Prihlásiť

Zabi medveďa, zachrániš mravca, pomôžeš smreku a aj hlucháňovi...!

(Upozornenie: tento nadpis nie je návodom. Jeho obsah by som  pripodobnil ironicky ladenému pseudoochranárskemu heslu „Zabi bobra, zachrániš strom“... a pre čitateľa nemá iný význam, než plniť funkciu upútávky.)

Začiatkom septembra minulého roku som strávil jeden týždeň v Tirolských Alpách pri Innsbrucku (dolina Stubai a okolie).
A tu sú moje zoologické, lesnícke a poľovnícke poznatky:

 

Dravce

Za tých sedem dní som v Stubai videl jediného sokola myšiara (!), jedného krahulca, jedného myšiaka (!), jedného jastraba a jedného orla skalného. Orol bol mladý, asi tohoročný samček, z ktorého si robil „srandu“ jeden svišť. Stále hvízdal, potom sa ukázal a keď orol vyštartoval, tak sa schoval pod balvan (pozorovali sme celkom 3 opakovania tejto pre svišťa zábavnej, pre hladného orla však možno zúfalej situácie). Inak,  dovolím si podotknúť, že takú hustotu dravcov (s výnimkou orla) dokážem u nás zaznamenať nie za týždeň, ale doslova za pár hodín!!!

Lesy a hospodárenie v lesoch

Drevinové zastúpenie zhruba: smrek 80 %, smrekovec 15 %, limba, jarabina a iné 5 %. Lesy na prvý pohľad vyzerajú dosť „bezprizorne“, pri pozornejšom skúmaní však objavíme významné špecifiká. Nepozoroval som tam napr. výraznú snahu o výchovu porastov. Prečistky a prebierky nie sú zrejme také bežné ako u nás. Niektoré porasty javia snahu hospodára o výberkové hospodárenie. Pri obnove rubných porastov sa aplikuje zrejme hlavne účelový výber, ale aj okrajová clonná obnova podobná nášmu odrubu, max. na 1 výšku porastu v pásikoch alebo trojuholníkoch - a to dokonca aj v porastoch pod výrazným vplyvom vrcholového fenoménu, čiže v porastoch ochranného charakteru, s priemernou výškou len 15-20 m! Takmer žiadna umelá obnova, po plošnom vyťažení sa čaká hlavne na prirodzené zmladenie smreka, ktoré zrejme vždy príde. V strmých svahoch po plošne realizovanej obnovnej ťažbe ponechávajú aj 1,5 m vysoké pne, určite kvôli brzdeniu účinkov plazivého snehu, ktorý deformuje mladé stromy následného porastu. Ojedinele som zaznamenal aj snahu o vnášanie listnáčov, hlavne buka a javora horského. Maloplošná obnova rubných porastov vytvára dosť pestrú mozaiku jednotlivých vekových stupňov lesa. V lesoch sa prakticky všade rozptýlene pohybuje hovädzí dobytok! Samozrejme nie naše sto a viachlavé „kolchozné" stáda, ale tak po 5-15 ks (náš typický kryptokomunistický „poľnohospodár“ si iste povie – ach aká zaostalosť!) Nie sú tam veľké šelmy a preto si to môžu dovoliť. A preto tam veľké šelmy zrejme ani nikdy nebudú! To by sa musel úplne zmeniť tradičný, stáročia aplikovaný a osvedčený model rakúskeho dobytkárstva, ktoré určuje životný štýl a udržiava rekreačne vítaný, neobyčajne estetický leso-lúčny krajinný ráz na podstatnej časti výmery štátu! Absentuje tam však aj diviak a na jeleniu zver, či jej pobytové znaky som tam tiež nenarazil. V celej doline dlhej asi 25 km a 8-10 km širokej som zaregistroval na skalách len tri veľmi malé skupinky smrekových suchárov, ale aj to bolo spôsobené skôr tohoročným suchom, než podkôrnikom. 

Ekologická perlička 

Všade v lesoch, v kosodrevine ba aj v pásme vysokohorských holí, až do výšky cca 2.200 m sa nachádzajú početné mraveniská veľkých lesných mravcov hôrnych (Formica rufa). Vzdialenosť medzi jednotlivými mraveniskami málokedy presahuje 20-25 m, popritom sú to väčšinou veľké mraveniská, nie nejaké malé kôpky. Priemernú hustotu odhadujem na min. 15-20 mravenísk/ha. Pre porovnanie uvádzam, že v lesoch Urbáru, PS Sklabiňa, okr. Martin, kde 16 rokov robím odborného lesného hospodára vieme o 3 mraveniskách na výmere cca 400 ha (!), hoci tam máme podobné drevinové zloženie (smrek 80 %, jedľa 5 %, smrekovec 5 %, ostatné dreviny 10 %). „Hustota“ mravenísk u nás je teda 0,008 mraveniska/ha! Aj tie tri mraveniská sú len tesne nad dedinou, kde sa medveď predsa len tak často neukazuje! A bohvie či medzičasom už nezlikvidovali medvede aj niektoré z tých troch zostávajúcich... A podobná absencia mravenísk asi nie je len našim problémom. Zrejme nie som sám, kto si pamätá vysokú hustotu mravenísk aj v našich lesoch, hlavne ihličnatých. To všetko však odniesol čas, a evidentne za výdatnej „pomoci“ zbytočne prísne a naivne chráneného medveďa! A len tak, mimochodom - na rozdiel od stubaiských lesov má náš Urbár obrovské problémy s podkôrnikovou kalamitou. Zbytočné je dodávať, že nielen my. Táto tragédia trápi celé severné Slovensko!

Nejako sme pozabudli, že nielen podkôrniky, ale aj veľké lesné mravce rodu Formica, sú prirodzenou súčasťou našich lesných ekosystémov a plnia tam veľmi dôležitú funkciu sanitára a predátora bezstavovcov, hlavne hmyzu. Vrátane toho hmyzu, ktorý pri premnožení môže spôsobiť obrovské škody totálnym rozkladom celých lesných ekosystémov. Pamätám si, že v mojich ochranárskych začiatkoch (po r.1975) prebiehala akcia Slov. zväzu ochrancov prírody a krajiny s názvom FORMICA, ktorej obsahom bola nielen inventarizácia mravenísk, ale aj snaha o umelé zakladanie a ochranu mravenísk (mrežami zvarenými z betonárskej ocele). Úbytok mravenísk bol teda kritický už v tej dobe. Hlavná vina za ničenie mravenísk sa vtedy prikladala hlavne diviakom, ktorých stavy však boli v tom období na severe Slovenska minimálne. A čo už potom dnešný stav, keď diviak je všade premnožený v priam katastrofálnych číslach?! Ak by mal byť najväčším škodcom mravenísk diviak, tak dnes by už u nás vlastne žiadne mraveniská nemali nárok existovať! V dnešnej dobe je nepopierateľné, že najväčšiu vinu na ničení mravenísk v slovenských smrečinách nesie medveď, ktorý dokáže mravenisko kvôli výživným kuklám úplne zlikvidovať! A jeho početnosť bola už koncom 80. rokov minulého storočia taká vysoká, že umožňovala regulačný lov vo výške až okolo 80 ks ročne! A napriek tomu jeho populácia aj odvtedy neustále narastala a napriek intenzívnemu pytliačeniu, s prispením detinsky naivných dobrovoľných a profesionálnych ochranárov dosiahla dnešné, až neúnosne kritické parametre (reálne odhady sa už pohybujú okolo 2000 ks!). 

Lesné kury 

Úvodom jedna perlička. Len v jednom revíri v bočnej vetve Stubaiskej doliny o výmere asi 1.800 – 2.000 ha ročne ulovia 4-6 kohútov hlucháňa! V celej stubaiskej doline na výmere cca 20.000 ha poľovnej plochy to teda môže byť až niekoľko desiatok kohútov (nečudujme sa, veď lov hlucháňa v Rakúsku dosiahol napr. v r. 2017 – pre nás nepochopiteľnú - výšku až 289 ks!). Na hoľniaka som sa nepýtal, pretože mi je jasné, že náš miniatúrny a prevažne umelý biotop hoľniaka nemôže konkurovať prirodzeným rozľahlým plochám subalpínskeho a alpínskeho vegetačného stupňa samotných Álp (ročný lov v Rakúsku za r. 2017 - 1500 ks!). 

Predplatné časopisu

(Úplné znenie tohto článku si prečítate na stránkach časopisu LES & Letokruhy MAREC 2019)

Hlavné správy

Český Ústav pre hospodársku úpravu lesov v Brandýse nad Labem mení názov: Národní lesnický institut – nová kapitola v 90-ročnej histórii

Český Ústav pre hospodársku úpravu lesov v Brandýse nad Labem mení názov:…

O čom sa píše

Český Ústav pre hospodársku úpravu lesov v Brandýse nad Labem mení názov na Národní lesnický institut. Na svojom webe informuje...

Prečítajte si viac
Všimli sme si: Aktuálny vývoj a význam lesného hospodárstva na Slovensku v číslach. V sektore pracuje 17 000 ľudí, na HDP sa podieľa dvoma percentami

Všimli sme si: Aktuálny vývoj a význam lesného hospodárstva na Slovensku v…

O čom sa píše

Ekonomické výsledky lesného hospodárstva v roku 2023 a výhľad pre rok 2024 prezentoval na konferencii Aktuálne otázky ekonomiky a politiky lesného hospodárstva SR...

Prečítajte si viac
Nemecký plán prispôsobenia lesného hospodárstva klimatickej zmene: Štátna pomoc 200 miliónov eur do konca roka 2026

Nemecký plán prispôsobenia lesného hospodárstva klimatickej zmene: Štátna pomoc 200 miliónov eur…

Aktuálne

Európska komisia v utorok schválila nemecký plán štátnej pomoci v hodnote 200 miliónov eur na prispôsobenie lesného hospodárstva klimatickej zmene...

Prečítajte si viac
Agrorezort upozorňuje: Európska komisia organizuje ďalšie školenia k informačnému systému EUDR

Agrorezort upozorňuje: Európska komisia organizuje ďalšie školenia k informačnému systému EUDR

Aktuálne

Európska komisia organizuje ďalšie školenia ku sprístupňovaniu vyhlásení náležitej starostlivosti do informačnému systému nariadenia (EÚ) 2023/1115 proti globálnemu odlesňovaniu EUDR (ďalej len...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza

Fytofarm Merimex Pro Populo Poprad Slovenská lesnícka komora