Anketa: Spracovatelia dreva a štátni ochranári o desiatich percentách bezzásahového režimu

PhDr. Peter Zemaník, prezident Zväzu spracovateľov dreva SR: Potenciál našich lesov a dreva je stále nevyužitý

„Na základe priemerných údajov za posledných 10 rokov možno konštatovať, že 1 m³ vykonanej ťažby predstavuje:

• pre subjekty lesného hospodárstva tržby a výnosy vo výške 107,98 €/m³,
• pridanú hodnotu vo výške 41,89 €/m³ (hrubá pridaná hodnota), resp. 37,27 €/m³ (čistá pridaná hodnota),
• zisk z hospodárenia vo výške 5,14 €/m³,
• pre štát, vyššie územné celky, mestá a obce príjem 6,97 €/m³ na daniach,
• sociálne a zdravotné odvody vo výške 7,16 €/m³,
• osobné náklady vrátane čistého príjmu SZČO vo výške 22,96 €/m³,
• vo vyjadrení pracovných miest to predstavuje 2,33 pracovníka na 1 000 m³ ťažby dreva, resp. 1,09 zamestnanca na 1 000 m³ ťažby dreva.

Lesnícko-drevársky sektor na Slovensku poskytuje obživu v priamom i nepriamom zamestnaní najmenej pre 70 tisíc ľudí. Viac ako polovica z týchto pracovných miest je viazaná v tzv. hladových dolinách, teda v regiónoch, kde lesníctvo a drevospracujúci priemysel dokážu zamestnať aj ťažko zamestnateľných ľudí a sú často jediným východiskom pre obživu rodín. 

Ak na Slovensku nefungujú argumenty „domácich“ kapacít a relevantných inštitúcií, pomôžme si argumentom, ktorý predniesol Univ.- Prof. Dr. Matthias Dieter z Thünen-Institut Hamburg na konferencii, ktorú zorganizoval Nemecký spolkový zväz piliarskeho a drevospracujúceho priemyslu (DeSH) 7. júna 2021 pre poslancov nemeckého Bundestagu v rámci 1. Nemeckého drevárskeho kongresu. Tam predniesol referát o tom, že najúčinnejšie viazanie CO₂ je v rastúcich, stredne starých lesoch a so zvyšujúcim sa vekom lesov sa táto schopnosť znižuje.

Najhoršiu schopnosť viazať CO₂ vykazujú poškodené lesy s odumierajúcimi stromami

Najhoršiu schopnosť viazať CO₂ vykazujú poškodené lesy s odumierajúcimi stromami, ktoré sú ponechané na samovývoj. Trvalo udržateľný spôsob hospodárenia v lesoch je preto, podľa Prof. Dietera, oveľa priaznivejší ku klíme, než lesy, ktoré sú ponechané na bezzásah. Rovnako aj výrobky z dreva (či už primárne alebo sekundárne) v sebe počas doby užívania viažu CO₂. Napríklad ročná produkcia firmy KRONOSPAN, ktorá je 25 mil. m³ dosiek na báze dreva v sebe viaže 25,7 miliónov ton CO₂. Z toho vyplýva, že 1 000 gramov CO₂ sa môže zachytiť vo výrobku z dreva, ktorý sám váži menej ako 1 000 gramov...

Na Slovenku máme stále vyšší prírastok než ťažbu dreva, ako sa to uvádza aj v Zelených správach už niekoľko desaťročí, a aj preto predstavitelia Zväzu spracovateľov dreva SR kontinuálne a konzistentne zastávajú názor, že potenciál našich lesov a dreva je stále nevyužitý, a že v boji s klimatickou krízou to bez dreva jednoducho nepôjde. Na to treba rozumne a racionálne trvalo udržateľne v lesoch hospodáriť a nie ich nechať bez zásahu.“

RNDr. Dušan Karaska, generálny riaditeľ Štátnej ochrany prírody SR: Návrhom 10 percentného bezzásahu je dotknutá len malá časť lesných porastov

„S vyčlenením dostatočnej časti územia Slovenska do bezzásahového režimu Štátna ochrana prírody SR súhlasí, pričom si uvedomujeme, že naplniť skutočne dostatočnú hodnotu výmery takýchto území sa dlhodobo na Slovensku nedarí uskutočniť.

Súčasná výmera takýchto lokalít predstavuje cca 1,8 % územia Slovenska a je z hľadiska ochrany biodiverzity, ako aj celkovo ekologického a celospoločenského hľadiska veľmi nízka. Pri zohľadnení v súčasnosti prebiehajúcej značnej strate biodiverzity, stratách lokalít pôvodných ekosystémov a priebehu súčasnej klimatickej zmeny, je súčasná výmera hlavne lesných ekosystémov so zabezpečenou trvalou ochranou prirodzených procesov a neobmedzeného vývoja v nich prebiehajúcich, nedostatočná a jej navýšenie na hodnotu 10 % územia Slovenska je potrebné.

V súvislosti so samotnou hodnotou 10 %, bolo by správne poukázať aj na opačný uhol pohľadu a to položením otázky: Môžeme v dnešnej situácii využívať až 98 % územia SR, alebo by to malo byť 90 %? Je nutné si uvedomiť zásadnú skutočnosť v danej problematike – pre lesný ekosystém je tým najprirodzenejším stavom vývoj smerovaný k jeho klimaxovému stavu, ako aj viac menej cyklické udržiavanie tohto stavu. Tento stav, resp. proces je naplnený len v prípade absencie priamych antropogénnych vplyvov, teda zabezpečenia trvalého bezzásahového režimu.

Stotožňujeme sa aj s názorom, že z hľadiska zabezpečenia kvalitného vodného režimu krajiny a súčasných klimatických udalostí, je pre zabezpečenie skutočne dlhodobej sekvestrácie uhlíka najefektívnejšie a najlacnejšie zachrániť lesy pred ťažbou ich stromovej zložky za súčasného poškodzovania/ničenia pôdneho prostredia, vodného režimu, teda celého lesného ekosystému.

Je potrebné si tiež uvedomiť, že návrhom 10 percentného bezzásahu je dotknutá len malá časť lesných porastov, tá zvyšná, bude stále obhospodarovaná. Veríme, že tak bude postupne najmä tzv. prírode blízkym spôsobom so samozrejmosťou ponechávania stromov na dožitie, odumretého dreva, resp. iných „obmedzení“, ktoré sa svojim vlastníkom vrátia v iných benefitoch, napr. v podobe stabilných adaptabilných lesných porastoch alebo aj z finančne uplatniteľných plnených mimoprodukčných funkcií takýchto lesných porastov.

Dlhodobé viazanie a ukladanie uhlíka prebieha práve v pôde prostredníctvom rozkladných procesov

Skutočne dlhodobé viazanie a ukladanie uhlíka prebieha práve v pôde prostredníctvom rozkladných procesov odumretej biomasy stromov a druhov (často ohrozených) na tento proces postupne naviazaných aj jeho postupné naviazanie a sekvestrácia v pevných väzbách, napr. humínových látok. Bilancia cyklu uhlíka v lesných ekosystémoch, hlavne v tých, ktoré sú vylúčené z pravidelného cyklu (80 – 120 ročného) deštrukcie stromovej zložky, pôdy a odstraňovaniu biomasy stromov je vždy kladná v prospech sekvestrácie v pôde a v biomase stromov, hlavne statných velikánov dosahujúcich veku niekoľko storočí s hmotnosťou desiatky ton, ktorých súčasťou je aj práve uhlík.

Staršie lesy, trvalo ponechané v bezzásahovom režime, by mali tvoriť súčasť pestrej textúry lesných porastov. Už teraz sa v niektorých dokumentáciách ochrany prírody pre niektoré lokality uvádzajú hodnoty týchto častí min. 10 – 15 % na každých začatých 100 ha obhospodarovaných lesov. Zároveň v dokumente Stratégia Európskej únie pri ochrane biodiverzity do roku 2030 sa uvádza, že minimálne 10 % terestrických ekosystémov (prevažne pralesov a starých pôvodných lesov) má byť prísne chránené. Uvedenú hodnotu si jednotlivé členské štáty môžu ešte zvýšiť.“

Jozef Marko