Prihlásiť

Prečo to v Čechách išlo a na Slovensku to nejde?

Zaujímavé porovnanie  vývoja podkôrnikovej kalamity u nás a u našich západných susedov.

Kalamitným premnožením podkôrnika smrekového boli od roku 2007 v Českej republike postihnuté v prvom rade chránené územia Šumavy. Išlo o Národný park Šumava a s ním viac alebo menej sa prekrývajúce územia NATURA 2000. Fytosanitárne zásahy proti tejto kalamite  zabezpečovala Správa Národného parku a Chránenej krajinnej oblasti (NP a CHKO) Šumava až v rokoch 2011 a 2012. Pod fytosanitárnym zásahom sa v tomto prípade rozumie vyhľadanie, spílenie a odkôrnenie napadnutých jedincov smreka obyčajného a asanácia odkôrnenej hmoty. V roku 2012 sa účinnosť týchto zásahov na základe objektívnych lesníckych inventúr potvrdila. Podkôrnikovú kalamitu na Šumave sa teda fytosanitárnymi zásahmi správcu územia podarilo v miere podstatnej utlmiť.  

Situácia v Českej republike

V súvislosti s faktickým zvládnutím podkôrnikovej kalamity na Šumave na strane jednej a priebehom a celkovým výsledkom podkôrnikovej kalamity v Slovenskej republike na strane druhej sa stávajú pozoruhodnými tieto fakty z Českej republiky:

Orkán Kyrill dňa 19.1.2007 spôsobil na Šumave v porastoch smreka obyčajného polomy v celkovom objeme približne 840 000 m3.
Pod zámienkou akožemodernej ochrany prírody (tzv. ochrany prírodných procesov alebo inštalácie „divočiny“), agresívne vnucovanej orgánom ochrany prírody Českej republiky niektorými mimovládnymi organizáciami (NGO) a časťou vedeckej obce, tu v dôsledku podkôrnikovej kalamity postupne začali hynúť stovky hektárov zdravých smrekových lesov. Pred vyhlásením národného parku to boli samozrejme lesy hospodárske, za týmto účelom vysadené a neskôr vychovávané. Podkôrnik smrekový sa šíril z polomov zón národného parku s najprísnejším stupňom ochrany (tzv. 1. zóny) do okolitých porastov zón bez rozdielu na stupni ochrany. 1. zóny NP teda v skutočnosti slúžili ako liahne podkôrnika smrekového.  Tento stav vydržal celých 3,5 roka a jeho výsledok bol na českej strane Šumavy 12 000 ha mŕtvych smrečín.
V roku 2010 sa v Českej republike (ČR) konali parlamentné voľby. Pobúrenie českej verejnosti z toho, ako bolo so šumavskými polomami i okolitými zdravými lesmi v rámci manažmentu tamojších chránených území nakladané, sa stalo jednou z predvolebných tém.

 

Nastupujúca pravicová vláda ČR situáciu na Šumave riešila a začiatkom roka 2011 ju vyriešila aj personálne. Po nástupe Jana Stráského do funkcie riaditeľa Správy NP a CHKO Šumava začiatkom roka 2011 došlo k radikálnej zmene postoja vedenia tohto chráneného územia k riešeniu kalamity. Jan Stráský v tejto kauze okrem iného teda rozhodol, že v roku 2011 sa aj napriek štvavej kampani NGO a masmédií proti lesníckemu manažmentu chránených území proti podkôrnikovi smrekovému na Šumave fytosanitárne zasahovať bude, a to osvedčenými metódami lesníckej praxe a v prospech smrekových lesov podkôrnikom smrekovým ešte nezlikvidovaných.
Pri fytosanitárnych zásahoch v lokalite NP Šumava „Na Ztraceném“ v lete roku 2011 vznikol fyzický konflikt medzi aktivistami príslušných NGO na jednej strane a pracovníkmi parku a miestnymi obyvateľmi na strane druhej. Konflikt bol vyprovokovaný aktivistami NGO. Divadlo trvalo niekoľko dní a sprevádzalo ho priväzovanie sa aktivistov NGO o stromy, urážanie pracovníkov NP Šumava a pilčíkov, napádanie policajtov, jačanie aktivistiek a podobne.
Konflikt medzi aktivistami NGO a vedením parku bol vhodným sústom pre české masmédiá (ktoré sú v rukách majiteľov hovoriacich po nemecky) a stal sa témou vysokej politiky ČR. Masmédiá sa vo veľkej väčšine prípadov, ako inak, stotožnili s argumentmi aktivistov.

NGO hneď nato začali doručovať Európskej komisii (EK) udania na Českú republiku. Obsahom udaní pravdepodobne bolo, že fytosanitárnym zásahom proti podkôrnikovi smrekovému na Šumave Česká republika porušuje príslušnú legislatívu Európskej únie (EÚ), teda Smernicu o vtákoch a Smernicu o biotopoch.

 

EK doručila v tejto súvislosti na jeseň roku 2011 Českej republike celkom 44 otázok. ČR odpovedala na tieto otázky v tom zmysle, že šírenie podkôrnikovej kalamity je potrebné v záujme zachovania ešte zdravých lesných porastov tvoriacich územia NATURA 2000 zastaviť fytosanitárnymi zásahmi, a takéto zásahy sú pre daný prípad praxou overenými lesníckymi postupmi.    
Správa NP a CHKO Šumava si v tejto situácii objednala na sklonku roku 2011 aj vypracovanie posudku (naturové posouzení) na fytosanitárny zásah, ktorým sa mala v územiach NATURA 2000 Šumavy kalamita podkôrnika smrekového zastaviť. Vypracovaním tohto posudku bola poverená nemenovaná firma zo Slovenskej republiky, ktorej náplňou činnosti je posudzovanie vplyvov na životné prostredie.

 

Posudok mal názov „Hodnotenie vplyvu fytosanitárnych zásahov proti lykožrútovi smrekovému na území NP Šumava v roku 2011, detailnejší záber na lokalitu - Na Ztraceném - v územnom pracovisku Modrava, v kontexte predmetov ochrany prírody podľa sústavy NATURA 2000. Hodnotenie vplyvu uvažovaných fytosanitárnych zásahov na území NP Šumava v rokoch 2012 a 2013, v kontexte predmetov ochrany prírody podľa sústavy NATURA 2000“.

Uvedený posudok bol vypracovaný 31.3.2012 a vyšiel v prospech fytosanitárneho zásahu. Česká republika hneď nato zaslala posudok v rámci tzv. predinfringementovej komunikácie Európskej komisii. Posudok na fytosanitárny zásah na Šumave sa okamžite stal, ako inak, predmetom útokov zo strany NGO i masmédií. Posudok na fytosanitárny zásah na Šumave postavili jeho spracovatelia na nasledovných právnych argumentoch:

 

Téza ochrany prírodných procesov alebo príbuzná téza vytvorenia „divočiny“ v územiach NATURA 2000, ktorú sa snažili na Šumave uviesť do praxe niektorí české NGO a bývalé vedenie národného parku, nie sú ani v jednej zo smerníc EÚ  a ani v platnom zákone o ochrane prírody a krajiny ČR zakotvené. Tieto predpisy poznajú iba výrazy „priaznivý stav druhu z hľadiska ochrany prírody“ a „priaznivý stav stanovišťa z hľadiska ochrany prírody“. Ponechávanie smrekových porastov Šumavy na zožratie podkôrnikom smrekovým teda oporu v platných legislatívnych predpisoch EÚ a ČR nemá.

 

Fytosanitárny zásah na zastavenie podkôrnikovej kalamity na Šumave je nutné považovať v zmysle článku 6 ods. 1 Smernice o biotopoch za nevyhnutné ochranné opatrenie, ktoré je Česká republika pre dané územia NATURA 2000 uskutočniť povinná.

 

Posudok na fytosanitárny zásah na Šumave postavili jeho spracovatelia na nasledovných odborných argumentoch:

Zástancovia koncepcie ochrany prírodných procesov v chránených územiach vychádzajú z predpokladu, že veľkoplošné disturbancie spojené s prítomnosťou tzv. veľkého vývojového cyklu lesa a teda s veľkoplošným rozpadom lesa a jeho obnovou cez stepnú medzifázu a iniciálne štádium lesa vytvárané zo semien drevín prinášaných vetrom a vtákmi z veľkých vzdialeností, sú pre ihličnatý les prirodzené a v chránených územiach sa im netreba brániť. 

Hypotéza prirodzenosti veľkého vývojového cyklu lesa v ihličnatých lesoch mierneho klimatického pásma severnej pologule Zeme však nie je dodnes spoľahlivo potvrdená. Veľký vývojový cyklus lesa spojený s veľkoplošným rozpadom porastov je prirodzený iba pre severskú tajgu,  ktorej základné ekologické podmienky sú v porovnaním s ihličnatým lesom mierneho klimatického pásma odlišné. Táto odlišnosť severskej tajgy spočíva v jej zamokrenosti a nízkych teplotách, spôsobujúcich nedostatočný rozklad opadanky, jej hrubnutie a postupné zastavenie ujímania sa semenáčikov drevín. Po niekoľkých malých cykloch sa tajga v dôsledku absencie novej generácie drevín v podraste a kvôli odumretiu drevín predchádzajúceho malého vývojového cyklu na veľkých plochách rozpadá.
Hypotéza prirodzenosti tzv. malého vývojového cyklu lesa v našej zemepisnej oblasti je potvrdená nielen identifikovateľnosťou jeho rôznych štádií a fáz v desiatkach dodnes zachovalých pralesov v oblasti Hercýnskych pohorí a najmä Karpát, ale aj prítomnosťou tzv. pralesných endemitov v týchto pralesoch. To je druhovo síce málo početná ekologická skupina organizmov, ale zato skupina výnimočná. Nevyskytuje sa totiž nikde inde, iba v pralesoch. Ak by táto skupina druhov organizmov odkrytie veľkých plôch zánikom stromového poschodia lesných porastov znášala, vyskytovala by sa aj v hospodárskych lesoch. Tam sa však nevyskytuje, zrejme preto, že sa mikroklíme rúbaní prispôsobiť nedokáže.
Výskyt pralesných endemitov v pralesoch je nepochybne dôsledkom kontinuity lesného prostredia v období striedania dvoch za sebou idúcich cyklov. Vystriedanie dožívajúceho cyklu pralesa cyklom nasledujúcim trvá počas tzv. štádia rozpadu v prípade pralesa smrekového asi 60 rokov. Počas neho sú odumierajúce a padajúce dreviny starého cyklu plynule nahrádzané zapojenými drevinami podrastu. Podrast v dôsledku postupného zvyšovania intenzity slnečného osvitu už nemusí odumierať, ako tomu bez výnimky býva v predchádzajúcich štádiách vývojového cyklu lesa z dôvodu nedostatku svetla. Mikroklíma vhodná pre pralesné endemity je v tomto štádiu vývoja pralesa teda zabezpečovaná kombináciou porastovej mikroklímy zabezpečovanej ešte žijúcimi drevinami starého cyklu a mikroklímy určovanej rozvíjajúcim sa podrastom cyklu nového.

V rámci posudzovania vhodnosti súčasných ekologických podmienok Šumavy pre uplatniteľnosť tézy ochrany prírodných procesov bolo tu identifikovaných celkom 23 (!!!) neprirodzených faktorov. Tieto faktory pôsobia na ekosystémy a druhy organizmov Šumavy počas časových úsekov v dĺžke niekoľkých desiatok až niekoľko tisíc rokov. Medzi tieto faktory patria napríklad kyslé atmosférické zrážky pôvodom z diaľkových prenosov imisií vyvolané v priebehu minulých desaťročí činnosťou anglických, holandských, nemeckých, poľských a českých tovární a elektrární, prehustenosť porastov smreka obyčajného bez jestvujúceho zmladenia (vo väčšine prípadov išlo o svojho času sudetskými Nemcami umelo vysadené hospodárske lesy, vychovávané za účelom maximálneho zisku z jednotky využívanej plochy) alebo vylúčenie vplyvu veľkých bylinožravcov a ich predátorov (napríklad leva jaskynného) na tunajšie ekosystémy. Spracovateľ posudku sa preto identifikoval s odborným názorom, že v súčasných neprirodzených ekologických podmienkach Šumavy ochrana prírodných procesov by bola ilúziou a bola by kontraproduktívna, pretože jej výsledkom by bol, ako na Šumave na ploche 12 000 ha v súčasnosti už aj je, iba veľkoplošný rozpad lesných ekosystémov a ich náhrada stepnými spoločenstvami.
Téza ochrany prírodných procesov sa bude na Šumave v zásade dať uplatniť, ale až po odznení pôsobenia týchto neprirodzených faktorov a po návrate ekologických podmienok pre tunajšie ekosystémy a druhy do pôvodného stavu. Takýto stav je možné očakávať po uplynutí niekoľkých stoviek alebo dokonca tisícov rokov. Ide teda o budúcnosť viac-menej nedohľadnú.
Fytosanitárny zásah na zastavenie kalamity podkôrnika smrekového na Šumave sa musí chápať tak, že jeho uskutočnenie nie je v záujme jedincov a porastov smreka obyčajného už mŕtvych alebo k smrti ešte len smerujúcich, ale je v záujme ešte nenapadnutých stojacich a živých porastov. Na Šumave ide pritom stále o mnoho tisíc hektárov týchto porastov.

 

Intenzita napadnutia porastov smreka obyčajného na Šumave podkôrnikom smrekovým bola v dôsledku uplatňovania koncepcie ochrany prírodných procesov v rokoch 2007-2010 natoľko vysoká, že napadnuté porasty odumierali v priebehu jedného-dvoch rokov, a to na súvislých plochách desiatok až stoviek hektárov. Vzhľadom na prehustenosť odumierajúcich porastov smreka obyčajného, ktoré boli pôvodne vysadené a vychovávané ako lesy hospodárske, a vzhľadom na nedostatok svetla pod korunami stromov, sa tu väčšinou žiadne prirodzené zmladenie smreka nenachádzalo. Takéto plochy odumretého lesa na nasledujúce desiatky rokov sa stanú z dôvodu nejestvovania prirodzeného zmladenia a aj z dôvodu nejestvovania plodiacich stromov smreka obyčajného - bezlesím.
Vyššie uvedený predpoklad vystriedania lesa bezlesím na dobu mnohých desiatok a možno aj stoviek rokov je na Šumave v praxi overený na prípade tzv. Židovského lesa. Tu ide o asi 400 ha lesa vyťaženého pred 160 rokmi a následne umelo nezalesneného. Táto lokalita ostala dodnes fakticky bezlesím. Príroda tu, ako vidno, víťazstvo neslávila.

 

Ekosystém smrekového lesa je tvorený mnoho sto druhmi väčšinou špecializovaných organizmov. Ide tu o tzv. pravé lesné druhy. Uschnutím stromového poschodia smrekového lesa a následnou radikálnou zmenou jeho teplotného a vodného režimu sa ekologické podmienky pre jestvovanie lesných špecialistov v takomto lese zlikvidujú a vytvoria sa ekologické podmienky pre druhy stepné. V dôsledku toho v uschnutom lese pravé lesné druhy organizmov postupne vymierajú.

 

Presnú odpoveď na otázky o dynamike a štatistike výmeny lesnej bioty za biotu stepnú v smrekovom lese po jeho uschnutí by mohol dať dôkladný inventarizačný prieskum všetkých systematických skupín organizmov. Prieskum by vyžadoval prácu stoviek špecialistov a trval by niekoľko rokov. Na ten však už na Šumave v danom prípade nebol ani čas a zrejme ani peniaze.

Ako priamy dôkaz zániku ekologických podmienok pre jestvovanie pravých lesných druhov organizmov smrekového lesa po jeho uschnutí, teda dôkaz o zániku tzv. porastovej mikroklímy smrekového lesa, boli v posudku použité termovízne snímky povrchov kmeňov a pôdy zhotovené na Šumave RNDr. J. Pokorným v roku 2011. Tieto snímky zdokumentovali, že rozdiel medzi teplotou povrchov živého lesa a povrchov polomu je 20-30oC. Teplota povrchov kmeňov polomu počas slnečných letných dní dosahuje až hodnoty v rozmedzí 40-55oC. Takéto teploty sú pre väčšinu pravých lesných druhov organizmov, ktoré pôvodne v živom smrekovom lese žili, teplotami likvidačnými.

 

Ponechanie celej Šumavy na veľkoplošný rozpad smrekových porastov a vytvorenie bezlesia pod zámienkou „ochrany prírodných procesov“ a tvorby „divočiny“ by v budúcnosti spôsobovalo aj zásadnú zmenu vodného režimu pohoria samotného i dolných častí povodí vodných tokov z neho odtekajúcich, napríklad katastrofálne povodne povodia Vltavy, devastujúce napríklad hlavné mesto Českej republiky, Prahu.

 

Ako je z predchádzajúceho textu zrejmé, zostavovatelia posudku ho postavili na výsledkoch československej lesníckej školy v oblasti výskumu pralesov, na československej koncepcii územných systémov ekologickej stability (ÚSES) a na aktuálnych výsledkoch českého aplikovaného lesníckeho a vodohospodárskeho výskumu. Posudok na fytosanitárny zásah na Šumave vo svojom závere konštatuje, že samotný fytosanitárny zásah bude mať na druhy a spoločenstvá sústavy NATURA 2000 v priebehu svojho uskutočňovania a teda krátkodobo – účinok mierne záporný až záporný, ale po jeho ukončení bude jeho účinok dlhodobo kladný.

 

V septembri 2012 sa na Šumave v súvislosti s danou kauzou uskutočnila úradná návšteva zástupcov Európskej komisie. Členovia tejto komisie si mali pred svojou návštevou možnosť okrem obsahov podaní od NGO preštudovať aj odpovede ČR na 44 svojich otázok a aj argumenty použité vo vyššie uvedenom posudku.

 

Do tohto času nejestvujú náznaky, že by Európska komisia v rámci riešenia tejto kauzy dospela k záveru, že Česká republika uskutočnením fytosanitárnych zásahov v územiach NATURA 2000 Šumavy Smernicu o biotopoch alebo Smernicu o vtákoch porušila. Oficiálny úradný výstup EK v tejto veci však v súčasnosti ešte nie je známy.

 

Ak Európska komisia zhodnotí danú kauzu rovnakým spôsobom aj úradne, prenajbližšiu budúcnosť Šumavy to bude znamenať, že v dôsledku nespochybnených fytosanitárnych zásahov sa tu kalamita podkôrnika smrekového definitívne utlmí, tisíce hektárov živých smrekových lesov sa pred uschnutím zachránia a bezlesie, ohrozujúce katastrofálnymi povodňami nižšie položené oblasti povodia Vltavy, sa už zväčšovať nebude.
Správa NP a CHKO Šumava viedla v rokoch 2011 a 2012 boj o záchranu svojich smrekových lesov na viacerých frontoch, teda nielen presadzovaním a realizáciou fytosanitárnych zásahov. Za sebou mala miestne obyvateľstvo, väčšinu lesníckeho výskumu a lesníckeho stavu ČR a značnú časť odborníkov súvisiacich vedných odborov základného i aplikovaného výskumu. Výsledkom tohto snaženia Správy NP a CHKO Šumava bolo aj to, že otvorenosťou a koncepčnou masmediálnou politikou sa jej napriek obrovskej presile masmediálneho protitlaku podarilo verejnú mienku Českej republiky nakloniť vo svoj prospech.
Správa NP a CHKO Šumava a Ministerstvo životného prostredia ČR boli schopné v tejto kauze ustáť nielen tlak zloprajných masmédií a hysterické reakcie niektorých NGO, ale aj tlak Európskej komisie a samozrejme aj rôzne tlaky z ekonomicky najsilnejšieho štátu Európskej únie, susedného Nemecka. Spolková republika Nemecko si rozpad toho svojho mála smrečín na Šumave vraj môže ekonomicky dovoliť.

 

K vývoju kauzy Šumava v období 2007-2012 sa žiada dodať, že ponechaním tzv. 1. zón NP na zožratie podkôrnikom smrekovým boli sukcesne vyspelejšie oblasti Šumavy odsúdené, paradoxne, na návrat do stepnej medzifázy na samom začiatku iniciálneho štádia lesa. Tieto oblasti sa stanú na najbližšie desiatky a možno až stovky rokov bezlesím, v lepšom prípade lesoparkom s izolovanými skupinami stromov roztrúsenými medzi súvislými trávnatými porastmi a na pôde, ktorá v priebehu niekoľkých rokov zdegraduje. Takýto stav bude stavom nie hodným národného parku Českej republiky.

 

Na záver hodnotenia kauzy Šumava je potrebné spomenúť, že v ČR dodnes nedošlo k priamej verejnej konfrontácii názorov zástupcov oboch zúčastnených táborov, to znamená zástancov koncepcie ochrany prírodných procesov v chránených územiach a jej nezástancov, ktorí považujú práve jej bezduché uplatňovanie za príčinu degradácie sukcesne najvyspelejších lesných ekosystémov ČR. Česká verejnosť je tým ochudobnená o možnosť porovnať váhu oboch druhov argumentov.

Aká je situácia na Slovensku?

Predchádzajúce fakty zo Šumavy a Českej republiky neuvádzame na tomto mieste samoúčelne, ale s úmyslom porovnať s nimi vývoj v Slovenskej republike. Tento vývoj bol od roku 2004 v niečom podobný a v niečom zasa rozdielny. Rozdielny bol predovšetkým vo svojom výsledku. Podobne ako v Českej republike, aj v SR pri riešení podkôrnikovej kalamity stáli proti sebe dve koncepcie. Jednou z nich bola neuzákonená koncepcia ochrany prírodných procesov v chránených územiach, vnucovaná orgánom ochrany prírody SR niektorými NGO a pracovníkmi vedeckých inštitúcií, ktorí sa ale dajú zrátať na prstoch jednej ruky. Druhou z nich bola uzákonená koncepcia fytosanitárnych zásahov, za ktorou stáli pracoviská aplikovaného lesníckeho výskumu a úradníci orgánov Ministerstva pôdohospodárstva SR. Táto koncepcia má oporu v Smernici o biotopoch, lesnom zákone SR i v zákone o ochrane prírody a krajiny SR.
Časová postupnosť podkôrnikovej kalamity SR po roku 2004 v primeraných súvislostiach bola takáto:

 

19.11.2004 postihla Slovenskú republiku víchrica a vytvorila v porastoch smreka obyčajného rôznych lokalít rozsiahle polomy. Z nich najväčší sa nachádzal v podhorí Vysokých Tatier (13 000 ha).

V rokoch 2005 až 2012 sa snažili majitelia a správcovia postihnutých lesných pozemkov získavať od orgánov ochrany prírody príslušné súhlasy a výnimky na likvidáciu kalamity v chránených územiach so stupňami ochrany 3., 4. a 5.
Orgány ochrany prírody boli v tomto období vystavené agresívnemu tlaku niektorých NGO a väčšiny masmédií, aby potrebné súhlasy nevydávali a výnimky nepovoľovali.

 

Obaja zodpovední ministri (pôdohospodárstva i životného prostredia) boli v danej kauze v rokoch 2005-2007 po odbornej stránke informovaní v zásade dvoma navzájom protichodnými spôsobmi. Informácie im poskytovali vedecké pracoviská základného i aplikovaného výskumu SR, praktici i zástupcovia NGO. Pre objektivitu je treba povedať, že zástancom bezzásahovosti v polomoch smrekových lesov chránených území bolo okrem niekoľkých NGO a individuálnych vedeckých pracovníkov  vedecké pracovisko s platnou akreditáciou na území SR až jedno - Botanický ústav Slovenskej akadémie vied. 
Na základe objednávky Ministerstva pôdohospodárstva a Ministerstva ŽP SR vypracovali Národné lesnícke centrum (NLC) vo Zvolene a Štátna ochrana prírody SR (ŠOP SR) v Banskej Bystrici v januári 2007 posudok „Tichá a Kôprová, Štúdia posúdenia vplyvu navrhovanej činnosti na priaznivý stav predmetu ochrany“. Výsledkom tejto štúdie bolo odporúčanie, že k fytosanitárnemu zásahu v smrekovom polome v Tichej a Kôprovej doline v TANAP-e má dôjsť okamžite po vyjarení sa roku 2007.

V apríli 2007 pri pokuse Štátnych lesov TANAP-u o asanáciu polomu v NPR Tichá dolina a susediacej NPR Kôprová dolina aktivisti niekoľkých NGO zorganizovali blokádu tejto asanácie. Táto blokáda narazila na organizovaný odpor majiteľov postihnutých pozemkov.

Konflikt aktivistov NGO na strane jednej a majiteľov pozemkov, správcu územia a orgánov ochrany prírody na strane druhej prebiehal v „priamom prenose“, teda pred očami televíznych divákov SR. Toto divadlo sa dialo na rôznych úrovniach od apríla až do konca roka 2007. Téma sa totiž aj vzhľadom na výsledky parlamentných volieb roku 2006 stala vhodnou zámienkou majiteľov masmédií v SR ako vtedajšej Ficovej vláde „podkúriť“.

Na základe „udania“ nemenovanej NGO viedla Európska komisia so zástupcami MŽP SR predinfringementové rozhovory v rokoch 2005 až 2007 a v júni 2007 začala proti Slovenskej republike konanie č. 4717/2006 vo veci podozrenia z porušovania legislatívy EÚ fytosanitárnymi zásahmi vo Vysokých a Nízkych Tatrách. Priebeh tohto konania a hrozba následných pokút od Európskeho súdneho dvora pre Slovenskú republiku v prípade nepriaznivého výsledku tohto konania bol ďalší z dôvodov, prečo orgány ochrany prírody SR v rokoch 2007 až 2008 viac-menej váhali s udeľovaním potrebných súhlasov a výnimiek.

Chránené územia v 3., 4. a 5. stupni územnej ochrany so smrekovými porastmi a výskytom ich polomov sa stali z dôvodov vyššie uvedených liahňami podkôrnika smrekového. Podkôrnik smrekový sa z nich šíril na dovtedy nevídané vzdialenosti a aj na málo predpokladateľné lokality, napríklad na severné svahy dolín Vysokých i Nízkych Tatier pod hornú hranicu lesa. V zdravom organizme slovenskej prírody zohrali tieto chránené územia úlohu zhubných nádorov.  
Na tomto mieste je potrebné priznať, že značná časť pracovníkov príslušných orgánov ochrany prírody, včítane všetkých 9 ministrov životného prostredia, v  období rokov 2005-2012 odborne i morálne zlyhala. Podľahla demagogickým argumentom NGO a vo svojich konaniach  nedokázala takýmto argumentom účinne čeliť. Pokiaľ ide o odbornú stránku problému, stačilo si prečítať vyššie uvedenú štúdiu NLC Zvolen a ŠOP SR. V nej sa nachádzali vysvetlené všetky potrebné argumenty aj v súvislostiach. Tieto argumenty sa mali v konaniach orgánov ochrany prírody použiť.

V apríli roku 2009 Európska komisia svoje konanie č. 4717/2006 proti Slovenskej republike zastavila - bez jediného slova vysvetlenia (!!!). Ibaže – medzitým sa v SR na základe podkôrnikovej kalamity stihlo rozpadnúť 70 000 ha smrekových lesov. Pobúrenie lesníckej verejnosti SR z bohorovného prístupu úradníkov DG Enviro EK bolo primerané.

Tlak niektorých NGO na orgány ochrany prírody  v smere nevydávania potrebných súhlasov a výnimiek na fytosanitárne zásahy pokračoval aj v rokoch 2009 a 2010. Napríklad na protest proti dvom rozhodnutiam Odboru ochrany prírody MŽP SR o povolení fytosanitárnych zásahov v Tichej a Kôprovej doline a na Zadnej Poľane, usporiadali v apríli 2010 niektoré NGO dvojdňový happening – uprostred hlavného mesta Slovenskej republiky, na námestí SNP v Bratislave. Akcia sa pritom konala dva mesiace pred parlamentnými voľbami. Možno preto vtedajší minister ŽP nedovolil svojim podriadeným na túto protestnú akciu reagovať a sám sa zmohol len na zaujatie pozície mŕtveho chrobáka.

Po voľbách roku 2010 v kauze podkôrnikovej kalamity dostali NGO vzhľadom na nadštandardný vzťah premiérky Radičovej k nim v podstate voľnú ruku. Generálnym riaditeľom Sekcie ochrany prírody a krajiny MŽP SR sa stal vrcholný zástupca NGO (a je ním dodnes). Z uhla pohľadu majiteľov a správcov lesných pozemkov postihnutých kalamitou podkôrnika smrekového bol týmto aktom cap ustanovený záhradníkom. To všetko za politického krytia stranou Most-Híd, ktorá v rokoch 2010-2011 zrejme svoj tieň nedokázala a asi ani nemienila prekročiť.

 

Čím horšie, tým lepšie

Po voľbách roku 2010 došlo na MŽP SR samozrejme aj k politicky objednaným personálnym zmenám. Pracovníci ministerstva angažujúci sa v radikálnom riešení podkôrnikovej kalamity v SR a v problematike podvodne vyhlasovaných území NATURA 2000 boli z ministerstva vyhodení. Títo pracovníci boli okamžite a v súčasnosti ešte sú za mohutnej spolupráce masmédií úspešne kriminalizovaní. Táto kriminalizácia spojená so zastrašovaním prebieha metódami, za ktoré by sa nemusela hanbiť ani sicílska mafia.

Po víťazných parlamentných voľbách v roku 2012 by sa od strany Smer bolo bývalo očakávalo, že sa v oblasti ochrany prírody vráti k svojej praxi uplatňovanej v rokoch 2006-2010. Napodiv sa tak nestalo. Strana Smer prevzala od strany Most-Híd, ktorú v týchto voľbách porazila takmer na hlavu, úplne nepochopiteľne, celú agendu ochrany prírody, teda aj so všetkými „nášľapnými mínami“ pre ňu pripravenými. Týka sa to teda nielen personálneho obsadenia príslušnej sekcie MŽP SR, ale najmä náplne a cieľov jej práce.

Korunu všetkému v súčasnosti dal návrh zákona o ochrane prírody z dielne MŽP SR zo začiatku roku 2013. V skutočnosti však šlo o návrh zákona z dielne niektorých NGO. Tých NGO, ktoré v SR nič nevlastnia a za nič ani nezodpovedajú. Navrhovateľ zákona má odvahu, v dnešnej dobe, po strašných skúsenostiach so súčasnou a ešte stále neukončenou podkôrnikovou kalamitou, postaviť zákon o ochrane prírody Slovenskej republiky - na princípe ochrany prírodných procesov (!!!). Chránené územia SR sa teda majú zo zákona stať zhubnými nádormi, aby do okolitej zdravej prírody mohli šíriť svoje metastázy.
Z danej línie nevybočilo ani rozhodnutie ministra ŽP SR z augusta 2012 o nevydaní súhlasov a nepovolení výnimiek na fytosanitárny zásah v NPR Tichá dolina a susediacej NPR Kôprová dolina. Týmto rozhodnutím bolo ešte 3 000 ha zdravých a zachrániteľných lesov v oboch chránených územiach definitívne odsúdených na zánik.

 

Vzájomné pretláčanie sa NGO, orgánov ochrany prírody, majiteľov a správcov postihnutých lesných pozemkov a Európskej komisie v rokoch 2005-2012 za súčasného štvania väčšiny masmédií a NGO proti fytosanitárnym zásahom a lesníckemu stavu v SR spôsobilo, že  podkôrniková kalamita v smrečinách SR v tomto období pokračovala v podstate bez prekážok, až dosiahla rozmery historické.

Dôsledkom podkôrnikovej kalamity v rokoch 2005-2012 na Slovensku je najväčšia ekologická katastrofa lesných ekosystémov v dejinách slovenského lesníctva (podľa oficiálneho stanoviska Sekcie lesníckej Ministerstva pôdohospodárstva SR).

Hlboké ľudské poníženie majiteľov a správcov postihnutých lesných pozemkov, ktorých oprávnené majetkové, sociálne, kultúrne a morálne záujmy Slovenská republika prostredníctvom svojich orgánov v tejto súvislosti ochrániť odmietla.

Demoralizácia lesníckeho stavu Slovenskej republiky, ktorý bol donedávna spolu s lesníctvom českým na najvyššej odbornej úrovni na svete.

Demoralizácia vedeckých pracovísk aplikovaného lesníckeho výskumu Slovenskej republiky, ktoré síce včas a s dostatočným dôrazom na nebezpečenstvá ponechania podkôrnikovej kalamity na „prírodu“ upozorňovali, ale v konečnom dôsledku ich nikto nepočúval.

Spoznanie stavu organizácie vedeckého základného i aplikovaného výskumu v Slovenskej republike na úrovni robiacej česť povedzme takému Bangladéšu. Keď prišlo na lámanie chleba, zistilo sa, že výsledky inventarizačných výskumy biot smrekových pralesov, hospodárskych lesov a polomov k dispozícii nie sú. Nikto si ich neobjednal, nikto na ne nevyčlenil peniaze. O takéto výsledky sa mali orgány ochrany prírody pri svojich rozhodnutiach opierať.

70 000 ha rozpadnutých smrekových lesov. Tieto lesy sa z hľadiska skutočných záujmov ochrany prírody rozpadli úplne zbytočne.
Výška hospodárskych škôd nám zatiaľ neznáma. Hospodárske škody spôsobené podkôrnikovou kalamitou sa skladajú zo strát v dôsledku nízkych cien smrekovej guľatiny z jej náhleho prebytku, v dôsledku nízkych cien smrekovej guľatiny výrubom porastov pred dosiahnutím ich rubnej zrelosti a z vyšších nákladov na zalesnenie vyťažených plôch.

Celková environmentálna škoda z rozpadu 70 000 ha smrekových lesov - 202 000 000 000 Sk (!!!).

Zánik 7 smrekových pralesov s nevyčísliteľnou vedeckou a kultúrnou hodnotou, hodnotou svetovej úrovne. Týmito pralesmi boli Babia hora, Jánošíkova kolkáreň, Fabova hoľa, Kotlov žľab, Križné, Nefcerka a Pilsko. Nasledovať ako prales číslo osem bude Zadná Poľana. Zánik týchto pralesov je definitívny. Totiž pôvodný stav v nich sa dosiahne asi o 9 000 rokov, ale aj to iba za podmienky, že bude k dispozícii pôvodný genofond druhov organizmov. A ten k dispozícii nebude. Takýto výsledok sa v minulosti nepodarilo dosiahnuť ani Mongolom a ani Turkom počas ich 150 rokov trvajúcej totálnej vojny proti nám po prehranej bitke pri Moháči.

Hanba medzinárodná svetovej úrovne pre Slovenskú republiku, jej štátne orgány i jej obyvateľov, za ponechanie 7 smrekových pralesov ako prírodného dedičstva ľudskej civilizácie na zožratie podkôrnikom smrekovým.

Hrozba budúcich konaní EK voči SR za porušenie Smernice o vtákoch i Smernice o biotopoch v dôsledku ponechania biotopov európskeho významu a biotopov druhov európskeho významu v územiach NATURA 2000 na zožratie podkôrnikom smrekovým a tým na zánik.

Zvýšenie nebezpečenstva výskytu katastrofálnych povodní – ďaleko od lokalít vzniknutých holín. Ohrozené sú mestá Liptovský Mikuláš, Ružomberok, Žilina, Brezno, Banská Bystrica a Zvolen a stovky menších sídiel v povodiach Váhu a Hrona.

Zvýšenie nebezpečenstva výskytu snehových lavín – pod lokalitami holín.
Možnosť ponuky pobytov pre zahraničných návštevníkov Slovenska v tisícoch hektároch depresívne pôsobiacich cintorínov stromov Liptova a Horehronia, vhodnej skôr pre hostí mentálne i citovo úchylných, než pre hostí normálnych, namiesto ponuky pobytov v živých, zdravých a ozdravujúcich lesoch.

 

Podkôrniková kalamita na Slovensku v rokoch 2005-2012 nám nespadla z neba, ale mala celý rad príčin, vonkajších i vnútorných. Medzi vonkajšie príčiny tejto kalamity patria víchrica z 19.11.2004, nepriaznivý priebeh letných teplôt v nasledujúcich rokoch, vplývajúci na zvýšenie počtu generácií podkôrnika smrekového, odborná nekompetentnosť, neobjektivita, dokonca zlovoľnosť pracovníkov Európskej komisie, riešiacich v rokoch 2007 až 2009 konanie 4717/2006 proti Slovenskej republike, odborná zastaranosť Smernice EÚ o vtákoch i Smernice o biotopoch a podobne.

(Viac v časopise)


Mgr. Jozef Vojtek

Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .

Hlavné správy

Primátor mesta Zvolen: Lesnícke dni premenili námestie na les

Primátor mesta Zvolen: Lesnícke dni premenili námestie na les

Aktuálne

Primátor mesta Zvolen Vladimír Maňka na sociálnej sieti komentuje včerajšie slávnostné otvorenie Lesníckych dní 2024 na Námestí SNP slovami, že...

Prečítajte si viac
Štátni lesníci zakladajú ďalšie ovocné lesné cesty: V tomto roku ich má pribudnúť 24 v rôznych regiónoch Slovenska

Štátni lesníci zakladajú ďalšie ovocné lesné cesty: V tomto roku ich má…

O čom sa píše

Štátny podnik LESY SR na sociálnej sieti informuje, že štátni lesníci ani túto jar nezabudli na zakladanie nových ovocných lesných...

Prečítajte si viac
Riešenie eliminácie medveďov: Vláda schválila novely zákonov o ochrane prírody a krajiny a civilnej ochrane obyvateľstva

Riešenie eliminácie medveďov: Vláda schválila novely zákonov o ochrane prírody a krajiny…

Aktuálne

Otázky vyriešenia eliminácie medveďa hnedého, ktorý svojím výskytom môže predstavovať ohrozenie života, zdravia a majetku sa pohli vpred. Vláda SR...

Prečítajte si viac
Technická univerzita vo Zvolene predstavila inovatívne postupy v boji proti lesným požiarom: Kamerové systémy a monitoring územia

Technická univerzita vo Zvolene predstavila inovatívne postupy v boji proti lesným požiarom:…

Aktuálne

Technická univerzita vo Zvolene predstavila verejnosti počas Lesníckych dní projekt SILVANUS, ktorý je zameraný na manažment požiarov, vznikajúcich v prírodnom...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza

Fytofarm Merimex Pro Populo Poprad Slovenská lesnícka komora