhovo pestrý les, ktorý by mal v budúcnosti lepšie odolávať podobným extrémom počasia či prírodným katastrofám. A či sa to ochranárom páči alebo nie, opodstatnenosť aktívneho lesníckeho manažmentu potvrdil aj pokalamitný výskum, do ktorého sa zapojili experti z viacerých európskych krajín.

Výsledky vedecky, odborne a veľmi zrozumiteľne dokumentujú výskumníci z Národného lesníckeho centra v štúdii nazvanej Zhodnotenie stavu lesov na pokalamitnom území v Tatranskom národnom parku 15 rokov od vzniku vetrovej disturbancie Alžbeta. Uverejnili ju vo Výstupoch NLC pre lesnícku prax III v roku 2021.

„Aký je vývoj a stav postihnutého územia 15 rokov od vzniku kalamity? Zjednodušene možno konštatovať, že dnes na pokalamitných plochách úspešne odrastajú mladé lesné porasty a pravdepodobne takýto pozitívny vývoj predbehol očakávania odbornej a aj laickej verejnosti. Tie boli krátko po kalamite skôr opatrné alebo skeptické. Zároveň sa v médiách často objavovali aj neobjektívne či neoverené vyhlásenia. Sme preto presvedčení, že treba prinášať a prezentovať pravdivé informácie, ukázať reálnu situáciu, zhodnotenú na základe objektívneho zisťovania.

Národné lesnícke centrum disponuje jedinečným zdrojom informácií, ktorý reprezentuje celé kalamitné územie od Tichej doliny až po Tatranskú Kotlinu. Ide o systém monitoringu, ktorý je založený na výberovom terestrickom zisťovaní prostredníctvom monitorovacích plôch s priamym meraním jednotlivých stromov,“  píšu autori v úvode 13-stranovej štúdie, ktorá obsahuje fakty, údaje, grafy a fotografie.

Vedci porovnávali a hodnotili stav mladých lesných porastov po 15 rokoch od vzniku kalamity na spracovanej a nespracovanej časti kalamitnej plochy. Skúmali počet stromov a hustotu mladých lesných porastov, výšku stromov a mladých lesných porastov, zásoby nadzemnej biomasy v mladých lesných porastoch, drevinové zloženie mladých lesných porastov, diverzitu drevín alebo počet druhov na mikrolokalite a poškodenie lesných drevín zverou.

A aké sú ich závery? Jasné a zrozumiteľné: „Priebežné výsledky poukazujú na všeobecne priaznivý stav obnovy na kalamitnom území po 15 rokoch. Pritom jednoznačne ukázali, že z hľadiska druhovej pestrosti, produkcie, ako aj sekvestrácie uhlíka boli vo veku 15 rokov po vzniku kalamity efektívnejšie mladé porasty na spracovanej kalamitného územia. Dreviny na spracovanom území pritom dosahovali približne dvojnásobnú nadzemnú biomasu ako na nespracovanej.

Časti s rôznym manažmentom ukázali v priemere diferencované výsledky. Uvedené výstupy je možné zovšeobecniť na úroveň celého kalamitiska, hoci sa zaznamenala veľká variabilita. Znamená to, že priemerne vychádzajú územia s nespracovanou drevnou kalamitnou hmotou z pohľadu počtu jedincov obnovy, ale aj počtu druhov, priemerných výšok aj akumulovanej nadzemnej biomasy ako menšie, chudobnejšie a slabšie. Na druhej strane sme na spracovanej časti zistili vyššie poškodenie obnovy ako na časti s nespracovanou kalamitnou hmotou. Nespracovaná hmota pravdepodobne výrazne obmedzuje pohyb raticovej zveri.“

To je teda zhrnutie odborného pohľadu. Alžbeta je ale už - obrazne povedané - dospelá a aj laický pohľad môže porovnávať. A sám si odpovedať na otázku, či sa mu viac páčia lesníkmi založené a pestované, zdravé a v tomto jesennom období všetkými farbami hrajúce mladé lesné porasty, alebo kalamitou poškodené či zničené lesy, ponechané v bezzásahu na samovývoj. A nijako pritom neprekvapuje, že ekoaktivisti aktuálne znova podsúvajú verejnosti ich videnie sveta. Ľudia však majú svoje oči a vlastný rozum.

Jozef Marko