Prihlásiť

Každý kubík dreva má kontrolovaný pôvod

V BUKÓZE nemali v roku 2007 ani jeden certifikát, v súčasnosti majú všetky

V rubrike nazvanej PUTOVANIE DREVA predstavujeme v spolupráci so združením PEFC Slovensko držiteľov PEFC certifikátu spotrebiteľského reťazca (C-o-C, Chain of Custody), zapojených do mechanizmu na sledovanie certifikovanej drevnej suroviny z lesa po konečné výrobky, čím sa darí zabezpečiť, že drevo, drevné vlákna a nedrevné produkty lesa, obsiahnuté vo výrobkoch, je možné spätne sledovať až k certifikovaným lesom.

Certifikácia C-o-C tvorí významnú súčasť systému PEFC, pretože zaručuje, že vyhlásenia o výrobkoch, ktoré pochádzajú z lesov sú dôveryhodné a kontrolovateľné v celom dodávateľskom reťazci. Certifikácia C-o-C sa používa na certifikáciu celého hodnotového reťazca lesných produktov.

Na Slovensku je certifikovaných v spotrebiteľskom reťazci PEFC 116 subjektov. Dnes hovoríme o význame zapojenia do spotrebiteľského reťazca lesných produktov s riaditeľom a predsedom Predstavenstva spoločnosti BUKÓZA Export – Import, a.s. Ing. Milanom Gilanom a riaditeľom nákupu drevnej hmoty Ing. Jozefom Šimkaninom.

BUKÓZA v Hencovciach pri Vranove nad Topľou vznikla pred 67 rokmi ako kombinát zameraný na komplexné, teda mechanické aj chemické spracovanie drevnej hmoty. Pôvodne bola súčasťou prevádzok BUKÓZY aj píla, výroba tvarovanej preglejky a lepeného dreva. Ekonomická kríza v roku 2008 ale spôsobila, že tento výrobný program prestal byť v BUKÓZE rentabilný, postupne dochádzalo k jeho utlmovaniu a úplnému zastaveniu, takže ostalo len chemické spracovanie drevnej hmoty, čo je jadro podnikania firmy.

Potrebujú nakúpiť viac dreva

„V roku 2007, ešte za bývalých majiteľov, spoločnosť vyrábala vyše 70 000 ton celulózy. V súčasnosti produkujeme ročne 160 000 až 170 000 ton celulózy. Po malých technologických úpravách vo výrobe predstavuje potenciál produkcie objem 180 000 ton za rok. V jeho naplnení nás dnes brzdí iba objem dreva, ktoré potrebujeme nakúpiť.

Problémom ale je, že veľké množstvo dreva sa presúva na spaľovanie, teda na energetické účely. Tento trend ešte umocnila v minulom roku energetická kríza a stúpajúce ceny plynu. V tomto roku sa k tomu pridal vojenský konflikt na Ukrajine so všetkými jeho globálnymi dôsledkami. Technologické spaľovanie dreva nám odčerpáva obrovské množstvo drevnej suroviny, ktorú dokážeme zhodnotiť iným spôsobom.

Keďže produkujeme krátko vláknitú, sulfátovú buničinu, jej kvalitu do značnej miery určuje množstvo a kvalita drevnej hmoty, z ktorej ju vyrábame. V našich podmienkach je charakterizovaná vysokým podielom buka - s hrabom dosahuje až 80 percent. Dodávame celulózu tým, ktorí ju ďalej spracovávajú nie klasickým spôsobom na výrobu papiera, ale suchým spôsobom.

Možností jej ďalšieho spracovania a využitia je veľmi veľa. Na vrchole je mikrokryštalická celulóza, používaná ako nosič účinnej látky pri výrobe liekov. Celulóza má ďalej využitie v stavebných a plastických hmotách, je súčasťou prídavkov do potravín a paradoxne sa celulóza nachádza aj v asfalte, v ktorom pomáha znižovať hluk pneumatík,“ hovorí Ing. Milan Gilan.

BUKÓZA cca 30 percent svojej produkcie dodáva mimo papierenský priemysel na ďalšie spracovanie celulózy a výhradne do zahraničia. A práve trh vyžaduje od spoločnosti BUKÓZA, aby bola súčasťou spotrebiteľského reťazca certifikovaných subjektov. Vyžadujú to od spoločnosti odberatelia jej produkcie. Iba minimum je tých, ktorí certifikáciu nepožadujú. Ing. Gilan si spomína na to, že keď prišiel do BUKÓZY v roku 2007, nemali tam ani jeden certifikát, v súčasnosti majú všetky.

Ing. Jozef Šimkanin vysvetľuje, že BUKÓZA nakupuje drevnú hmotu doma i v susedných krajinách. Každý kubík dreva musí mať kontrolovaný pôvod. Dlhé roky pracoval v štátnych lesoch a zo súčasnej pozície môže porovnávať, aká je kvalita hospodárenia v lesoch a dodávok drevnej hmoty od štátneho podniku LESY SR a zo súkromného sektora. „Myslím, že kvalita obhospodarovania lesov v štátnom podniku LESY SR je na vysokej úrovni a neštátne subjekty sa k nej postupne približujú. V našej spoločnosti sa snažíme podporovať certifikované neštátne subjekty tým, že im priplácame za každý dodaný kubík dreva jedno euro.

Vlastníkom a obhospodarovateľom lesov by veľmi pomohlo, keby sa konečne podarilo zrealizovať to, o čom sa roky iba hovorí, a to je úhrada štátu za poskytovanie ekosystémových služieb lesa. Dokonca bolo vypracovaných už niekoľko metodík na oceňovanie ekosystémových služieb lesa. Z praktického hľadiska si zoberme príklad vodozádržnej funkcie lesa. Ak ju les plní, nemusia byť v ňom stavané nákladné vodné stavby a protipovodňové opatrenia. Štát teda šetrí finančné prostriedky na ich realizáciu, ktoré by mal dostať vlastník lesa, aby udržiaval les v stave, ktorý bude znamenať plnenie všetkých mimoprodukčných funkcií.“

Štát by mal účinnejšie kontrolovať čo sa môže a nemôže spáliť

Na otázku, aké sú možnosti rozšírenia výroby a spotreby vyprodukovaných výrobkov z BUKÓZY aako ich môže ovplyvniť množstvo a kvalita dodávanej drevnej hmoty, resp. postoj štátu k drevu ako obnoviteľnej surovine, odpovedá Ing. Milan Gilan jednoznačne: „My potrebujeme k tomu len viacej dreva. Stúpajúca cena plynu a hrozba zastavenia jeho dodávok z Ruska ale núti ľudí, aby sa vrátili dozadu – tam, kde sme už dávno neboli. Začínajú znovu kúriť drevom. Dovolím si tvrdiť, že tam, kde bývam, sa už 90 domácností vrátilo ku kúreniu drevom v rodinných domoch. U nás je urbár, ktorý ročne ťaží 350 kubíkov dreva a už dva roky sa nepredal ani kubík, pretože všetko drevo si rozdelia samotní urbárnici.

A ešte treba povedať, ako je to s firmami. Stavajú kogeneračné jednotky a nahrádzajú uhlie drevoštiepkou. Zákon síce stanovuje, z čoho má byť vyrobená, ale na nej nevidíte, či bol zákon pri jej výrobe dodržaný. V Bardejove, Topoľčanoch, Žarnovici a Martine sú kogeneračné jednotky, ktoré spália ročne lesnú štiepku vyrobenú zo sto tisíc kubíkov dreva. Sumárne teda ide o objem 400 000 m3. Ďalšie sú vo Zvolene a Košiciach. Kde chceme to drevo pre nich zobrať?!

My si jednoducho na vynaložené náklady musíme ako podnikateľský subjekt zarobiť. Ak máme vysoké ceny vstupov, musíme mať aj vysoké ceny výstupov. Kogeneračky, ktoré vykurujú obce a mestá, pokiaľ to Úrad pre reguláciu sieťových odvetví uzná ako oprávnené náklady, tak to zaplatia ľudia. Sú radi, že majú doma teplo. A to je ten problém, ktoré posledné roky u nás nikto nerieši.“

Ing. Jozef Šimkanin k téme spaľovania dreva dodáva, že BUKÓZA má dodávateľa z Bardejova, s ktorým má podpísanú ročnú zmluvu na dodávku 10 000 kubíkov. Tento subjekt, ktorý poskytuje služby cca 80 urbárom, dodáva až 15 000 kubíkov na palivové drevo. Ďalší dodávateľ od Svidníka, ktorý do BUKÓZY ročne dodáva 1 000 kubíkov, na palivo len za minulý rok dodal 1 600 kubíkov dreva v kvalite vlákniny. V BUKÓZE majú podľa slov Ing. Gilana v dôsledku tohto vývoja aktuálne zásoby dreva na dva týždne, pritom bežne mávali zásoby drevnej hmoty na tri mesiace.

„Štát by mal viac a účinnejšie kontrolovať, čo sa môže a nemôže spáliť. Neviem si predstaviť, ako sa to dá, ale vláknina skrátka nemá byť spaľovaná. Zo zvyškov po ťažbe, z konárov a poškodených stromov, z rýchlorastúcich drevín v energetických porastoch ako stanovuje zákon jednoducho nie je možné uspokojiť dopyt po energetickom dreve zo strany veľkých výrobcov tepla,“ hovorí Ing. Gilan a Ing. Šimkanin dopĺňa: „Okrem toho by mal štát zakázať vývoz dreva do Číny. Zo Slovenska odchádza veľké množstvo dreva do tejto krajiny a za ceny, ktorým nedokážeme konkurovať. A toto je predsa úloha štátu – regulovať trh a podporovať domácich spracovateľov dreva. Rozumieme princípu voľného pohybu tovaru v rámci Európskej únie, ale Čína nie je členom Európskej únie a my sme v situácii, keď tu ide o každý kubík dreva.“

Jozef Marko

Rubriku Putovanie dreva pripravuje redakcia v spolupráci so združením PEFC Slovensko

Hlavné správy

Lesy ČR: Využívame najmodernejšie spôsoby ochrany dreva pred krádežami

Lesy ČR: Využívame najmodernejšie spôsoby ochrany dreva pred krádežami

O čom sa píše

Na náklad drevnej guľatiny prevážanej kamióny sa zameriavajú dopravní policajti. Ich kontroly už druhý rok uľahčuje mobilná aplikácia Lesov ČR...

Prečítajte si viac
ZMOS: Navrhujeme vytvoriť register profesionálnych poľovníkov, u ktorých by si mestá a obce objednali služby

ZMOS: Navrhujeme vytvoriť register profesionálnych poľovníkov, u ktorých by si mestá a…

Aktuálne

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) uplatnilo v rámci medzirezortného pripomienkového konania k návrhu zákona o poľovníctve 15 zásadných pripomienok. V tlačovej správe o tom...

Prečítajte si viac
Podľa ministra Budaja spôsobuje strety medveďov s ľuďmi ich vnadenie a podnikanie s fotografovaním zveri: Vraj sú do toho zapojení aj samotní ochranári

Podľa ministra Budaja spôsobuje strety medveďov s ľuďmi ich vnadenie a podnikanie…

Aktuálne

Ministerstvo životného prostredia SR chce pre útoky medveďov legislatívne upraviť nelegálne vnadenie a prikrmovanie divej zveri. Na Podpoľaní (okres Detva a...

Prečítajte si viac
Veľká predplatiteľská súťaž časopisu LES & Letokruhy 2022: Výhercom srdečne blahoželáme

Veľká predplatiteľská súťaž časopisu LES & Letokruhy 2022: Výhercom srdečne blahoželáme

O čom sa píše

Všetci, ktorí uhradili predplatné časopisu LES & Letokruhy do 30. apríla, boli zaradení do žrebovania našej Veľkej predplatiteľskej súťaže. To...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza

Fytofarm Merimex Pro Populo Poprad Slovenská lesnícka komora