Prihlásiť

Míňame čas, peniaze a energiu v „zákopovej“ vojne dvoch koncepcií

Ako by mala vyzerať distribúcia a finančné zabezpečenie ekosystémových služieb? Aká je realita? Čo je potrebné vykonať, aby systém distribúcie a finančného zabezpečenia ekosystémových služieb začal fungovať v súlade s kritériami trvalej udržateľnosti?

 

Ako by mala vyzerať distribúcia a finančné zabezpečenie ekosystémových služieb netreba veľa polemizovať a pravdepodobne by sa zhodli všetky zainteresované strany, že by išlo o nastavenie a fungovanie takého systému, ktorý by pri minimálnom vklade, zabezpečoval maximálny výstup, t. j. plnohodnotné ekosystémové služby, ktoré by uspokojili požiadavky čo najširšej oblasti spoločnosti. Pritom by bolo zabezpečené efektívne a primerané financovanie producentov ekosystémových služieb (subjektov, ktoré sa podieľajú na zabezpečovaní služieb t. j. užívateľov pozemkov).

 

Oblasť problematiky ekosystémových služieb je veľmi široká a vzhľadom na nedostatok disponibilných finančných prostriedkov aj ťažko riešiteľná. Ani v blízkej budúcnosti neočakávame nejaký badateľný posun v oblasti finančnej podpory, zabezpečovania, pre človeka tak potrebných služieb. Na druhej strane vidíme priestor v efektívnejšom využívaní existujúcich finančných mechanizmov, ale hlavne v možnosti úspory v oblastiach, ktoré dnes nefungujú tak, ako by mali a okrem neefektívne vynaložených financiách spôsobujú aj nemalé finančné straty a ujmy, hlavne užívateľom pozemkov. Na tieto oblasti problematiky máme záujem upriamiť pozornosť.

 

Ekosystémové služby človek využíva od svojho prapočiatku bez toho, aby si to uvedomoval. Kvalita jeho života bola a je priamo závislá od šírky škály environmentálnych služieb poskytovaných okolitým ekosystémom. Platiť by mala pritom zásada, že čerpanie jednotlivých externalít by malo mať vyvážený a trvaloudržateľný charakter.

 

Dnes sme svedkami skôr toho, že v zmysle „módnej vlny environmentalizmu“ dochádza k preferovaniu využívania len vybratých environmentálnych (ekosystémových) služieb (na úkor iných) s trendom ďalšej polarizácie bez ohľadu na dopad, aký tento prístup prinesie.

 

Napr. ekosystémová služba (zo skupiny „zásobovacích“) ťažba drevnej suroviny sa dnes verejnosti interpretuje pomaly ako zločin proti prírode napriek tomu, že ide o cieľavedomý, overený, premyslený a vyvážene udržateľný „odber“ dopredu vybranej časti obnoviteľnej suroviny pre potreby človeka (a tak nahradenie používania neobnoviteľných, častokrát na životné prostredie škodlivých surovín). Tento prístup v minulosti ani teraz neohrozoval plnenie ostatných externalít, ale naopak zabezpečoval trvalú obnovu a stabilitu ekosystému.

 

Dnes sa, naopak, preferuje bezzásah (ponechanie lesného biotopu na samovývoj), bez vyhodnotenia vstupov (t. j. negatívnych antropických vplyvov destabilizujúcich biotop), ako aj dopadu na plnenie ostatných funkcií lesa. Bezzásah sa umelo aplikuje (resp. je požiadavka na jeho uplatňovania) aj na tých častiach lesných biotopov, ktoré historicky manažoval hospodár s cieľom udržania priaznivého zdravotného stavu a ekologickej stability (t. j. kompletnej škály ekosystémových služieb), teda toho postupu, ktorý nás priviedol na popredné priečky vo výmere a kvalite biotopov a druhov NATURA 2000 v rámci Európy. A tak sa stáva, že mnohé tieto biotopy, ktoré nemajú navyše charakter ani parametre chráneného územia (a ktoré sú rozvrátené kalamitou) namiesto produkcie kyslíka a absorpcie skleníkových plynov, tieto skleníkové plyny naopak produkujú a navyše produktmi rozkladajúceho sa dreva v extrémne vysokých dávkach ohrozujú aj množstvo a kvalitu vodných zdrojov, ako zložky pre človeka nenahraditeľných ekosystémových služieb.

 

Toto tvrdenie potvrdzuje aj najnovšia vedecká štúdia medzinárodného tímu vedcov pod vedením Gert-Jan Nabuursa z Holandskej univerzity Wageningen publikovaná v časopise Nature Climate Change, v ktorej sa uvádza, že „Európske lesy starnú a pomaly prestávajú z ovzdušia odčerpávať skleníkový oxid uhličitý. Navyše staršie stromy sú náchylnejšie k útokom škodcov, sú menej stabilné a odolné voči abiotickým činiteľom, alebo ich ľahšie ničia požiare. V niektorých častiach Európy dokonca lesy začínajú miznúť. Podľa vedcov bod nasýtenia by mohol nastať okolo roku 2030.

 

  • Podľa výpočtov Spoločného výskumného centra (JRC) európske lesy akumulujú približne 9 900 miliónov ton uhlíka. To sa rovná množstvu CO2, ktoré celá EU vypustí v priebehu 9 rokov. Lesy v súčasnosti pohlcujú asi 10 % emisií v Európe.

  • Lesnícke politiky a stratégie riadenia potrebujú urýchlene revíziu, ak chceme viazanie „C“ zachovať,“ uvádza sa v štúdii.

  • Medzinárodný tím vedcov pod vedením Gert-Jan Nabuursa z holandskej univerzity Wageningen a Európska environmentálna agentúra EEA sa zhodli, že ak vlády neprijmú vhodné opatrenia, bod nasýtenia by sa mohol dosiahnuť okolo roku 2030.

  • Na odvrátenie problému autori odporúčajú lepší lesný manažment, selektívnu ťažbu a obnovu lesov.

  • Bez týchto opatrení sa môže dostať pod tlak aj Európska únia, pokiaľ ide o plnenie cieľov pre zníženie emisií skleníkových plynov. Do roku 2020 chce EÚ znížiť emisie o 20 percent v porovnaní s rokom 1990. Objem oxidu uhličitého, ktorý dokážu pohltiť európske lesy, sa pritom do tohto cieľa môže započítať.

 

Na odvrátenie problému autori odporúčajú lepší lesný manažment, selektívnu ťažbu a výsadbu nových lesov. Tzn. to, čo sa v európskych lesoch realizovalo stáročia predtým, ako sa začal radikálne meniť pohľad na „ochranu prírody“.

 

Ďalšia vedecká štúdia, ktorá sa zaoberala obdobnou problematikou je „Bilancia uhlíka v smrekových porastoch poškodených vetrovou kalamitou“ Ing. P. Fleischer, PhD. a kol.

V rámci štúdie autorský kolektív vykonal porovnanie plôch postihnutých kalamitou z novembra 2004, a následnou podkôrnikovou kalamitou na plochách so spracovanou kalamitou, s nespracovanou kalamitou (bezzásahové územie) a nepoškodenou lokalitou lesného biotopu. Zo štúdie o. i. vyplynulo:

 

  • Rastliny viažu atmosférický CO2 v rámci fotosyntézy.

  • Asi ½ takto fixovaného uhlíka použije rastlina na energetické zabezpečenie životných funkcií a len časť na tvorbu biomasy (tzv. čistú primárnu produkciu NPP).

  • NPP stromovej zložky sa v hmyzom zničených porastoch logicky netvorí.

  • Tzn. rastlina (drevina) musí byť v prvom rade živá aby „C“ viazla. Po disturbanciách sa uhlík akumulovaný v lesných ekosystémoch ľahko a rýchlo uvoľňuje do atmosféry.

  • Po otvorení porastového zápoja navyše dochádza k mineralizácií „C“ v pôde a jeho následnému uvoľňovaniu z nej.

  • Čistá primárna produkcia biomasy, na ktorú je viazaný fotosyntézou absorbovaný uhlík je v stromovej zložke po disturbancii bezvýznamná (s časom postupne pomaly narastá). Ekologicky stabilné smrekové biotopy absorbujú, viažu cca 2-4tC/ha/rok

  • Kalamitou poškodené (rozvrátené) plochy takto ponechané na samovývoj emitujú ročne cca 6tC/ha/rok (tzn. 1 ha „rozvráteného lesa“ anuluje pozitívny účinok ekosystémových služieb – 2 ha zdravého biotopu).

 

Praktický dopad závažných negatívnych dôsledkov nespracovania podkôrnikovej kalamity (zanedbania, bagatelizovania kalamitnej situácie) na vodné zdroje a najmä na kvalitu a zdravotnú nezávadnosť vody pre človeka z takto postihnutých oblastí potvrdila aj americká vedecká štúdia „Napadnutie lykožrútom a jeho vplyv na kvalitu vody v Rocky Mountains v Severnej Amerike“ - 12. február 2013. (autorov Kristien Mikkelson, Eric Dickenson, Reed Maxweel, John McCar & Jonathan Sharp).

  • Podľa tejto štúdie: Porasty napadnuté podkôrnym hmyzom negatívne ovplyvňujú hladinu organického uhlíka v zrážkami vyluhovanej vode ...tieto zmeny v koncentrácii uhlíka spôsobujú problémy pri úprave pitnej vody do vodovodnej siete. Pri úprave vody bežnými postupmi (chlórovaním) u vôd bohatých na organický uhlík dochádza k tvorbe karcinogénnych produktov (ako vedľajších produktov dezinfekcie). Z meraní kvality vôd v zariadeniach na úpravu vôd nachádzajúcich sa v oblasti napadnutej lykožrútom vyplynulo, že v regióne Colorada sa vo vode používanej pre obyvateľov nachádza v priemere o 300 % viac organického uhlíka a humínových látok ako pripúšťajú ich hygienické normy.

 

Významný vplyv na udržateľné využívanie prírodných zdrojov má novouplatňovaná forma ochrany prírody, propagovaná a realizovaná skupinou ľudí, ktorí odmietajú budovať ochranu prírody na pozitívnych poznatkoch a skúsenostiach užívateľov pozemkov, prípadne akceptovať ich opodstatnené požiadavky, ale rozhodli sa vybudovať úplne nový systém samozrejme bez zváženia dopadov či už na stav ekosystému alebo sociálno-ekonomický dopad na štát.

 

A tak namiesto prebratia pozitív z minulosti, stanovenia „slabých stránok“ a korekcie nedostatkov, budujeme nový systém na „zelenej lúke“ so všetkými chybami a problémami, ktoré takýto rodiaci sa systém logicky so sebou prináša.

A tak míňame peniaze, čas a energiu v zákopovej vojne dvoch koncepcií, ktorá neprináša prospech spoločnosti, ale len úzkej skupine jednotlivcov presadzujúcej svoje individuálne a skupinové záujmy.

Samotné chránené územia a jednotlivé predmety ochrany boli do systému ochrany prírody zahŕňané nekoncepčne, bez centrálnej koordinácie na základe lokálnych miestnych iniciatív. A tak sa stalo, že dnes prezentovaná sieť chránených území je v niektorých častiach predimenzovaná, proporčne nevyvážená, neefektívna, nefunkčná a pre tento štát z finančného hľadiska dlhodobo neudržateľná.

Týmto novým prístupom pribudlo a neustále pribúda užívateľom pozemkov množstvo nových povinností a reštrikcií, s ktorými sa popri riadnom obhospodarovaní (v súlade so zákonom) musia na vlastné náklady vysporiadať.

 

Environmentálne služby sú pritom služby poskytované pre verejnosť vo verejnom záujme, je preto neprípustné, aby tieto služby pre celú spoločnosť zabezpečovala v prevažnej miere na svoje náklady a zodpovednosť len malá skupina ľudí, ktorá užíva poľnohospodársku a lesnú pôdu. Pri využívaní ekosystémových služieb by pritom v prvom rade malo ísť o zabezpečenie rovnováhy vo využívaní ekosystémových služieb vo všetkých oblastiach (zásobovacie, regulačné, kultúrne a podporné).

 

Pokiaľ nebude vypracovaný ekonomický rámec na oceňovanie ekosystémových tovarov a služieb a ich finančné zabezpečenie, bude naďalej dochádzať k ich neproporčnému čerpaniu a tým sa stane, že niektoré z nich sa stanú pre verejnosť ohrozenejšie a ťažšie dostupnejšie (napr. voda).

 

Aké riešenia vidíme?

Je potrebné urýchlene prehodnotiť dnešnú filozofiu ochrany prírody (nesenú v duchu maximalizácie obmedzení starostlivosti o lesné biotopy), odborne vyhodnotiť a zdôvodniť dopady takéhoto postupu na ostatné sféry ekosystémových služieb, zohľadniť finančný faktor a zabezpečiť dostatočný zdroj finančných prostriedkov pre užívateľov pozemkov (nie rôzne mimovládne organizácie, ktoré neužívajú pozemky a ktoré dnes gro finančných prostriedkov neefektívne čerpajú). Aby sme predišli dianiu, ktorého sme svedkami dnes, kedy sme sa prepracovali za doposiaľ najvyššiu sumu vložených financií (formou rôznych projektov do životného prostredia) k najhoršiemu zdravotnému stavu a ekologickej stabilite v novodobej histórií a tým k ohrozeniu dlhodobého a vyváženého čerpania ekosystémových služieb.

Zároveň je potrebné jedným dychom zdôrazniť, že bude potrebné nasmerovať manažment území na čo najvyššiu mieru environmentálne prijateľných postupov, čo si však samozrejme vyžiada zabezpečenie dodatočných financií.

 

Spoločenská požiadavka na poskytovanie ekosystémových služieb je v dnešnej dobe taká vysoká, že je potrebné túto oblasť aktívne podporovať, aby nedošlo k ohrozeniu niektorých služieb z dôvodu neprimeraného tlaku na využívanie vybraných služieb.

 

Cca 60 % lesov Slovenska sa nachádza v niektorej z kategórií chránených území, je preto namieste otázka, kedy dôjde k zohľadneniu tohto faktu aj čo sa týka nastavenia finančného mechanizmu v prospech užívateľov pozemkov, ktorým bude nielen kompenzovaná strata na výnosoch, ale aj náklady spojené so zabezpečovaním širokej škály environmentálnych služieb pre verejnosť.

 

Malo by pri tom byť úplnou samozrejmosťou, že min. časť financií zodpovedajúcich verejnej hodnote ekosystémovej služby musí byť poskytnutá tým subjektom, ktoré majú skutočnú zásluhu a aj náklady na jej produkciu. Toto dnes, žiaľ, neplatí.

 

Tento fakt je potrebné zohľadniť aj pre správcu štátnych lesov, ktorý v dnešnej dobe nie je legislatívne oprávnený požadovať akékoľvek kompenzácie za obmedzenia užívateľa pozemkov, dokonca nemá nároky ani na kompenzáciu zvýšených nákladov spojených s osobitným režimom na správu pozemkov (nikto tento fakt nezohľadňuje ani pri vyhodnocovaní ekonomickej efektivity štátneho podniku). Naopak, obzvlášť v dnešnej dobe hospodárskej krízy sa očakáva od nás znižovanie nákladov na správu pozemkov a zvyšovanie tržieb použiteľných pre potreby štátu. Tento stav je potrebné zmeniť a prispôsobiť požiadavkám na distribúciu a finančné zabezpečenie celej škály environmentálnych služieb. V opačnom prípade z dlhodobého horizontu môže nastať situácia, kedy sa niektoré environmentálne služby stanú pre verejnosť ťažšie dostupné v niektorých prípadoch až nedostupné, resp. v podstate nižšej než požadovanej kvalite.

  • Prehodnoťme mnohokrát neefektívny a neúnosný systém rozširovania chránených území.

  • Prestaňme v mnohých prípadoch neodôvodnene navyšovať obmedzenia pre užívateľov pozemkov.

  • Dnes uplatňovaný systém ochrany napriek vysokým nákladom a stratám na strane užívateľov pozemkov neprináša tomu zodpovedajúci efekt. Systém schematizovanej ochrany je neefektívny, proporčne nevyvážený a ekonomicky neúnosný. Prejdime na adresnú ochranu.

  • Začnime sa rozprávať o reálnom a realizovateľnom manažmente krajiny, ktorý skutočne prinesie pre človek optimálnu plnohodnotnú škálu ekosystémových služieb. Manažment musí zohľadňovať konkrétne osobitnosti lokality a reálne možnosti na jeho uplatnenie – t. j. musí byť ušitý „na mieru“ daného územia.

  • Zabezpečme finančné zdroje.

  • Finančné prostriedky na podporu ekosystémových služieb musia by ť v prvom rade nasmerované tam, kde je možné v najväčšom rozsahu ovplyvniť ich kvalitu t. j. k užívateľom pozemkov.

  • To platí aj pre správcu štátnych pozemkov, aby bolo možné ešte viac uplatňovať environmentálne najprijateľnejšie postupy, ktoré si vyžadujú zvýšené náklady a vyrovnať sa aj s nižšími výnosmi, ktoré tento systém zákonite prinesie.

 

Našim cieľom nebolo a nie je spochybňovanie opodstatnenosti ochrany prírody, ani prísnej ochrany (v odôvodnených prípadoch), ale také nastavenie parametrov, postupov a konaní v mene ochrany prírody, ktoré skutočne prinesú aj transparentný reálny efekt v podobe plnohodnotných ekosystémových služieb.

 

Ing. Jozef Spevár, Ing. Ľuboslav Mika

LESY Slovenskej republiky, š.p.

 

Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .

Hlavné správy

Takzvané Tarabove čistky v envirorezorte vraj ohrozujú miliardy z EÚ: Podľa ministra je to nezmysel, Slovensko bude mať tento rok 600 miliónov eur

Takzvané Tarabove čistky v envirorezorte vraj ohrozujú miliardy z EÚ: Podľa ministra…

O čom sa píše

Minister životného prostredia SR Tomáš Taraba robí spomedzi ministrov zrejme najväčšie čistky. Uviedla to Nadácia Zastavme korupciu s tým, že...

Prečítajte si viac
Podrobnejšie informácie k nariadeniu o odlesňovaní: Často kladené otázky aj súvisiace odkazy

Podrobnejšie informácie k nariadeniu o odlesňovaní: Často kladené otázky aj súvisiace odkazy

Aktuálne

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR včera zverejnilo na svojom webe aktuálnu informáciu, ktorá sa týka NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY...

Prečítajte si viac
Pri Ponikách ochranári zastrelili medvedicu a jej tri mláďatá: V okolí obce sa v ostatnom období pohybuje viacero medveďov, samospráva eviduje 36 podnetov

Pri Ponikách ochranári zastrelili medvedicu a jej tri mláďatá: V okolí obce…

O čom sa píše

V katastrálnom území obce Poniky v okrese Banská Bystrica ochranári odstránili problémovú medvedicu. Zastrelené boli aj jej tri mláďatá, s...

Prečítajte si viac
Komentár: Keď sa prestane loviť...

Komentár: Keď sa prestane loviť...

O čom sa píše

Dnešný svet prechádza neustále zmenami a každý človek môže mať slovo. Na jednej strane je to dobré, ale na druhej strane...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza

Fytofarm Merimex Pro Populo Poprad Slovenská lesnícka komora