Prihlásiť

Ťažko sa robí, keď sa namiesto uznania dočkáte udania

S mestskými lesníkmi z Ružomberka aj o špecifikách ich hospodárenia

Spoločnosť Mestské lesy s.r.o. Ružomberok si tento rok pripomenie 30. výročie založenia. Vo Veľkej Fatre a Nízkych Tatrách obhospodaruje mestský lesný majetok na výmere 6 830 hektárov. Podiel ochranných lesov dosahuje 53 percent a 90 percent lesných porastov sa nachádza v terénoch so sklonom viac ako 40 percent. Z celkovej ťažby dreva pripadalo v minulom roku na náhodnú ťažbu 37 percent vyťaženého objemu.

Automaticky mi v úvode stretnutia s riaditeľom Mestských lesov Ružomberok Ing. Milanom Šlávkom a vedúcim lesnej správy Ing. Miroslavom Vierikom napadá, že náročné skalnaté terény s veľkým sklonom sú vhodné len pre lanovkové približovacie systémy. Tunajší mestskí lesníci ale problém vyriešili inak. Porasty sprístupnili dostatočne hustou sieťou približovacích liniek a v uplynulých rokoch vybudovali dve nové zvážnice. Vďaka tejto kombinácii im stačí na efektívne hospodárenie hustota lesnej dopravnej siete na úrovni jedenásť metrov na hektár.

„Našim špecifikom je, že hospodárime v lesoch od nadmorskej výšky 460 m n.m. až do nadmorskej výšky 1 530 m n.m. Rôznorodosť porastov spočíva aj v tom, že tu máme účelové lesy prímestského charakteru i horské lesy pralesného typu na Smrekovici. Takže okrem toho, že sme nútení vstupovať do konfliktov s chatármi, vyskytuje sa na našom území aj hlucháň hôrny a divoká príroda v pravom zmysle tohto slova,“ hovorí Ing. Šlávka.

Lesné porasty doslova zabiehajú k uliciam mesta

Ďalším špecifikom Mestských lesov Ružomberok je, že lesné porasty, ktoré obhospodarujú, doslova zabiehajú k uliciam mesta na viacerých okrajových sídliskách. O to viac sú teda vystavení nepochopeniu verejnosti. Ako sa s týmto tlakom vyrovnávajú? „Vyžaduje si to od nás doslova mravčiu prácu, založenú na vysvetľovaní a presviedčaní ľudí. Ja i kolegovia často vystupujeme v miestnych a regionálnych médiách. Ľudia tu napríklad spisovali petíciu proti ťažbe dreva nad jedným z miestnych sídlisk. Sťažovali sa, že rúbeme zdravé drevo. Tak sme ich pozvali do porastu a lesník im ukázal, že to, čo na prvý pohľad vyzerá zdravé, je vo vnútri napadnuté škodcom a choré, takže to musíme zrezať.

Minulý rok sme potrebovali odstrániť kalamitu v blízkosti frekventovaného chodníka. Hneď na začiatku vykonávania prác sme zobrali na miesto mestskú televíziu a vysvetlili sme, prečo je nutné spracovať kalamitu a ako to zabezpečujeme. Vyhli sme sa tak následnému obhajovaniu našej práce, ktoré ani nemá taký efekt, aký lesníci potrebujú. Dôraz preto kladieme na to, aby sme pôsobili na širokú laickú verejnosť edukatívnym spôsobom. Preto naši zamestnanci chodia na besedy so žiakmi základných škôl a dvaja naši chlapci nedávno absolvovali kurz lesnej pedagogiky v Národnom lesníckom centre,“ pokračuje riaditeľ spoločnosti M. Šlávka.

Z bývalej stajne pre kone bude lesnícke múzeuma miesto pre edukáciu detí 

Okrem toho mestskí lesníci začali s rekonštrukciou bývalej stajne pre kone lesných robotníkov v Čutkovskej doline pri Černovej, z ktorej plánujú vytvoriť malé múzeum uvedomelej lesníckej činnosti s bohatou tradíciou v lesoch mesta Ružomberok a zázemie pre lesnícku edukačnú činnosť, určenú deťom z Ružomberka a okolia.

„Myslím, že len takto treba lesnícky pracovať s verejnosťou - trpezlivo a sústavne. Pred štyrmi - piatimi rokmi sme vnímali, že nastavenie ľudí voči nám, lesníkom bolo veľmi zlé. Pomaly sme sa hanbili chodiť na verejnosti v lesníckej uniforme. Teraz máme na našu robotu veľmi dobré ohlasy,“ dodáva M. Šlávka.

Ešte dlho debatujeme o tom, čo a akým spôsobom treba vysvetľovať širokej verejnosti, aby ľudia pochopili, aký je význam odbornej lesníckej práce pre zdravé, zelené, kvalitné lesy a spoločnosť, ktorá bez dreva ako jedinej obnoviteľnej suroviny nemôže existovať. Zhodujeme sa, že okrem trpezlivého prístupu musia lesníci komunikovať proaktívne, zrozumiteľne, názorne a čo najviac priamo v teréne, kedy dokážu osloviť verejnosť najúčinnejšie.

„Dnes je situácia taká, že ekoaktivista si sadne za stôl, ktorý je z dreva, na stoličku, ktorá je z dreva, nad hlavou má krov z dreva, pod ním je podlaha z dreva a na papier, ktorý je tiež z dreva, organizuje petíciu proti ťažbe dreva,“ výstižne komentuje tento paradox M. Šlávka.

Rozprávame sa aj o marketingovom nástroji, ktorý mal pomôcť vylepšiť vnímanie lesníctva na verejnosti, o prírode blízkom hospodárení v lesoch. „Lesníci si mnohokrát ani neuvedomujú, že hospodária prírode blízkym spôsobom, pretože obhospodarujú lesy v súlade s prírodou, najlepšie poznajú prírodné procesy v jednotlivých lesných porastoch a na základe tohto poznania zvolia optimálne lesnícke postupy pri výchove a obnove porastov,“ hovorí Ing. Šlávka.

Na jeho slová nadväzuje svojím názorom a skúsenosťami Ing. Miroslav Vierik: „Les je rôznorodý, niekde je možné systém prírode blízkeho hospodárenia uplatňovať a niekde to jednoducho nejde. Ak mám stopercentnú smrečinu, porast vo veku 120 rokov a so zakmenením 0,3, ktorý sa mi rozpadáva a nie je v ňom žiadne prirodzené zmladenie, tak nemám inú možnosť ako ho dorúbať. Nový les tam bude rásť len vďaka umelej obnove.

V minulom roku sme v Mestských lesoch Ružomberok vysadili 130 700 kusov sadeníc na výmere takmer 35 hektárov v zastúpení buk 58,5 %, smrek 34 %, jedľa 4 %, smrekovec 2,5 % a dub zimný 0,5 %. Malý podiel jedle je žiaľ ovplyvnený škodami, ktoré nám spôsobuje premnožená zver. U nás sme pod takým tlakom verejnosti, že lesníci sa mnohokrát vnútorne obávajú zasahovať do porastov. Snažíme sa preto voliť jemnejšie spôsoby hospodárenia s maloplošnými formami a podsadbami.“

Vysokú zver na sídlisku Kľačno ľudia kŕmia z ruky!

V odbornej lesníckej a poľovníckej verejnosti v čase nášho stretnutia rezonuje diskusia o predloženom návrhu novely zákona o poľovníctve do Národnej rady SR, ktorý má za sebou medzirezortné pripomienkové konanie a rozporuplné hodnotenia. Jeho tvorcovia deklarujú, že cieľom nového poľovného zákona je efektívne zredukovať stavy raticovej zveri a znížiť tak škody, ktoré spôsobuje v lesoch, pretože tie sa v lesníckej praxi ukazujú ako neúnosné.

„Podľa môjho názoru je početnosť zveri v súčasnosti taká vysoká aj preto, že zver nebola predtým tak prikrmovaná ako teraz. Poľovnícke združenia ju prikrmujú po celý rok, takže prežívajú aj slabé jedince, rozmnožovacia schopnosť zveri sa tým zvyšuje a zimy sú navyše miernejšie,“ argumentuje Ing. Vierik.

Mestskí lesníci v Ružomberku majú so zverou vlastné skúsenosti. V minulom roku museli uspať a previezť inde tri kusy vysokej zveri, ktorej sa medzi ľuďmi zapáčilo. Bodaj by nie, keď ju niektorí obyvatelia prikrmujú a niekedy až priamo z ruky! „Máme tu sídlisko Kľačno, na ktorom žije približne 5 000 ľudí. Vysoká zver bola do jeho blízkosti vytlačená z hrebeňových partií vlkmi. Následne niekto vyhodil zvyšky jedla a prerástlo to do stavu, že vysoká zver sa bežne pohybuje po sídlisku. Napriek všetkým upozorneniam, aby ľudia zver nekŕmili, nám behá po sídlisku asi dvadsať kusov jeleníc a jelienčat. Niekoľko kusov sme odlovili, ale pribúdajú ďalšie. Staré vodiace jelenice tam jednoducho už naučili chodiť mladé kusy,“ konštatuje Ing. Šlávka a Ing. Vierik ho dopĺňa: „Polovica ľudí je proti tomu, aby zver pobehovala po sídlisku a polovica je za, pretože to považuje za nejakú atrakciu. Keď sa snažíme tento problém riešiť, stretávame sa často s nepochopením.“

Riaditeľ Ing. M. Šlávka v zamyslení na záver nášho stretnutia konštatuje, že tunajším lesníkom by sa dobre robilo, keby sa venovali len svojej odbornej práci a nie riešeniu ničím nepodložených obvinení, ako nedávno v rekreačnej oblasti Hrabovo, kde nákladným spôsobom odstraňovali jelše nebezpečne a ohrozujúco prevísajúce ponad cestu. Namiesto uznania sa dočkali udania na Slovenskú inšpekciu životného prostredia. Časté nedorozumenia a strety s chatármi, rekreantami a turistami lesníkov demotivujú a znechucujú, napriek tomu však zaznamenávajú v poslednom čase mierne pozitívny obrat v pohľade verejnosti na ich činnosť. Dôležité je, aby sa tento trend postupne prejavil aj v celospoločenskom pohľade na prácu všetkých slovenských lesníkov.

Jozef Marko

Hlavné správy

V USA sa rozmohli drevostavby z lisovaného lepeného dreva: Do roku 2030 sa má celosvetový objem predaja dreva strojnásobiť

V USA sa rozmohli drevostavby z lisovaného lepeného dreva: Do roku 2030…

O čom sa píše

Až Portland v Oregone otvorí v roku 2025 nový letiskový terminal Port of Portland miestneho medzinárodného letiska s letiskovým kódom...

Prečítajte si viac
LES & Letokruhy APRÍL 2024

LES & Letokruhy APRÍL 2024

Aktuálne

Vychádza časopis LES & LETOKRUHY APRÍL 2024, kliknite na odkaz a dozviete sa viac o jeho obsahu.

Prečítajte si viac
O týždeň sa vo Zvolene začnú Lesnícke dni 2024: Lesníctvo ako moderný sektor, založený na dlhoročných tradíciách

O týždeň sa vo Zvolene začnú Lesnícke dni 2024: Lesníctvo ako moderný…

O čom sa píše

Už o týždeň, v piatok 19. apríla 2024, sa na Námestí SNP vo Zvolene uskutoční slávnostné otvorenie Lesníckych dní 2024. Program podujatia...

Prečítajte si viac
Greenpeace verzus IKEA: Ide o drevo z pralesov v Rumunsku

Greenpeace verzus IKEA: Ide o drevo z pralesov v Rumunsku

O čom sa píše

Environmentálna organizácia Greenpeace včera obvinila švédsku spoločnosť IKEA z podieľania sa na likvidácii pralesov v Rumunsku. Vyšetrovanie Greenpeace zistilo, že...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza

Fytofarm Merimex Pro Populo Poprad Slovenská lesnícka komora