Jedným z obnovených rašelinísk budú aj Spišsko-teplické slatiny: Partnermi projektu sú mestskí lesníci zo Spišskej Belej a cirkevní lesníci z PRO POPULO Poprad
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Cielenou obnovou vybraných ekosystémov máme možnosť zmierňovať klimatickú zmenu. Medzi ekosystémy s najväčším potenciálom patria rašeliniská, ktorých však väčšina bola u nás v minulosti vyťažená alebo premenená na poľnohospodársku pôdu. Ich obnovou pomáhame pri zadržiavaní vody v krajine, viazaní uhlíka z atmosféry, ako aj k zvyšovaniu biodiverzity územia. Na Slovensku bude obnovených 12 vzácnych rašelinísk, medzi ktoré patria aj Spišsko-teplické slatiny pri Poprade. Štátna ochrana prírody SR to uvádza vo včerajšej tlačovej správe.
Zdroj: ŠOP SR
Prvosienka pomúčená na Spišsko-teplických slatinách
Pôvodne sa slatinné lúky a rašeliniská rozprestierali na veľkom území medzi Popradom a Svitom. Po melioračných zásahoch boli v prevažnej miere zničené – odvodnené a premenené na polia. V súčasnosti ostali zachované už iba fragmenty niekdajšieho rozšírenia, ich vzácna biodiverzita však stojí za našu pozornosť. „Správcom pozemkov na tejto lokalite sa stala Správa Tatranského národného parku (TANAP). To nám umožňuje realizovať obnovné opatrenia tak, aby to bolo najoptimálnejšie pre zachovanie priaznivého stavu biotopov slatinných rašelinísk,“ hovorí botanička Katarína Žlkovanová zo Správy TANAP.
ŠOP SR ďalej informuje, že v rámci projektu Ekohydrologická obnova rašelinísk v Karpatoch obnovia 12 vybraných rašelinísk na Slovensku. Inštitút DAPHNE v spolupráci so Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky zrealizoval vegetačný a hydrologický prieskum lokalít a pripravili sme obnovné plány pre každú lokalitu. „Na Spišsko-teplických slatinách budeme realizovať zasypanie odvodňovacieho kanála, kosenie slatinných lúk najmä v miestach ktoré zarastajú trstinou a odstraňovanie náletových drevín, ktoré z lokality odčerpávajú vodu,“ dopĺňa Ján Šeffer z Inštitútu aplikovanej ekológie DAPHNE.
Pri realizácii projektu spolupracujú experti Nórskeho inštitútu pre výskum prírody – NINA. Jednou z úloh projektu je analyzovať stav projektových lokalít z hľadiska ich kapacít na viazanie atmosférického uhlíka a zhodnotiť efekt obnovy na zvýšenie tejto kapacity. Dnes sme na lokalite odobrali vzorky rašeliny, v ktorých budeme analyzovať obsah uhlíka. Zároveň meriame hĺbku rašeliny na celej lokalite. „Cieľom je zistiť, koľko uhlíka dokáže rašelinisko viazať a pri akých podmienkach je ich potenciál využitý,“ uzatvára Magni Kyrkjeeide z Nórskeho inštitútu pre výskum prírody NINA.
„Projekt Ekohydrologická obnova rašelinísk v Karpatoch je financovaný z Nórskeho grantu a je spolufinancovaný zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Projekt je realizovaný od februára 2022 do apríla 2024. Partnermi projektu sú Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, DAPHNE- Inštitút aplikovanej ekológie, Mesto Spišská Belá a PRO POPULO Poprad s.r.o. a NINA – Nórsky inštitút pre výskum prírody,“ dodáva v tlačovej správe ŠOP SR.
Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .
