Len za aktívnej účasti, so súhlasom a na základe dohody s vlastníkmi
Začalo sa koordinované úsilie o zastavenie procesu zonácie národných parkov
Zvýšená aktivita, nasmerovaná k získaniu členstva ÚNIE regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska (ďalej len ÚNIA) v Konfederácii európskych vlastníkov lesov CEPF, konštruktívny priebeh regionálych infodní, ktoré sa konali po celom Slovensku v závere minulého roka a oboznámenie s aktuálnymi výzvami na podporu lesného hospodárstva z Programu rozvoja vidieka 2014 – 2022 a ich finančnou realizáciou v roku 2023. To boli témy úvodnej časti výjazdového zasadnutia Predsedníctva ÚNIE, rozšíreného o nominantov tejto organizácie v radách národných parkov a o členov Liptovsko-tatranského regionálneho združenia vlastníkov lesov. Rokovanie sa konalo koncom januára v Demänovskej doline.
Proces zonácie národných parkov a koordinácia postupu regionálnych združení ÚNIE v kontexte s dianím na politickej scéne boli nosnou témou stretnutia lesomajiteľov a ich zástupcov. Skonštatovali, že vláda v demisii, ktorá prišla o dôveru parlamentu má síce Ústavou SR oklieštené právomoci a nemá prijímať rozhodnutia o zásadných opatreniach hospodárskej a sociálnej politiky, môže ale stále hlasovať o návrhoch zákonov, vydávať nariadenia či plánovať štátny rozpočet. Medzi politickými stranami začali diskusie o tom, čo je a čo nie je zásadné opatrenie. Má to dopad aj na plánované novovyhlásenie územia národných parkov a ich zonácie. V prípade troch národných parkov - Veľká Fatra, Poloniny a Slovenský kras, tento proces už začal. Pritom súčasná legislatíva umožňuje vyhlásenie územia a jeho zón nariadením vlády. Takže je iba na posúdení vlády, či ide o zásadné opatrenie hospodárskej a sociálnej politiky...
„V priebehu marca a apríla tohto roku je našou úlohou naformulovať základné princípy, zvoláme programovú konferenciu a následne predstaviteľov relevantných politických strán, ktorým odprezentujeme, aké sú očakávania vlastníkov lesov v ich volebných programoch. Čo sa týka zonácie národných parkov, očakávame, že bude spravodlivá a slušná. To znamená, že bude pripravená len za aktívnej účasti, so súhlasom a na základe dohody s vlastníkmi pôdy. Musia byť nastavené pravidlá, ktoré budú platiť minimálne 30 rokov. Počas tohto obdobia sa vláda zaviaže uhradiť vlastníkom lesov finančné kompenzácie za obmedzenie hospodárenia v bezzásahovom režime. Vlastníci lesov musia mať na tieto kompenzácie nárok, ale nemajú o ne žiadať, štát si musí sám voči nim plniť svoje záväzky,“ zhrnul predstavu lesomajiteľov predseda ÚNIE Ing. Milan Ovseník.
Vyhlasovanie území, zón a ochranných pásiem národných parkov zákonom, nie nariadením vlády
Informoval o tom, že na správach spomenutých troch národných parkov už pripravili návrhy projektov ochrany, ktoré sú v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny podkladom pre zámer vyhlásenia národného parku. Tieto návrhy obdržali združenia a obce do elektronickej schránky, alebo majú možnosť sa s obsiahlymi dokumentami oboznámiť vo forme verejnej vyhlášky. Projekty ochrany sú predkladané okresnému úradu v sídle kraja.
„Teoreticky sa môže stať, pretože rada národného parku nemá žiadnu rozhodovaciu kompetenciu, že správa národného parku bude konať autonómne. Riaditeľ po tom, ako dostane politický pokyn a pretože je politický nominant, tak ho bude rešpektovať a pošle dokumentáciu s návrhom projektu ochrany národného parku na okresný úrad. V tom okamihu začína proces, ktorý je vlastne nezvratný, pretože je stanovený zákonom, vrátane lehôt, ktoré musí okresný úrad dodržať. V tomto štádiu nedokážeme tento proces zastaviť. Ak úradník na okresnom úrade ukončí proces po vyhodnotení pripomienok a vieme, ako takéto vyhodnotenia končia vo vzťahu k pripomienkam vlastníkov lesov a odborných lesných hospodárov, pretože úradníci nemusia akceptovať ich pripomienky, potom môže vec pokračovať aj so zásadným rozporom. Dokumentácia je potom zasielaná na Ministerstvo životného prostredia SR, kde ju sekcia legislatívy pripravuje ako materiál na rokovanie Vlády SR. A prijme uznesenie o nariadení vyhlásenia chráneného územia, národného parku, jeho ochranného pásma a zón.
V prípade Národného parku Poloniny sme museli požiadať o zastavenie procesu na okresnom úrade. V prípade zonácie TANAP-u a NAPANT-u máme príležitosť povedať, aby riaditeľ správy národného parku, ak má pripravený akýkoľvek návrh projektu ochrany, túto dokumentáciu nezabalil, neposunul ju ako horúci zemiak podaním na okresný úrad a nezbavil sa tak zodpovednosti poukazovaním na to, že to už spadá pod iný rezort, teda pod ministerstvo vnútra,“ vysvetľoval prítomným Ing. Ovseník.
Predseda Liptovsko-tatranského združenia vlastníkov lesov Ing. Vladimír Bruncko informoval o tom, že toto združenie pripravilo Dohodu o podmienkach zonácie a vzťahoch súkromných vlastníkov lesa so Štátnou ochrany prírody SR. Jej text postupne rozošle nielen všetkým členom tohto združenia, ale dostanú ho aj ostatní členovia ÚNIE. V časopise LES & Letokruhy mu venujeme osobitnú pozornosť. „Naši prastarí a starí rodičia nešli do Ameriky a do Austrálie a nezarobili tam peniaze preto, aby sme my teraz to, čo za ne u nás kúpili, popredávali. Zamyslime sa a prestaňme rozmýšľať tak, že čo je moje, to je moje a čo je cudzie, do toho ma nič,“ zdôraznil Ing. Bruncko.
Ing. Ján Mikuláš navrhol, aby ÚNIA trvala na vyhlasovaní národných parkov nie nariadením vlády, ale zákonom po tom, ako návrh na vyhlásenie národného parku prejde riadnym legislatívnym konaním. Na to zareagoval Ing. Ovseník informáciou, že na Predsedníctvo ÚNIE sa dohodlo na aktualizácii nesúhlasnej rezolúcie so žiadosťou zastaviť proces zonácie, prijatej 25 subjektami - urbárikmi, starostami obcí a zástupcami poľovných združení v Národnom parku Poloniny a na jej prispôsobení na konkrétne podmienky národných parkov, v ktorých ešte nezačal proces zonácie.
Súčasné pravidlá znemožňujú vlastníkom aktívnu obranu
„Dôležité je jasne povedať, že národné parky na Slovensku môžu byť národné parky v zmysle slovenskej legislatívy, ale nebudú mať minimálne 50 percent bezzásahu, ale budú mať 20 percent. A teda budú mať toľko, koľko majú teraz a budú rešpektovať súčasné územia s 5. najprísnejším stupňom ochrany prírody. K tomuto zámeru potrebujeme získať aj podporu miestnych samospráv v dotknutých obciach a viacerých záujmových združení a organizácií. Mali by sme spoločne zastaviť kroky, ktoré pripravujú správy národných parkov, v ktorých ešte nezačal proces zonácie. V ktorých ešte nepredložili projekty ochrany národných parkov na príslušné okresné úrady.
Preto práve dnes naši zástupcovia odchádzajú na zasadnutie Rady Národného parku Malá Fatra so žiadosťou, aby rada národného parku zaviazala riaditeľku správy národného parku, aby nepodala projekt ochrany na okresný úrad v sídle kraja dovtedy, pokiaľ nebude dosiahnutá všeobecná zhoda na jeho konečnej podobe s vlastníkmi pôdy, so samosprávami a pokiaľ nebude s projektom ochrany súhlasiť aj samotná rada národného parku.
Zároveň zajtra zasadá v Terchovej Mikroregón Malej Fatry, regionálny ZMOS, za účasti zástupcov 23 obcí. A tí sa majú pripojiť k rezolúcii, v ktorej chcú požiadať, aby sa zastavil proces zonácie touto vládou v demisii podľa platných pravidiel v súčasnosti, pretože tieto pravidlá znemožňujú vlastníkom pôdy a lesov aktívnu obranu proti návrhom štátnej ochrany prírody. Dávajú im možnosť len sa vyjadriť, ale to je asi tak všetko. Ak nebudú súhlasiť s pripomienkami vlastníkov, aj tak môžu vyhlásiť chránené územie,“ informoval Ing. Ovseník.
Vlastníci lesov sa v Demänovskej doline zhodli na tom, že sa cítia naštartovaným procesom zonácie národných parkov ohrození natoľko, že sú rozhodnutí postupovať jednotne a spoločne, koordinovať kroky všetkých 12 regionálnych združení na Slovensku a zastaviť aktuálne nastavený proces zonácie vládou v demisii. Veria, že budúca vláda ho prehodnotí a zmení.
Jozef Marko
