Odborné a citlivé lesnícke postupy
Cirkevní lesníci obhospodarujú lesné porasty v centrálnej časti Slovenského raja
Medzi právnické osoby, ktoré sú členmi Slovenskej lesníckej komory, patrí aj spoločnosť PRO POPULO Poprad s.r.o. Od roku 1991 obhospodaruje vyše 13 000 hektárov lesných a poľnohospodárskych pozemkov vo vlastníctve Rímskokatolíckej cirkvi Biskupstva Spišské Podhradie. Po akciovej spoločnosti Mestské lesy Košice, ktoré sú tiež členmi lesníckej stavovskej organizácie, je to teda druhý najväčší neštátny lesnícky subjekt na Slovensku. V lokalitách Biskupské Chyžky, Malá Poľana a Vrbiar, nachádzajúcich sa v centrálnej časti Národného parku Slovenský raj, nám cirkevní lesníci predstavili postupy v obhospodarovaní lesov, ktoré môže byť inšpirujúce aj pre iné lesnícke subjekty, vykonávajúce lesnícku činnosti vo veľkoplošných chránených územiach.
Stretli sme sa s riaditeľom spoločnosti Ing. Petrom Petrikom a vedúcim lesníckej výroby i odborným lesným hospodárom na tomto lesníckom úseku s výmerou 1 300 hektárov Ing. Tomášom Hutyrom, ktorí nám na úvod povedali, že lokality Biskupské Chyžky, Malá Poľana a Vrbiar sa nachádzajú v 3. a 4. stupni ochrany Národného parku Slovenský raj, neďaleko od tiesňavy Kyseľ s vyhľadávanou ferratou v 5. najprísnejšom stupni ochrany, teda v zóne A. Naši sprievodcovia nám v tunajších lesných porastoch ukázali, že aj v centrálnej časti Národného parku Slovenský raj je možné hospodáriť odborne a citlivo.
„Postupujeme presne v súlade s požiadavkami Štátnej ochrany prírody SR. Z porastov vyberáme smrek z kalamity, cielene podporujeme deficitné dreviny a nezasahujeme do listnatých drevín, jedle a smrekovca. A za to dostávame na výmere 136 hektárov v zóne B, teda vo 4. stupni ochrany, úhradu 50 eur za hektár ročne. Tieto porasty majú prejsť o niekoľko rokov do bezzásahov A zóny, takže my na tom, že nerúbeme jedle a smrekovce netratíme, pretože po tom, ako k tomu dôjde, si budeme uplatňovať náhradu újmy za obmedzenie hospodárenia.
Primerané stavy zveri, obrovské množstvo turistov
Výhodou je, že sa tu nachádza veľmi málo zveri, pretože ešte počas obhospodarovania štátnym podnikom LESY SR a teraz Správou Národného parku Slovenský raj tu dlhodobo bolo a aj v súčasnosti stále je výrazne zasahované do stavov zveri. Vďaka primeraným stavom tak zver nespôsobuje vážne škody na mladých lesných porastoch.
Navyše ide o turisticky mimoriadne navštevovanú oblasť, takže veľké množstvo ľudí má vplyv na nižšiu početnosť raticovej zveri. Tieto lokality zároveň charakterizujú aj veľmi nízke priemerné teploty. Túto zimu tu boli už šesťkrát namerané teploty nižšie ako mínus 20 stupňov Celzia. Najnižšia teplota, ktorá tu bola túto zimu nameraná, dosiahla mínus 26,4 stupňov Celzia. Meracie zariadenie sa nachádza na Veľkej poľane,“ povedal nám Tomáš Hutyra.
Lesnícky obvod Biskupská poľana má 1300 hektárov, z toho 800 hektárov sa nachádza v bezzásahovom režime, ktorý spoločnosť PRO POPULO Poprad prevzala v takom stave už v procese reštitúcie majetku Spišského biskupstva. Za nehospodárenie poberá spoločnosť finančnú náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania, ktorej výška je stanovená znaleckým posudkom. Podkladom pre výpočet znaleckého posudku je alternatívny plán vyhotovený taxátormi, ktorý si hradí obhospodarovateľ. “Znalecký posudok zohľadňuje ceny za drevnú hmotu v čase vypracovania posudku, no v priebehu decénia sa však vývoj cien dreva mení,“ upozornil na problém Peter Petrik.
V lokalite Vrbiar s porastami v 3. stupni ochrany cirkevní lesníci ťažia smreky zasiahnuté vetrom, suchom a podkôrnym hmyzom. Ťažbou uvoľnené plochy nemusia umelo obnovovať zalesňovaním. „Stačí nám využívanie zákonnej žiadosti o predĺženie lehoty na zalesnenie. Smreka povyberáme, ale ponechávame výstavky smrekovca, jedle, buka a javora. Prirodzené zmladenie týchto drevín celú uvoľnenú plochu postupne vykryje, pritom jedľu ani javor zver vo výraznejšej miere nepoškodzuje,“ dodal Tomáš Hutyra.
Ako príklad uviedol plochu s výmerou 0,50 hektára, z ktorej bol vyťažený nepôvodný kalamitný smrek a postupne zarástla vitálnym javorovým zmladením do takej miery, že lesníkom len stačilo počkať.
Na prirodzenú obnovu buka, javora, jedle a smrekovca sa môžu úplne spoľahnúť
Zaznamenali tu síce ohryz jedle, ale podľa ich slov škody zverou vôbec nenadobudli dramatický rozsah. Navyše doteraz bola jedľa ukrytá v hustých porastoch, takže až teraz po ich rozvoľnení dostane priestor, aby sa vyšvihla do výšky. Okrem toho Správa Národného parku Slovenský raj buduje v týchto porastoch oplôtky, aby ochránila nálety cenných drevín. Ing. Tomáš Hutyra uviedol, že väčšie škody ako lovná zver spôsobili pri zalesňovaní väčších odkrytých plôch po ťažbe hlodavce. Menoval najmä ryšavku lesnú, ktorá významne poškodzovala sadenice jedle pri umelej obnove.
Zaujímavosťou je, že ide o lesy hospodárske, nie ochranné, takže lesný zákon v nich stanovuje dobu na zalesnenie dva roky. Prirodzené zmladenie však potrebuje viac času a preto cirkevní lesníci využívajú zákonný inštitút jej predĺženia, čo sa im doteraz vždy osvedčilo. Pracovníci štátnej správy vidia dosiahnuté výsledky, napríklad na desaťhektárovej preriedenej ploche po vybratí smrekov prázdne miesta kompletne obsadil buk s javorom a smrekovcom. Bez problémov preto žiadostiam o predĺženie lehoty na zalesnenie vyhovujú.
V poraste sme videli mnoho vrcholcových zlomov na smrekoch a aj ich žltnúce koruny napriek tomu, že vlhkostné pomery sú na týchto miestach pre smrečiny priaznivé. Lesníkov ale tento problém podľa ich slov trápiť nemusí, pretože smrek tu má zdatných nástupcov v iných vitálnych drevinách. Lesníci sa zároveň môžu spoľahnúť na to, že mladiny nebudú atakované zverou, pretože aj v ochranárskej správe lesných porastov národného parku pokračuje intenzívne regulovanie jej početnosti. Štátni ochranári odvtedy ako spravujú toto územie už dvakrát navyšovali odstrel zveri, takže sa ďalej usilujú intenzívne regulovať jej stavy. Cirkevným lesníkom tak účinne pomáhajú obnoviť tunajšie lesné porasty.
„V júli a auguste do týchto porastov nezasahujeme, pretože sa tu počas vrcholiacej turistickej sezóny nachádza obrovské množstvo turistov a riziko stretov s nimi je príliš vysoké. Práce v lese si rozložíme tak, že sa tu pracuje v druhom alebo vo štvrtom kvartáli. Ísť totiž po šesťkilometrovej úzkej lesnej ceste z Podlesku až po Malú Poľanu s Tatrou naloženou drevom, keď sa na tejto lesnej ceste napriek zákazu pohybujú vo zvýšenej miere turisti a cyklisti, by bolo veľmi nebezpečné. Návštevníci národného parku pritom majú k dispozícii súbežne vedúcu cestu z Kláštoriska, ktorá bola nedávno opravená a môžu ju využívať,“ vysvetlil Tomáš Hutyra.
S riaditeľom spoločnosti PRO POPULO Poprad Petrom Petrikom sme hovorili o tom, že v týchto podmienkach je ochranárska ekológia v súlade s lesníckou ekonomikou. Ochrancovia prírody majú záujem na tom, aby bol nepôvodný smrek, ktorému sa tu nedarí, z porastov vyťažený a lesníci majú možnosť vybrať ho z nich skôr, ako dôjde k znehodnoteniu drevnej hmoty vo forme suchárov. Aj tento príklad lesnícko-ochranárskej spolupráce iba potvrdzuje, že všetko je o konkrétnych ľuďoch a keď skutočne chcú, riešenie vždy nájdu. Prečo to takto nemôže fungovať aj v iných národných parkoch...?
Text a foto Jozef Marko
***popis k foto***
LES_2403_SLsK_1 Zľava Peter Petrik a Tomáš Hutyra pri kalamitnej hmote v lokalite Vrbiar.
LES_2403_SLsK_2 Malá Poľana v centrálnej časti Slovenského raja.
LES_2403_SLsK_3 Informačná tabuľa v lokalite Biskupské Chyžky.
LES_2403_SLsK_4 Odumierajúce smreky v porastoch na Vrbiari.
