Krízy prichádzajú aj odchádzajú, no naše lesy musia zostať

Zhovárame sa s Ing. Ctiborom Határom, generálnym riaditeľom štátneho podniku LESY Slovenskej republiky.

O Úprimne, pán generálny riaditeľ, niet vám čo závidieť. Začnime najhorúcejšou témou. Je známe, že podnik Lesy SR musel v roku 2012  odviesť do štátneho rozpočtu 20 miliónov eur. Vláda schválila mimoriadny odvod z predpokladaného zisku podniku aj na rok 2013. Pritom po rekordných ťažbách z rokov 2009 a 2010 na úrovni takmer päť miliónov m3, ste očakávali v minulom roku ťažbu len okolo 3,8 milióna m3 a v tomto roku to bude ešte o 200 tisíc m3 menej. Žiaľ, matematika vraví jednoduchou rečou. Pokiaľ bude podnik hospodáriť štandardne tak ako v posledných rokoch, prepadne sa do straty. Dajú sa v tejto situácii nájsť reálne riešenia?

 

Ekonomická situácia v podniku v tomto roku skutočne nie je jednoduchá.  Riešenia samozrejme existujú, no je dôležité vybrať tie správne a najmä reálne. Treba si uvedomiť, že podnik má do štátneho rozpočtu za roky 2012 a 2013 odviesť niekoľkonásobne viac, ako bol jeho kumulovaný hospodársky výsledok od založenia v roku 1999 až do roku 2010 vrátane. Samotné znižovanie ťažby z dlhodobého hľadiska nie je nič nepredvídateľné. Podobné množstvá vyťaženého dreva, aké plánujeme na tento rok, boli až do veternej kalamity v roku 2005 štandardné. Štandardný však v tých aj ďalších rokoch bol aj zisk v rozpätí najčastejšie od niekoľko sto tisíc eur po necelé tri milióny eur. 

 

O Nedobrou správou pre podnik ako dodávateľa dreva a rovnako pre jeho odberateľov je fakt, že z prevažne ihličnatých ťažieb sa v roku 2012 otočil pomer v prospech listnatého dreva. V tomto roku to bude podľa predbežných odhadov takmer katastrofických 39 % ihličnatého a 61 % listnatého dreva, čo spôsobí, že zisky poklesnú. Čo pomôže znížiť tento deficit? Stačí napríklad „iba“ radikálne zníženie režijných nákladov?

 

Trend znižovania podielu ihličnatého dreva v ťažbe štátneho podniku je ešte vážnejším problémom, ako celkový pokles ťažby. Kto sa trochu vyzná v cenách na trhu s drevom a vie, aké sú výrobné náklady, ľahko si spočíta aj rozdiel v ziskovosti ihličnatého a listnatého dreva. Na otázku, kde ušetriť, ktorú riešilo vedenie podniku od jesene minulého roku, nie je jednoduchá odpoveď. Nechceme a ani nebudeme znižovať náklady na pestovanie lesa. Bolo by to krátkozraké rozhodnutie, ktoré by sa v budúcnosti vrátilo ako bumerang v podobe nekvalitných porastov a nízkej výnosnosti štátnych lesov. Nie je ani možné úplne zastaviť investície. Podnik bol založený na spravovanie štátneho majetku a musí investovať aspoň vo výške odpisov, aby sa hodnota majetku neznižovala. Úsporu nemôžeme očakávať ani na daniach z nehnuteľností, naopak, je všeobecný trend samospráv zvyšovať si svoje príjmy rastom majetkových daní. Pri takomto rozložení nákladov sa potom podnik musí zamerať naozaj iba na znižovanie niektorých režijných nákladov.

 

O Ak hovoríme o znižovaní režijných nákladov, jednou z ciest malo byť plánované znižovanie počtu lesných závodov a tým aj pracovníkov. Podnik by takouto reorganizáciou ušetril údajne deväť miliónov eur. Už váš predchodca hovoril, že závodov je priveľa a náklady na ne sú privysoké. Aj on chcel ich počet znížiť, pričom jedným dychom dodal, že „len čo sa do odborných vecí montuje politika, nedopadne to dobre...“ Ako vnímate tento proces?

 

Nebudem komentovať vyjadrenia svojho predchodcu. Nebol pri rokovaniach, ktoré predchádzali vlaňajším rozhodnutiam o plánovanej reorganizácii podniku a preto nemá všetky relevantné informácie. A preto považujem jeho vyjadrenia za nadbytočné. Pravdou však je, že znižovanie počtu lesných závodov plánovali takmer všetci predchádzajúci riaditelia podniku. Podľa môjho názoru je počet závodov vzhľadom na výšku ťažby a ostatných lesníckych prác naozaj privysoký. Navrhovaná reorganizácia mala ich počet znížiť na 14 a podľa prepočtov by takáto zmena priniesla spomenutú úsporu. Nejde však iba o pokles výdavkov na mzdy. Významnou položkou sú aj prevádzkové réžie budov, náklady na informačné technologie, techniku, mobilné telefóny, prevádzkovanie služobných áut a ďalšie. Žiaľ, znižovanie počtu závodov by nevyhnutie prinieslo aj prepustenie približne 200 zamestnancov. Vzhľadom na nepriaznivú situáciu na pracovnom trhu, keď prepúšťanie v rovnakom čase oznámilo viacero veľkých zamestnávateľov, bola reorganizácia v navrhovanom rozsahu zakladateľom podniku pozastavená na neurčito. Pozorne však budeme sledovať hospodárenie jednotlivých odštepných závodov a pokiaľ ostatné opatrenia neprinesú požadované výsledky, nie je vylúčené, že sa k zámeru opäť vrátime.

 

O Z predbežného oznámenia verejného obstarávania, ktoré štátne lesy zverejnili na svojej internetovej stránke vyplýva, že štátny podnik Lesy SR plánuje objednať ťažbové a manipulačné služby na ďalšie štyri roky. Výber dodávateľov chcel podnik ukončiť do konca roku 2012. V tejto súvislosti treba povedať, že podnikatelia a živnostníci v lesnom hospodárstve sa búria. Tvrdia, že za nebezpečnú a ťažkú prácu dostávajú od štátnych lesov tak málo peňazí, že už pomaly neuživia svoje rodiny. Nemajú možnosť ani na jednoduchú reprodukciu svojej techniky. Protestujú aj proti rámcovým zmluvám. Ak sa totiž chcú zúčastniť na súťaži, musia zložiť niekoľkotisícovú zábezpeku, ktorú nemajú. Je problém len v zákone o verejnom obstarávaní?

 

Obchodné vzťahy, a v tomto prípade naozaj ide o vyložene obchodný vzťah, majú vždy dve strany, z ktorých je väčšinou jedna viac a druhá menej spokojná. Optimálny stav je, keď sú spokojné obidve strany, no v praxi reálnejší je stav, že obidve strany sú mierne nespokojné. To isté platí aj vo vzťahu k dodávateľom lesníckych prác. Je logické, že naši obchodní partneri sa usilujú o vyššie ceny za dodanie prác a služieb a naopak o čo najnižšie ceny za odobraté drevo.  Usilujeme sa o spravodlivé ceny na obidvoch stranách. Je v záujme podniku, aby mal spoľahlivých a dlhodobých dodávateľov aj odberateľov. Nadmerným zvyšovaním cien by sa drevo stalo nepredajným a naopak extrémne nízke ceny prác odradí dodávateľov a podnik nebude mať zabezpečené nevyhnutné činnosti. V čase, keď ceny dodávateľských prác určuje súťaž podľa zákona o verejnom obstarávaní, však nemôžeme hovoriť o nízkych cenách. Tieto ceny navrhli samotní odberatelia a neviem si predstaviť situáciu, že by podnik výsledky súťaže neakceptoval. Áno, stanovili sme aj cenové stropy pre jednotlivé technológie ťažbových činností, no tie sú vypočítané na extrémne náročné porasty, ktoré sa v praxi nikdy nevyskytnú. So Zväzom podnikateľov a živnostníkov v lesnom hospodárstve vedenie podniku o problémoch rokovalo a nebráni sa ďalším stretnutiam.

Čo sa týka zákona o verejnom obstarávaní, je to realita, s ktorou sa museli vyrovnať aj štátne podniky v iných štátoch. Napriek tomu sme presvedčení, že lesnícke činnosti, ktoré sú viazané na agrotechnické termíny, by pod tento zákon nemali spadať. 

A ešte k zábezpekám. Zábezpeky považujeme za nutné zlo, ktoré odradí špekulantov, zúčastniť sa na desiatkach tendrov a neskôr predávať so ziskom svoju pozíciu ďalšiemu v poradí. Pokiaľ má niekto seriózny záujem o ponúkanú prácu, peniaze si na tých niekoľko týždňov zoženie hoci aj bankovým úverom. Zábezpeky sa po skončení súťaže a podpísaní zmlúv vracajú. Navyše nie vždy išlo o sumy rádovo v tisíckach eur. Niektoré odštepné závody zvolili sumu rádovo nižšiu. 

 

O Sme na prelome nového roka 2013. V čase, kedy sa očakávajú vyjadrenia k budúcemu vývoju a želania k úspešnému zvládnutiu zložitých krízových časov, ktoré výrazne ovplyvnia život a prácu našich lesníkov, ako aj celého lesného hospodárstva. Čo by ste chceli touto cestou odkázať, a  nielen svojim zamestnancom podniku Lesy SR, ale celej lesníckej verejnosti, vrátane vlastníkov lesov?

 

Lesy sú prírodným bohatstvom našej krajiny. O ich význame sa hovorí takmer všade, no v posledných  rokoch mám pocit, že ľudia si neuvedomujú význam lesníkov pre ich stav.  Naozaj, ako keby prevládlo presvedčenie, že bez lesníkov by sa slovenské lesy zaobišli. Ide o tak hlboko zakorenenú averziu, navyše neustále podporovanú niektorými médiami a zelenými extrémistami, že už nestačí iba vysvetľovať. Bude treba na konkrétnych príkladoch vyvodiť zodpovednosť za poškodzovanie záujmov tejto krajiny. 

Lesníkom a majiteľom lesa želám najmä veľa zdravia a veľa šťastia. Krízy prichádzajú a odchádzajú, no naše lesy tu musíme zanechať pre budúce generácie aspoň v takom stave, v akom sme ich zdedili od našich predkov. To platilo v časoch Jozefa Dekréta Matejovie a platí aj dnes. 

 

Za rozhovor ďakuje Ján Fillo