Glosa: Mestskí lesníci pod drobnohľadom

Prímestské lesy v bezprostrednej blízkosti mesta s viac ako 16 000 obyvateľmi, nad ktorým sa vypína neprehliadnuteľná dominanta - Ľubovniansky hrad (tretí najnavštevovanejší na Slovensku), si ľudia obľúbili natoľko, že tunajší lesníci sa s nimi naučili pracovať tak, ako so stromami v obhospodarovaných lesoch. Citlivo a uvážene.

Práca s verejnosťou sa tu stala neoddeliteľnou súčasťou lesníckej roboty. Nie je vôbec jednoduchá, pretože ľudia sú rôzni a zvyknú zareagovať na akúkoľvek lesnícku činnosť precitlivene a podráždene, nechcú byť nijako obmedzovaní a mnohokrát nerešpektujú a dokonca odstraňujú upozornenia, ktoré ich majú vystríhať a chrániť.

A tak lesníci okrem toho, že obnovujú a vychovávajú tunajšie prekrásne porasty s takmer 50-percentným zastúpením jedle, ktorej sa tu aj vďaka ich podpore neuveriteľne darí, vysvetľujú, snažia sa predchádzať nedorozumeniam, sú obozretní pri plánovaní a realizácii každého zásahu v lese, aby nedošlo ku kolíziám s jeho návštevníkmi. V lesoparku pri hrade s priľahlým skanzenom budujú a udržiavajú pre verejnosť na lúčkach nápadité rekreačné prvky.

Taký je údel mestských lesníkov. Sú pod nepretržitým drobnohľadom kritickej verejnosti, ktorá stále považuje za samozrejmosť, že môže kdekoľvek a kedykoľvek vstúpiť do lesa a robiť v ňom podľa možností čokoľvek, čo sa jej zachce. K tomuto údelu žiaľ patrí aj to, že lesníci sa slov uznania a vďaky od návštevníkov lesov za svoju prácu v tejto zvláštnej dobe nedočkajú.

Staroľubovnianskych mestských lesníkov som po včerajšej prehliadke porastov, o ktoré sa odborne a profesionálne starajú ubezpečil o tom, že aj laici musia vidieť, že si robia svoju lesnícku prácu skutočne dobre a zodpovedne. A týmto článkom som im, aj ich kolegom, ktorí si počínajú rovnako, chcel veľmi pekne poďakovať. Srdečná vďaka!  

Jozef Marko