Nová koncepcia poľovníctva

Zhovárame sa s Ing. Jaroslavom Regecom, generálnym tajomníkom služobného úradu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

Koncepcia rozvoja poľovníctva na Slovensku – národný program rozvoja poľovníctva a zachovania genofondu voľne žijúcej zveri je jedna z nosných tém súčasnosti. Zabezpečuje ju MPRV SR v spolupráci so Slovenskou poľovníckou komorou a schvaľuje vláda. Treba hneď v úvode povedať, že koncepcia nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy a vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Aký je cieľ a účel koncepcie?

Cieľom koncepcie je komplexne riešiť postavenie poľovníctva a zveri ako súčasti prírodných ekosystémov v rámci tvorby a ochrany životného prostredia, zabezpečiť trvalo udržateľné obhospodarovanie a využívanie voľne žijúcej zveri, ochranu a zachovanie jej genofondu a zachovanie biodiverzity, v súlade so záujmami ochrany prírody, pri rešpektovaní potreby ochrany poľnohospodárskej a lesnej výroby pred škodami zverou. Úlohou koncepcie je formulovať základné strategické zámery a ciele rezortu pôdohospodárstva vo všetkých oblastiach poľovníctva v časovom horizonte rokov 2017 až 2030 a navrhnúť opatrenia na ich dosiahnutie.

Vieme, že trendom bolo znižovanie výmery poľovných revírov...

Znižovanie výmery poľovných revírov a umožnenie vzniku poľovných revírov s menšími výmerami malo negatívny vplyv na poľovnícke plánovanie a aj na samotnú realizáciu plánov. Ďalej nevhodné určenie hraníc poľovných revírov zapríčiňuje, že chov a lov zveri je plánovaný v jednom poľovnom revíri, avšak v čase lovu sa v ňom zver nevyskytuje a je koncentrovaná v susednom revíri, kde spôsobuje škody. Pritom jej chov a lov sa tu neplánuje.

Postup pri uznávaní a zmene hraníc revíru nie je právne upravený jednoznačne, čo vedie k rôznej aplikácii zo strany orgánov štátnej správy a následným konaniam na súdoch a prokuratúre s rôznymi právnymi názormi.

Aké sú v tomto smere zámery novej koncepcie?

Negatívny vplyv znižovania výmery poľovných revírov malo eliminovať zavedenie veľkoplošného poľovníckeho hospodárenia, avšak prax ukázala, že činnosť poradných zborov a chovateľských rád je často len formálna. Je potrebné ich fungovanie zlepšiť a zefektívniť. Potrebné je zmeniť právnu úpravu týkajúcu sa zmien hraníc poľovných revírov a zadefinovať jednotlivé prípady a postupy. Je nevyhnutné riadne zadefinovať nepoľovné plochy, nakoľko súčasná definícia je nejednoznačná a umožňuje rôzny výklad a následnú aplikáciu, pokiaľ ide o záhrady, ovocinárske a lesné škôlky a vinice vo vzťahu k ich ohradeniu. Pretože v nich, keď nie sú oplotené sa zver vyskytuje, nachádza tu zdroj potravy a často potrebný úkryt, pričom spôsobuje značné škody. Je potrebné zabezpečiť, aby sa takéto pozemky považovali za poľovné, aby bolo umožnené ich poľovnícky obhospodarovať.

Doteraz sú vážnym a nedoriešeným problémom škody spôsobené zverou. Ako sa s nimi popasuje nová koncepcia?

Tu je nevyhnutné predovšetkým uplatňovať princíp prevencie, to znamená zamerať sa na odstránenie príčin, mám na mysli vysokú početnosť raticovej zveri, stres, nesprávne prikrmovanie a podobne. Najdôležitejším opatrením je postupne upraviť kmeňový stav zveri tak, aby zodpovedal cieľovému stavu. A nejde tu len o druhové zloženie zveri a jej početnosť, ale aj o správnu sociálnu a vekovú štruktúru populácie. Potrebné je najmä zintenzívniť lov samíc a mláďat tak, aby sa vyrovnal pomer pohlaví a znížilo sa zmladenie populácií. Samozrejme, nevyhnutné je dôsledne plniť plány lovu, vekovú a pohlavnú štruktúru plánu lovu.

Mimoriadne dôležité v poľovníctve je jeho plánovanie. Aké miesto si nachádza v novej koncepcii?

Nevyhnutné je zaviesť do praxe princípy veľkoplošného obhospodarovania zveri v požadovanom rozsahu a kvalite. Nestačí lov len správne naplánovať, ale ho aj dôsledne realizovať. Preto, ak sa plán lovu nesplní, treba v nasledujúcom roku urobiť v pláne lovu potrebné nápravné a kompenzačné opatrenia.

Koncepcia navrhuje nový postup určenia normovaných kmeňových stavov zveri a stanovenie výšky lovu a zároveň navrhuje cieľové stavy zveri v jednotlivých poľovných oblastiach, ku ktorým by sa mali postupne dopracovať.

Vhodné je zjednotiť dĺžku obdobia, na ktorú sa uzatvára zmluva o užívaní poľovného revíru na 15 rokov. Bez ohľadu na poľovnícku oblasť. A v nadväznosti na to predĺžiť dobu, na ktorú sa vyhotovuje výhľadový plán poľovníckeho hospodárenia.

Ďalšou právnou úpravou chceme zjednodušiť postup pri vydávaní mimoriadnych povolení lovu zveri. Upraviť a zjednotiť postup riešenia situácií pri výskyte chorej alebo poranenej zveri na nepoľovných plochách. Nevyhnutné je vytvoriť účinný a efektívny systém kontroly poľovníckeho hospodárenia v poľovných revíroch.

V akom stave a vývoji boli a sú dnes poľovné revíry?

Začiatkom deväťdesiatych rokov predstavovala výmera poľovnej plochy na Slovensku 4 422 674 hektárov a bola rozdelená na 1 310 poľových revírov. Priemerná výmera revíru predstavovala 3 300 hektárov. Od roku 1992 vydaním zákona č.403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd a zákona o poľovníctve došlo pri prakticky nezmenenej výmere poľovnej plochy k významným zmenám, najmä vo výmere a počte poľovných revírov. Takže v roku 1998 bolo na Slovensku 1 747 poľovných revírov, čo je nárast o 437 poľovných revírov. Priemerná výmera poľovného revíru predstavovala 2 543 hektárov, čo je zníženie o 757 hektárov.

V súčasnosti výmera poľovných pozemkov na Slovensku tvorí spolu 4 427 344 hektárov. Z toho tvorí poľnohospodárska pôda 2 335 180 hektárov, lesné pozemky 1 973 516 hektárov, vodná plocha 53 121 hektárov, iné pozemky 65 527 hektárov. V rámci Slovenska je uznaných 1 877 poľovných revírov. Priemerná výmera poľovného revíru je 2358,73 hektára. Medzi výmerami jednotlivých poľovných revírov sú veľké rozdiely, pohybujú sa v rozpätí od 504 až do 42 164 hektárov.

Aká je situácia v užívaní poľovných revírov?

Uplatnením čisto ekonomických nástrojov sa najmä štátne poľovné revíry dostali do užívania subjektov, ktoré si to finančne mohli dovoliť. Často bez vzťahu k pozemkom alebo aj k regiónu. Tam, kde štát nemá rozhodujúcu väčšinu, vlastníci často uprednostnili dovtedajších užívateľov, „domácich“ poľovníkov aj za cenu nižšej finančnej náhrady za užívanie poľovného revíru. Z pohľadu riadneho užívania poľovného revíru a plnenia povinností by teoreticky malo byť jedno, či revír užívajú domáci poľovníci alebo finančne lepšie situovaný subjekt so sídlom mimo daného regiónu, pretože zákonné povinnosti platia pre každého rovnako. Napriek tomu sa dá predpokladať, že ten, kto je zároveň aj vlastníkom pozemku a na danom území žije a má k nemu vzťah, lepšie a zodpovednejšie bude pristupovať k poľovníckemu plánovaniu a plneniu plánov lovu. Zachovanie neanonymnej spoločenskej a občianskej kontroly na vidieku je dôležitým predpokladom udržateľného obhospodarovania prírodných zdrojov.

Najmä pre rýchlozbohatlíkov sa poľovné revíry stali vzorom spoločenskej prestíže...

Niektorí záujemcovia majú snahu získavať do užívania viac revírov v rôznych regiónoch Slovenska. Neakceptujú vôľu a požiadavky minoritných vlastníkov pozemkov – poľovníkov. „Predaj práva poľovníctva“ v poľovnom revíri ako tovaru alebo služby zameranej na čo najlepšie zhodnotenie a dosiahnutie čo najvyššieho zisku sa ukazuje ako riešenie v rozpore s poslaním a zásadami poľovníctva.