Agrolesníctvo

Zhovárame sa s Ing. Jaroslavom Jankovičom, CSc. z Lesníckeho výskumného ústavu Národného lesníckeho centra Zvolen

 

Ak sledujeme zahraničné trendy, v posledných rokoch sa v Európe stáva významnou témou agrolesníctvo. Ide o vytváranie a udržiavanie agrolesníckych systémov v kultúrnej krajine. Jednoducho povedané, nie je to nič iné než uplatňovanie sedliackeho rozumu pri využívaní krajiny. Môžete nám to bližšie špecifikovať?

Máte pravdu, vytváranie agrolesníckych systémov je dnes v Európe považované za významný inovačný trend v sektore pôdohospodárstva. Za „agrolesnícky“ sa v dnešnom modernom ponímaní pokladá každý taký systém hospodárenia na pôde, kde sa na tej istej ploche zámerne a cielene kombinuje poľnohospodárska produkcia s pestovaním drevín. Ide o systémy zamerané na dlhodobú udržateľnosť v poľnohospodárstve, ktoré poskytujú farmárom kombinovanú a diverzifikovanú produkciu. V zásade teda možno povedať, že ide aj o návrat k používaniu zdravého sedliackeho rozumu pri využívaní krajiny. 

Ako je to na Slovensku?

Žiaľ, v podmienkach Slovenska agrolesníctvo zatiaľ oficiálne neexistuje, napriek tomu, že pozostatky takýchto systémov vytvorených v minulosti tu stále možno nájsť. Pojem „agrolesníctvo“ dnes nepozná naša legislatíva a k dnešnému dňu nemáme ani žiadne vzdelávacie programy zamerané na agrolesníctvo na stredných či vysokých školách.

Na Národnom lesníckom centre sme sa začali agrolesníctvu venovať v roku 2014, odkedy sa zúčastňujeme európskych agrolesníckych konferencií (Cottbus 2014, Montpellier 2016, Nijmegen 2018), ktoré v dvojročných intervaloch organizuje Európska agrolesnicka federácia (EURAF http://www.eurafagroforestry.eu/about-euraf). Európske krajiny v nej zastupujú predstavitelia národných agrolesníckych združení a spolkov. Slovensko zatiaľ v EURAF oficiálne zastúpenie nemá, ale my už intenzívne komunikujeme s našimi farmármi a ich združeniami a pracujeme na príprave založenia Slovenského agrolesníckeho spolku. Informácie o agrolesníctve prezentujeme na rôznych domácich podujatiach a konferenciách a prostredníctvom príspevkov v odborných periodikách. Prvý takýto príspevok bol uverejnený práve vo vašom časopise v čísle 11-12/2015. Ďalšie, pripravené v spolupráci s kolegami z Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra môžu záujemcovia nájsť napríklad v Agromagazíne 10/2016, 1/2017, alebo v časopise Slovenský chov 4/2017, či Naše poľovníctvo 3/2017. 

Má agrolesníctvo reálne ambície?

Moderné agrolesníctvo, ktoré vychádza z tradičnej praxe, má dnes ambíciu stať sa samostatným vedným odborom, podobne ako poľnohospodárstvo či lesníctvo. Na celom svete registrujeme množstvo výskumných projektov z tejto oblasti, ktoré postupne vytvárajú odborné zázemie tejto novej vednej disciplíny. Na Slovensku v tejto oblasti odborné zázemie úplne absentuje, keďže doteraz sa problematika agrolesníckych systémov u nás výskumne neriešila. Aj preto sme na NLC v spolupráci s NPPC a kolegami na univerzitách vo Zvolene, Nitre a SAV, vypracovali návrh komplexného výskumného programu „Agrolesnícke systémy pre kombinovanú produkciu a efektívnejšie využívanie poľnohospodárskej krajiny“. Jeho cieľom je okrem tvorby odborného zázemia aj vytvorenie pilotných výskumno-demonštračných objektov a vypracovanie návrhov na úpravu národnej legislatívy v súlade s právnym poriadkom EÚ. 

Aký je hlavný význam agrolesníckych systémov?

V súčasnosti pozorujeme na celom svete zvýšený záujem o zmiešané poľnohospodársko-lesnícke systémy najmä v kontexte hľadania takých systémov obhospodarovania krajiny, ktoré pomôžu riešiť aktuálne problémy človeka a jeho životného prostredia. Takými sú erózia, sucho, záplavy, degradácia pôd, vymiznutie mnohých živočíšnych druhov z krajiny, ale aj nezamestnanosť a pustnutie kultúrnej krajiny. K riešeniu všetkých týchto problémov môže prispieť aj vytváranie a využívanie agrolesníckych systémov. Agrolesníctvo bolo vedecky aj prakticky overené na celosvetovej úrovni ako udržateľná forma hospodárenia v kultúrnej krajine s priaznivými produkčnými a mimoprodukčnými funkciami. Okrem toho, v čase prebiehajúcej klimatickej zmeny je agrolesníctvo považované za jeden z najvýznamnejších adaptačných nástrojov pri hospodárení na pôde. Agrolesnícke systémy viažu viac uhlíka a v porovnaní s klasickým poľnohospodárskym systémom, môžu poskytnúť vyššie príjmy poľnohospodárom, dať prácu obyvateľom vidieckych oblastí, a tak pomôcť riešiť aj negatívne dôsledky trvalého trendu „vyľudňovania“ vidieka. Je zrejmé, že efektívne využívanie prírodných zdrojov bude čoskoro rozhodujúcim faktorom konkurencieschopnosti. V pôdohospodárstve, pri prechode odvetia na princípy „zelenej ekonomiky“, by mohli agrolesnícke systémy zohrávať pri tom významnú úlohu. 

Nedávno ste sa vrátili zo 4. európskej agrolesníckej konferencie v holandskom Nijmegene. Ako ďaleko sú v tejto téme západné krajiny? Dočkáme sa toho, že aj na Slovensku budeme môcť vídať tradičné horské osídlenia, ako je to vo Švajčiarsku alebo v susednom Rakúsku?

S kolegom Michalom Pástorom sme boli na tejto konferencii jedinými účastníkmi zo Slovenska. Musíme konštatovať, že v tejto problematike sú západné krajiny ďaleko pred nami a žiaľ, výrazne zaostávame aj za našimi partnermi z krajín V4. Lídrami v tejto oblasti sú okrem „tradičných“ agrolesníckych krajín ako Španielsko a Portugalsko, najmä Nemecko, Taliansko či Švajčiarsko a predovšetkým Francúzsko, ktoré má už vypracovanú národnú stratégiu pre širšie zavádzanie agrolesníckych systémov. Po návrate z tejto konferencie sme odhodlaní zintenzívniť naše aktivity, tak aby sme aj u nás toto zaostávanie čo najskôr dobehli. Veď Slovensko má vďaka svojej morfologickej rozmanitosti veľký potenciál na využívanie agrolesníckych systémov a to tak tradičných, ako aj na vytváranie moderných, ktoré v posledných dvoch desaťročiach vyvíjajú mnohé výskumné pracoviská v Európe. Teší nás rastúci záujem našich farmárov, najmä malých a stredných, ale aj niektorých veľkých o využívanie funkcií drevín v poľnohospodárskej krajine. Oceňujeme aj vyjadrenia pani ministerky Matečnej, ktorá na vlaňajšej konferencii ministrov pôdohospodárstva na Malte označila biodiverzitu v poľnohospodárskej produkcii a zavádzanie agrolesníckych systémov hospodárenia za správny prístup Slovenska k zmierňovaniu dopadov klimatických zmien. Čo sa týka Vašej poslednej otázky, možno konštatovať, že zvyšky tradičného horského osídlenia u nás stále existujú. A pokiaľ sa podarí realizovať naše zámery v agrolesníctve, veríme, že zostanú nielen zachované, ale budeme ich aj rozširovať. 

Prostredníctvom Milana Ovseníka, predsedu Združenia vlastníkov neštátnych lesov Slovenska, sa k nám dostal najmä živý záujem a podpora našich lesomajiteľov k takýmto kedysi tradičným metódam obrábania pôdy, chovu dobytka a súčasne lesníctva a tým celkového rozvoja vidieka. Spolupracujete s vlastníkmi lesov?

Áno veľmi intenzívne komunikujeme s pánom Ovseníkom, ako predstaviteľom Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov, keďže mnohí ich členovia okrem lesných pozemkov vlastnia a obhospodarujú aj poľnohospodársku pôdu, najčastejšie trvalé trávne porasty (lúky a pasienky), ale aj ornú pôdu. Ich záujem o tradičné, ale aj moderné spôsoby kombinovaného „agrolesníckeho“ hospodárenia je skutočne značný. Komunikujeme v tomto smere aj s vedením Lesopoľnohospodárskeho podniku Ulič. To sú naši hlavní partneri z takzvanej „lesníckej“ branže. Avšak hlavnou skupinou záujemcov o agrolesnícke systémy sú vlastníci a obhospodarovatelia poľnohospodárskej pôdy – najmä malí a strední, ale aj niektorí veľkí farmári. Tu máme intenzívny kontakt so Združením mladých farmárov, Vidieckou platformou, ale napríklad aj s pánom Becíkom, predsedom Združenia agropodnikateľov, družstvo Dvory na Žitavou a mnohými ďalšími.