Vízie pre víchricami poškodené lesy

Víchrice nám naznačujú nové bezpečnejšie cesty k rôznovekým stabilným prírodným lesom

Základné myšlienky prírode blízkeho pestovania lesa boli položené už koncom 19. storočia, keď Karl Gayer v Nemecku na margo lesa vekových tried konštatoval: „Vyzerá ako les, ale les to nie“, čím jasne vyjadril svoju pochybnosť o pretváraní lesných porastov na presne rozparcelované monokultúry smreka a borovice s cieľom dosahovania maximálnej produkcie. V západoeurópskych a stredoeurópskych krajinách sa plošný rozsah výberkových lesov podľa SCHÜTZA (2011) pohybuje v rozpätí niekoľkých percent – vo Francúzsku okolo 1 %, v Nemecku a Rakúsku menej ako 2 %, v Slovinsku 6 % a Švajčiarsku 8,4 %, čo je spolu okolo 440 tis. ha. (Postupy prebudovy rovnovekého lesa na prírode blízky les. Ing. Martin Kamenský, CSc.)

Rodák z Čiernej Lehoty Ing. Stanislav Novák, s celoživotným blízkym citovým vzťahom k lesu, ako vedúci Lesnej správy Jelšava v rokoch 1982 – 2012, zažil tri obnovy Lesných hospodárskych plánov a realizoval obnovu lesa najjemnejšími obnovnými postupmi. Už v roku 1961 pracoval ako figurant, pri obnove Lesného hospodárskeho plánu na Čiernej Lehote, kde jeho otec v tom čase bol lesníkom. Bohaté praktické skúsenosti pri tvorbách Lesných hospodárskych plánov získal, ako vedúci Lesného hospodárskeho celku Plešivec, neskôr ako technik pre pestovateľskú činnosť na LS Sirk a LS Štítnik. Po získaní praktických skúseností, sa snažil presadiť svoje predstavy o hospodárení aj v objektoch, Pro Silva Hanová o výmere 2073,17 ha a objekte Pro Silva Šivetická dubina o výmere 261,85 ha. Pracovné postupy Hospodárskej úpravy lesov však nedovoľovali naplánovať všetko podľa jeho predstáv. Pri obnove porastov, nepoužíval schematické zásahy, ale podporoval danosti konkrétnej časti porastu. Rozložením plánovanej ťažby na celý porast, a podporením tvorby korún najkvalitnejším jedincom, vznikali porasty veľmi rôznorodé, avšak veľmi dobre prispôsobené na danú lokalitu. Vždy sa snažil presadiť svoje nové predstavy, o hospodárení v porastoch, ktoré sú dnes už skutočnosťou.

Za vyše 30 rokov húževnatej a statočnej lesníckej cieľavedomej práce Ing. Stanislav Novák zanechal nezmazateľnú pečať, ktorou vytvoril, až 52 % viacetážových porastov a vyše 90 % prirodzenej obnovy, na upravenom objekte Pro Silva LS Jelšava vo výmere 1689 ha.

Epicentrum víchrice Žofia 14. - 15. mája 2014, zasiahla celý objekt Pro Silva a spôsobila veľké škody. Obrovská sila nárazov vetra odtrhala celé koruny stabilným dubom. V ešte ostávajúcich rovnovekých a rovnorodých porastoch, bez prerušenia zápoja, padali stromy jeden na druhý a tým narušili ťažiská ešte stojacích stromov. V epicentre víchrice stromy padali rôznymi smermi, pritom sa zachovali najstabilnejšie jedince. V uprostred kalamitných plôch sa zachovali časti porastov, s významnou diferencovanou štruktúrou, a najviac odolávali celé porasty v uvoľnenom postavení cieľových jedincov s dobre vyvinutými korunami.

S mojím spolužiakom Stankom Novákom sme prechádzali porasty v jeho vzácnom objekte, a počúval som históriu výchovy a obnovy jednotlivých porastov. Vtedy som si uvedomil, že som ešte len učňom, pred Správcom tohto nádherného lesného prostredia Revúckej vrchoviny, s nezabudnuteľným množstvom, lesníckych vedomostí a cenných praktických skúsenosti. Prvá naša zastávka bola pri starej lesnej škôlke Krajná, kde bol víchricou zničený mladý smrekovcový porast pre zber semena. V obnovou rozpracovanom poraste 513, v odrastajúcich obnovovaných častiach porastu, boli ponechané staré duby, s hlboko nasadenými dlhými korunami a duby prežili víchricu Žofia bez poškodenia.

Pôvodný projekt objektu Pro Silva Hanová s výmerou 2073 ha vypracoval Ing. Stanislav Novák ešte v roku 2007, veľmi zodpovedným prístupom k tvorbe krajiny, na území prechádzajúce od 2 až po 7 lesný vegetačný stupeň. Prevažne ide o dubové bučiny, ale aj bukové dúbravy, lipové dubové bučiny, bučiny, prechádzajúce do jedľových až vysokohorských smrečín. Cieľom tohto projektu je uplatnenie zásad prírode blízkeho obhospodarovania lesa, využitím jemnejších foriem podrastového hospodárskeho spôsobu a výberkového hospodárskeho spôsobu, podľa stavu a možností konkrétnych porastov. Nenechal mladšie porasty bez zásahu, ale v každom decéniu zasahoval, buď z hľadiska zvyšovania kvality porastu, alebo z dôvodu budovania diferencovanej štruktúry porastu, či zabezpečenia stability porastu. Jednotlivé stromy vo voľnejšom postavení vytvárajú, dlhšie koruny, a lepšie sa ukotvia s koreňmi v pôde. Stabilita porastov, vychádzajúca práve zo stabilného postavenia jednotlivých stromov a hlúčikov, dosiahnutá s cielenou výchovou. Uvoľnené lesné porasty silne vyvinutou a stálou dynamiku prirodzenej obnovy veľmi účinne znižujú odtok intenzívnej zrážkovej povrchovej vody.