Prihlásiť

Aké sú priority lesníctva Slovenska do roku 2020?

Aká je pozícia lesov a lesníctva v hospodárskej a environmentálnej štruktúre štátu? A aké sú priority lesníctva na Slovensku do roku 2020?

 

V poslednom čase sa začínajú vo svete objavovať myšlienky, že ekonomika sa bude presúvať z ľudskej produktivity do radikálneho zvýšenia produktivity zdrojov. Tento presun by mal doniesť rodinám viac práce, ktorá bude mať zmysel a ich uživí, celému svetu zlepší životný štandard a dramaticky obmedzí dopad aktivít celého ľudstva na životné prostredie. Ide o novú  hospodársku koncepciu, kde podnikateľské  a environmentálne záujmy budú spojené. Nové technológie majú dramatický zvýšiť efektívnosť vo využívaní prírodných zdrojov (hlavné zdroje ako voda a lesy sa budú využívať 5 až 100-krát účinnejšie než je tomu v súčasnosti). Výrobné procesy sa zmenia na obraz prírody – zníži, respektíve vylúči sa   materiálny odpad. Umožní sa trvalé znovu využívanie  materiálov v uzavretých cykloch a vo veľa prípadoch sa vylúči toxicita. Reinvestovať sa bude do prírodného kapitálu, ktorý sa zameria na udržanie zdrojov ďaleko do budúcnosti (Havken, P., Lovins, A., Hunter Lovinsová, L.: Prírodní kapitalizmus – jak se rodí ďalší prumyslová revoluce, Mladá fronta, Praha).

 

Uvedený prológ je pochopiteľne hudbou ďalekej budúcnosti. Inšpiruje nás však k tomu, aby sme sa nad budúcnosťou zamýšľali a už dnes hľadali našu pozíciu (lesa a lesníctva) v hospodárskej a environmentálnej štruktúre štátu. Aj v súvislosti s tým, že Slovenská republika, ako samostatný štát vznikol pred 20-timi rokmi, pokúsme sa stručne zhodnotiť  vývoj nášho lesníctva po roku 1993. Charakterizovať miesto a pozíciu tohto odvetvia v rámci hospodárskych, environmentálnych a sociálnych štruktúr štátu. Ďalej uviesť víziu, poslanie, úlohy a ciele lesníctva v intenciách procesu FOREST EUROPE. A nakoniec predstaviť návrh priorít lesníctva a trvalo udržateľného obhospodarovania lesov (TUOL) na Slovensku do roku 2020, ktoré vypracovalo Národné lesnícke centrum - Lesnícky výskumný ústav Zvolen.

 

Vývoj lesníctva na Slovensku po roku 1993 

 

Uvedieme ho vo vzťahu k trvalo udržateľnému obhospodarovaniu lesov na Slovensku, respektíve  štátnej lesníckej politike prijatej vládou SR a NR SR v roku 2003, ako aj k ďalším dokumentom prijatých vládnucimi štruktúrami štátu. Osobitnú pozornosť budeme venovať realizácii hospodárskych opatrení v lesoch, ich vplyvu na súčasný a budúci stav lesov.

 

Vláda SR a NR SR v roku 1993 prijali zásadné usmernenie ďalšieho vývoja  lesníctva na Slovensku:

·        Stratégiu a koncepciu rozvoja lesníctva na Slovensku

·        Zásady štátnej lesníckej politiky na Slovensku.

V rámci 1. dokumentu (Stratégia a koncepcia rozvoja lesníctva na Slovensku) sa vymedzil strategický cieľ: Zachovanie, ochrana a zveľaďovanie lesov, čo tvorí súčasne základ štátnej lesníckej politiky.

V rámci 2. dokumentu (Zásady štátnej lesníckej politiky) sa vymedzilo 10 zásad štátnej lesníckej politiky. Vymenujme ich (zostručnene):

 

·        Lesy na území SR sú národným bohatstvom

·        Princíp trvalo udržateľného rozvoja prírodných zdrojov vyžaduje prijatie opatrení zameraných na zmierňovanie a odstraňovanie pôsobenia škodlivých činiteľov

·        Verejnoprospešné funkcie lesov majú nezastupiteľnú úlohu a ich rozvoj je štátnym záujmom

·        Posilňovanie produkčného významu lesov je v záujme trvalo udržateľného rozvoja drevospracujúceho priemyslu

·        Rovnoprávnosť vlastníckych vzťahov k lesom je zaručená. Všeobecné užívanie lesov sa považuje za významnú demokratickú zásadu

·        Na zveľaďovania lesov a plnenie verejnoprospešných funkcií vytvorí vláda SR finančné predpoklady prostredníctvom Štátneho fondu zveľadenia lesa SR (ŠFZL SR)

·        Bude zabezpečený rozvoj lesníckeho výskumu

·        Vláda SR vytvorí podmienky pre účinný štátny dozor nad lesmi

·        Vzťahy medzi verejnosťou a vlastníkmi (užívateľmi lesov) sú rozhodujúce pri postupnom odstraňovaní nedostatkov v lesnom hospodárstve

·        Je potrebné vytvoriť organizačno-technické podmienky pre zabezpečenie ochrany lesov pred požiarmi.

 

V nadväznosti na tieto dokumenty sa realizovali ďalšie kroky štátnej lesníckej politiky:

·        Novelizovali sa, respektíve prijali sa nové právne predpisy

·        Prijímali sa rozvojové programy, ktorými sa sledovalo riešenie najzávažnejších problémov lesného hospodárstva

·        Na novo sa usporiadali organizačné štruktúry štátnych lesov 

·        Pokračovalo sa v reprivatizácii lesov 

·        Reorganizovala sa štátna správa lesného hospodárstva

·        Reorganizovali sa príspevkové organizácie

·        Zabezpečovala sa podpora lesného hospodárstva z verejných zdrojov

 

Napriek realizácii uvedených opatrení ďalší vývoj lesného hospodárstva negatívne ovplyvnili nasledovné skutočnosti:

·        Neúmerne poklesla podpora lesného hospodárstva z verejných zdrojov

·        Mimoriadne stúpli škodlivými činiteľmi vynútené ťažby dreva

·        Stúpli požiadavky na plnenie verejnoprospešných funkcií lesov

·        V dôsledku hospodárskej a finančnej krízy nepriaznivo sa vyvinula obchodná bilancia na trhu s drevom

·        Lesné hospodárstvo negatívne ovplyvnili dve protichodné ideológie: krajný environmentalizmus a  ekonomizmus.

·        Došlo k zrušeniu  Štátneho fondu zveľaďovania lesa SR

·        Menili sa vládnuce štruktúry štátu, rezortu ako aj vedúci pracovníci v lesníctve, pričom sa malý dôraz kládol na odbornosť či riadiace schopností.

 

Uvedené skutočnosti spôsobili, že sa:

·        Znížila starostlivosť o lesné porasty, náklady na pestovnú činnosť poklesli v porovnaní s rokom 1990 takmer na polovicu

·        Prekračujú sa únosné ťažby dreva, mimoriadne stúpli náhodne ťažby ihličnatých drevín

·        Nízke sú investície do základného kapitálu, nezodpovedajú ani jednoduchej reprodukcii

·        Znížila sa zamestnanosť v najchudobnejších vidieckych regiónoch Slovenska

 

Všetko toto spôsobilo že sa v negatívnom smere menia kvantitatívne a kvalitatívne ukazovatele stavu lesov, najmä:

·        Klesá budúci produkčný potenciál lesov, keď v obnove lesov ekonomický významné dreviny majú len 50-percentné zastúpenie (ihličnaté dreviny 12 %, z toho smrek 9 %, jedľa, borovica, smrekovec po 1 %).

·        Prehlbujú sa disproporcie v zastúpení vekových stupňov (o 40 rokov budú mať veľmi nízke plošné zastúpenie dospievajúce a rubné porasty v dôsledku čoho bude dlhodobý pokles ťažby dreva)

·        Dochádza k nadnormálnemu plošného zastúpenia l. vekového stupňa, ako aj 1. vekovej triedy

·        Rozpadá sa vybudovaná infraštruktúra lesného hospodárstva (najmä lesné cesty)

 

Aká je pozícia lesníctva v rámci hospodárskych, environmentálnych a sociálnych  štruktúr štátu?

 

Možno ju posudzovať podľa toho, čo lesy a lesné hospodárstvo ľudstvu, či občanom našej republiky prinášajú. Lesy sprevádzajú človeka od začiatku jeho existencie. Ich využívanie možno rozdeliť na účely:

         hospodárske (produkcia dreva, ako aj nedrevných produktov)

         environmentálne (verejnoprospešné)

         sociálne

 

Hospodárske funkcie

 

Produkcia dreva

Ak nepôjdeme do ďalekej histórie možno uviesť, že:

·        Priemerná ročná ťažba surového dreva  počas Slovenského štátu bola 4,6 mil. m3. Pri ihličnanoch úžitkové sortimenty tvorili: 90 %,  palivo 10 %. Pri listnáčoch palivo až 83 %. 

·        Od druhej svetovej vojny do prevratu v roku 1989 ročný objem ťažby sa pohyboval od 4,3 po 5,4 mil. m3. Rýchly bol rast výroby úžitkového dreva, najmä pri listnáčoch.

·        Obdobie po roku 1990 - ročná ťažba dreva v posledných rokoch sa pohybovala od 9 do 10 mil. m3. Znížil sa podiel úžitkových sortimentov, najmä pri listnáčoch. Drevospracujúci priemysel sa úplne sprivatizoval. V podstate je v rukách zahraničných monopolov. Zanikli firmy na produkciu sofistikovaných  výrobkov z listnatého dreva.

 

Nedrevné produkty

Ide najmä o:

·        Zver – zverina a iné užitočné produkty (kože, parohy, rohy).

·        Plody - na priamu konzumáciu a na potravinové výrobky, atď.

·        Iné produkty a výrobky – med (včelárstvo), liečivé rastliny, ozdobné predmety, atď.

Lesnícke subjekty takéto činnosti rozvíjali v rámci „pridruženej výroby“. Už v druhej polovici minulého storočia začal útlm. V ostatných rokoch sa začala situácia meniť, najmä neštátny sektor v tomto smere aktivizuje svoje činnosti.

 

Environmentálne funkcie

 

Ich význam pre kvalitu života súvisí s rozvojom spoločnosti a lesníckou odbornosťou

Determinujú ich potreby spoločnosti a teoretické a praktické vedomosti o lese a lesnom hospodárstve a o správnom využívaní lesných ekosystémov.

Vývoj dospel ku koncepcii funkčne integrovaného lesného hospodárstva (FILH) - optimálneho skĺbenia rozmanitých funkcií lesa (produkčných, ekologických a environmentálnych) do harmonického systému  jeho obhospodarovania.

 

Tu je závažný problém:

·        Teória, do určitej miery aj projekcia FILH sa zabezpečuje

·        Realizácia však prebieha ako trpená ťarcha, bez toho, že by zvýšené náklady či ujma boli finančne kryté, či dostatočne kompenzované. Z hľadiska finančného krytia je naše lesné hospodárstvo len monofunkčné (produkcia dreva)

·        Vyriešenie tohto problému je existenčnou podmienkou  nášho lesného hospodárstva.

 

Sociálne funkcie

 

Ide v prvom rade o zamestnanosť. Situácia je tu mimoriadne nepriaznivá. Príčiny jej zníženia v lesnom hospodárstve možno rozdeliť do dvoch skupín: objektívne a subjektívne.

·        Objektívne vyplývajú zo zvyšovania  technického pokroku, vyššej produktivity práce, lepšieho využívania výrobných faktorov či uplatnenia najnovších poznatkov vedy a výskumu.

·        Subjektívne vyplývajú z nerešpektovania osobitostí lesného hospodárstva či významu lesov pre kvalitu života obyvateľstva, najmä potreby zabezpečenia dlhodobého trvalo udržateľného rozvoja lesov. V podstate sme ich uviedli v predchádzajúcej časti (nedostatočná podpora lesného hospodárstva z verejných zdrojov, pokles výkonov pestovnej činnosti atď.)

Ak by sme problematiku subjektívnych príčin konkretizovali, môžeme uviesť, že:

·        Nedostatočne sa využívajú domáce obnoviteľné zdroje, drevná surovina (v roku 2009 sa vyviezlo 2,685 mil. m3 dreva, čo bolo 29 % z celkovej ťažby)

·        Nedostatočne sa využívajú poľnohospodárske pozemky (podľa posledných informácií  v zanedbanom stave je, alebo z iných dôvodov neslúži svojmu účelu takmer 0,5 mil. ha poľnohospodárskej pôdy)

·        Lesné hospodárstvo by mohlo lepšie poskytovať environmentálne služby, pokiaľ by na to bola riadne financovaná  objednávka (výmera účelových lesov, ktorých poslaním je zabezpečovanie mimo produkčných funkcií lesa predstavuje viac než tretinu lesov, nakoniec aj v hospodárskych lesoch treba ich manažment zabezpečovať tak, aby plnili verejnoprospešné funkcie)

·        Vývoj v lesnom hospodárstve po roku 1990 nešiel smerom k diverzifikácii výroby

·        Zmenil sa charakter zamestnávania obyvateľstva v lesnom hospodárstve žijúceho na vidieku. (Zatiaľ čo predtým štátne organizácie lesného hospodárstva vykonávali takmer všetky práce vlastnými zamestnancami, v súčasnosti sa tieto realizujú dodávateľský. Obyvateľstvo vidieckych regiónov nebolo konkurencieschopné v porovnaní s väčšími podnikateľskými subjektmi z rozvinutejších regiónov a často aj zo zahraničia. Spôsobilo to prehĺbenie disparity, či zvýšenie nezamestnanosti v marginálnych regiónoch). 

 

Aká je vízia, poslanie, úlohy a ciele procesu FOREST EUROPE?

 

FOREST EUROPE je názov paneurópskeho politického procesu zameraného na trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov európskeho kontinentu. Vyvíja spoločné stratégie pre jeho 46 členských krajín a EÚ zamerané na ochranu lesov a trvalo udržateľné spôsoby ich obhospodarovania.

Svoje poslanie chápe ako: „zvyšovanie spolupráce v lesníckych politikách Európskych krajín pod vedením ministrov a zabezpečovanie a podpora trvalo udržateľného obhospodarovania lesov s cieľom udržať mnohoraké funkcie lesov životne dôležité pre spoločnosť. Pre naplnenie tohto poslania sa podujíma vyvíjať a aktualizovať rôzne politiky a nástroje trvalo udržateľného obhospodarovania lesov, monitorovať a hodnotiť stav lesov, posudzovať plnenie záväzkov týkajúcich sa lesov a podporovať vzdelávanie a výskum a zvyšovať povedomie o svojich prínosoch pre trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov.

Najvýznamnejšími udalosťami v rámci činnosti FOREST EUROPE sú Ministerské konferencie o ochrane lesov. Na týchto konferenciách ministri signatárskych  krajín zodpovední za lesy prijímajú rozhodnutia najvyššieho politického a spoločenského významu v oblasti lesov a lesníctva. Zatiaľ sa v rokoch 1990 až 2011 uskutočnilo 6 ministerských konferencií v časovom odstupe 3 až 5 rokov.

 

Doteraz konané Ministerské konferencie o ochrane lesov v Európe:

Štrasburg 1990

·        Európska sieť trvalých monitorovacích plôch pre Monitoring lesných ekosystémov

·        Ochrana lesných genetických zdrojov

·        Decentralizovaná európska databanka lesných požiarov

·        Prispôsobenie obhospodarovania horských lesov novým podmienkam prostredia

·        Rozširovanie siete EUROSILVA zameranej na výskum fyziológie stromov

·        Európska sieť pre výskum lesných ekosystémov

Helsinki 1993

·        Všeobecné smernice pre trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov v Európe

·        Všeobecné smernice pre ochranu biodiverzity európskych lesov

·        Lesnícka spolupráca s krajinami s transformujúcou sa ekonomikou

·        Stratégia procesu dlhodobej adaptácie európskych lesov na klimatické zmeny

Lisabon 1998

·        Ľudia, les a lesníctvo - lepšie zohľadnenie sociálno-ekonomických aspektov trvalo udržateľného obhospodarovania lesov

·        Pan-európske kritériá, indikátory a prevádzkové smernice trvalo udržateľného obhospodarovania lesov

Viedeň 2003

·        Medzirezortná spolupráca a národné lesnícke programy, s prílohou Postoj ministerských konferencií k národným lesníckym programom

·        Ekonomické aspekty trvalo udržateľného obhospodarovania lesov

·        Sociálny a kultúrny rozmer trvalo udržateľného obhospodarovania lesov

·        Biologická diverzita lesov

·        Klimatické zmeny a trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov

Varšava 2007

·        Lesy, drevo a energia

·        Lesy a voda

Oslo 2011

·        „Európske ciele 2020“ - stanovuje základnú víziu, strategické a operatívne ciele pre európske lesy a lesné hospodárstvo do roku 2020, ako aj opatrenia na európskej a národnej úrovni

·       „Právne záväzná dohoda o lesoch v Európe“ - mandát z Osla na spracovanie tohto dokumentu  

 

Možno povedať, že ministri zodpovední za lesy EÚ prijali v Osle historické rozhodnutie: začať rokovania o Právne záväznej dohode o lesoch v Európe.  Toto rozhodnutie predstavuje veľký krok k vytvoreniu potrebných štruktúr v rámci jednotného prístupu k lesom celého kontinentu. Pôjde o dosiahnutie vyváženého a stabilného plnenia všetkých environmentálnych, ekonomických a sociálnych funkcií lesa vo všetkých štátoch  EÚ.

 

Aké sú priority lesníctva a trvalo udržateľného obhospodarovania lesov do roku 2020?

 

V nadväznosti na predchádzajúce kapitoly ako aj podrobnú analýzu doterajšieho vývoja a súčasného stavu vypracovalo Národné lesnícke centrum, Lesnícky výskumný ústav Zvolen návrh Kľúčových  problémov lesníctva, spracovania dreva a poľovníctva na Slovensku. Ide o päť kľúčových problémov, ktoré možno podľa nášho názoru označiť ako priority do roku 2020. Sú to:

1.       Nízka konkurencieschopnosť slovenského lesníctva

2.       Nefungujúce medzirezortné vzťahy medzi lesníctvom s niektorými nadväzujúcimi rezortmi

3.       Skreslené vnímanie slovenského lesníctva vo verejnosti 

4.       Ekonomická a finančná nestabilita odvetví spracovania dreva, okrem celulózovo-papierenského

5.       Absencia koncepčného či systémového riadenia poľovníctva

 

V rámci prvého kľúčového problému by sa mal riešiť nedostatok investícií v lesnom hospodárstve, dramatický pokles starostlivosti o lesné porasty a nedostatok zdrojov na dlhodobý rozvoj lesov, nevyhovujúce nastavenie lesníckych opatrení  v rámci PRV SR 2007-2013, nedostatočné financovanie lesníckeho výskumu a odbornej pomoci, zlý zdravotný stav lesov, najmä smrečín, nedostatočná miera komplexného spracovania dreva v lesnom hospodárstve, ekonomicky a finančne nepokrytá spoločenská objednávka na lesnícke verejnoprospešné služby, nefunkčný trhový a cenový mechanizmus lesníckych verejnoprospešných služieb, nerešpektovanie a problémy s ochranou vlastníckych práv vlastníkov neštátnych lesných pozemkov.

V druhom kľúčovom probléme ide najmä o vysokú výmeru chránených území a  nezosúladené všeobecne záväzné právne predpisy na úseku lesníctva a ochrany prírody.

V treťom kľúčovom probléme ide o zreálnenie obrazu a vnímania slovenského lesníctva vo verejnosti.

V štvrtom kľúčovom probléme je to absencia výroby drevárskych výrobkov s vysokou pridanou hodnotou, používanie zastaraných technológií s nízkou mierou finalizácie a kvality produkcie u malých a stredných spracovateľov dreva, vysoký objem exportu ihličnatého surového dreva napriek existujúcim domácim spracovateľským kapacitám, absencia spracovateľských kapacít na listnatú piliarsku guľatinu.

V poslednom, piatom kľúčovom probléme ide o nesúlad medzi skutočnými a cieľovými stavmi zveri, zvyšovanie škôd zverou na lesných porastoch a na poľnohospodárskych kultúrach a o niektoré rozpory medzi poľovníctvom a ochranou prírody.

 

Treba uviesť, že ide o návrhy. Tieto budú predmetom ďalších diskusií a rokovaní. Otvorene však treba povedať, že situácia v lesníctve, ako aj v celom hospodárstve na Slovensku je veľmi zložitá. V každom prípade by bolo treba na úrovni vládnucich štruktúr štátu prijať zásadné riešenia, ktoré by naštartovali odstraňovanie existujúcich a vznikajúcich rozporov, najmä v dôsledku nepochopenia poslania lesov a lesníctva a jeho osobitostí v porovnaní s ostatnými odvetviami či rezortmi.

 doc. Ing. Jozef Konôpka, CSc.

Ing. Martin Moravčík, CSc.,

 

Národné lesnícke centrum, Lesnícky výskumný ústav Zvolen

 

Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .

Hlavné správy

V USA sa rozmohli drevostavby z lisovaného lepeného dreva: Do roku 2030 sa má celosvetový objem predaja dreva strojnásobiť

V USA sa rozmohli drevostavby z lisovaného lepeného dreva: Do roku 2030…

O čom sa píše

Až Portland v Oregone otvorí v roku 2025 nový letiskový terminal Port of Portland miestneho medzinárodného letiska s letiskovým kódom...

Prečítajte si viac
LES & Letokruhy APRÍL 2024

LES & Letokruhy APRÍL 2024

Aktuálne

Vychádza časopis LES & LETOKRUHY APRÍL 2024, kliknite na odkaz a dozviete sa viac o jeho obsahu.

Prečítajte si viac
O týždeň sa vo Zvolene začnú Lesnícke dni 2024: Lesníctvo ako moderný sektor, založený na dlhoročných tradíciách

O týždeň sa vo Zvolene začnú Lesnícke dni 2024: Lesníctvo ako moderný…

O čom sa píše

Už o týždeň, v piatok 19. apríla 2024, sa na Námestí SNP vo Zvolene uskutoční slávnostné otvorenie Lesníckych dní 2024. Program podujatia...

Prečítajte si viac
Greenpeace verzus IKEA: Ide o drevo z pralesov v Rumunsku

Greenpeace verzus IKEA: Ide o drevo z pralesov v Rumunsku

O čom sa píše

Environmentálna organizácia Greenpeace včera obvinila švédsku spoločnosť IKEA z podieľania sa na likvidácii pralesov v Rumunsku. Vyšetrovanie Greenpeace zistilo, že...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza

Fytofarm Merimex Pro Populo Poprad Slovenská lesnícka komora