Aké stavy medveďa by sme mali mať na Slovensku?
V súčasnej dobe sa vedú siahodlhé debaty o tom, aké stavy medveďa na Slovensku sú ešte akceptovateľné. Zaplatilo sa zahraničnej vysokej škole (prečo nie slovenskej vysokej škole?) za vypracovanie štúdie, ktorá mala dať odpoveď na to, aký je stav medvedej populácie na Slovensku. Zverejnené výsledky predmetnej štúdie však ešte viac rozvírili emócie a siahodlhé debaty o relevantnosti jej výsledkov. Ale poďme radšej ďalej.
Nedávno som čítal v zahraničnej poľovníckej tlači jeden zaujímavý článok, v ktorom sa rozoberala problematika fungovania spolužitia s medveďom a aké problémy pri tom vznikajú. Išlo o európsku krajinu Chorvátsko. Písalo sa tam, ako sa v Chorvátsku rieši situácia s populáciou medveďa. Uvádza sa, že Chorvátsko s celkovou rozlohou 56 590 km2 a hustotou obyvateľstva 72 obyv./km2 má veľkú populáciu medveďa. Podľa súčasných odhadov tam žije okolo 1000 medveďov. A práve tieto údaje ma priviedli k jednoduchému výpočtu, výsledok ktorý by mohol dať jednoduchú odpoveď na otázku, aké stavy medveďa by sme mali dosiahnuť na Slovensku.
Prvý parameter, z ktorého som vychádzal bola rozloha Slovenska 49 035 km2. Porovnal som hodnoty rozlohy Chorvátska s rozlohou Slovenska, vychádzajúc z jednoduchého predpokladu, že čím je rozloha menšia, tým menšia veľkosť biotopu bude prístupná medveďom. Takže matematicky (priama úmera) vyjadrené:
49 035 km2
Počet medveďov na Slovensku = ------------------ x 1 000 ks = 866
56 590 km2
Potom som si zobral druhý parameter a tým bola hustota obyvateľstva na Slovensku 110 obyv./km2. Aj túto hodnotu som porovnal s hustotou v Chorvátsku, pričom v tomto prípade som vychádzal z jednoduchého predpokladu, že čím je hustota obyvateľstva vyššia, tým menšiu veľkosť biotopu budú medvede mať k dispozícii. Opäť matematicky (nepriama úmera) vyjadrené :
72 obyv./km2
Počet medveďov na Slovensku = ------------------ x 1 000 ks = 654 ks
110 obyv./km2
Uvedomujem si, že jednoduchým znížením súčasného stavu medveďov na niektorú z vyššie vypočítaných hodnôt by sa nezabránilo v stretoch s ľuďmi. Súčasťou zníženia súčasného stavu musia byť následné dobre premyslené plány riadenia za aktívnej (a nie jednostrannej ako tomu bolo doteraz) spolupráce všetkých zodpovedných strán (teda aj zodpovedných poľovníkov). Spomenuté riadenia musia zahŕňať nepretržité monitorovanie, výskum, styk s verejnosťou a ochranné opatrenia pre ľudí a zvieratá. Neoddeliteľnou súčasťou sú finančné kompenzácie bez zbytočnej byrokracie.
Medzi ďalšie opatrenia patria zelené mosty ponad diaľnice na ochranu zvierat a motoristov, ochrana pasúcich sa zvierat a úľov pomocou elektrických ohradníkov, odpadkových košov chránených voči prístupu medveďov a v neposlednom rade budovanie odkláňacích kŕmnych staníc. Cieľom menovaných staníc je obmedziť konflikty a držať medvede čo najďalej od ľudských sídiel. Rozptyľujúce kŕmenie sa však nie vždy ukáže ako účinné. Ukázalo sa, že v rokoch s rozsiahlou potravou v prirodzených biotopoch veľkých cicavcov sú škody podstatne menšie.
Ďalším opatrením upraveným v plánoch starostlivosti je cielené odstraňovanie jednotlivých zvierat. Chorvátsko je členom EÚ, a preto je povinné dodržiavať smernicu o flóre, faune a biotopoch (FFH). Výnimka na odstrel sa udeľuje len na udržanie kontrolovateľnosti populácie.
Výbery sú vedecky monitorované ochrannými orgánmi. Či dochádza k výberom, sa každoročne prehodnocuje s prihliadnutím na obyvateľstvo v rámci monitoringu, aby obyvateľstvo za žiadnych okolností nebolo ohrozené. Čo je však veľmi dôležité je to, že z populačne ekologického hľadiska tieto kvóty obsahujú vyvážený počet jedincov rôzneho veku, pohlavia a hmotnosti. Ak sú odstrely schválené, túto úlohu preberajú poľovnícke kluby v príslušných regiónoch.
Vyššie uvedené plány riadenia a opatrenia sú praktizované v Chorvátsku. Pri práci s veľkými cicavcami je manažment často kompromisom. Manažment zabezpečuje, aby sa záujmy ochrany prírody, poľnohospodárstva, poľovníctva a obyvateľstva mohli koordinovať a realizovať v kompromise. Dobrý manažment sa zdá byť kľúčom k úspešnému spolužitiu. Pretože konfliktov je pomerne málo a akceptácia vysoká. Tak prečo sa z vyššie uvedeného zodpovedne nepoučiť. Alebo ako je to na Slovensku bežné, stále chceme byť pápežskejší než pápež?
Alebo ako povedal Benjamin Franklin (americký nakladateľ, novinár, autor, filantrop, abolicionista, úradník, vedec, diplomat, vynálezca a objaviteľ): „Každé poučenie bolí. Stačilo by jednoducho používať sedliacky rozum (minimálne v tom význame, v akom sa dnes používa, je prakticky synonymom pre zdravý rozum).“ Nemecký básnik Bertolt Brecht ale hovoril: „Nič nie je také ťažké, ako návrat k zdravému rozumu.“
Ing. Ján Krnáč
