Prihlásiť

Kde hľada zdroje financovania lesníctva?

Už niekoľko rokov hľadáme možnosti financovania nákladov, ktoré nie je schopný obhospodarovateľ lesa realizova z vlastných finančných zdrojov. Ide najmä o náklady súvisiace s preventívnymi a nápravnými opatreniami na ochranu lesa pred podkôrnym hmyzom, imisiami, požiarom, víchricou, lavínou a podobne. Rovnako ide o realizáciu opatrení, ktorými sa eliminujú negatívne dopady na les, príčinou ktorých je vyššia moc a nie sú výsledkom činnosti samotného obhospodarovateľa lesa.

Výsledkom obhospodarovania lesov nie je len drevo, ale aj iné úžitky, ktoré majú celospoločenský význam. Ide o sekvestráciu uhlíka, produkciu vody, kyslíka, lesných plodov, príležitosti pre rekreáciu, ochranu pôdy a podobne. Beneficientom týchto úžitkov je bezprostredne občan a sú mu voľne prístupné.

 

Obhospodarovateľom lesa sú poskytované bezodplatne. Táto služba je výsledkom trvalo udržateľného obhospodarovania lesov. Pritom túto službu, ktorá je pre obhospodarovateľa lesa záväzkom vyplývajúcim z platného zákona o lesoch, môže zabezpeči len nepretržitou obnovou lesa a jeho funkcií.
Nezabúdajme, že v zmysle základných práv a slobôd každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užíva svoj majetok. Nikoho nemožno zbavi jeho majetku s výnimkou, ak ide o verejný záujem a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.

 

Podľa platnej národnej legislatívy je neprípustné, aby vlastník lesa svojvoľne zmenil druh užívania lesného pozemku, ktorý plní ciele vo verejnom záujme, teda vlastník lesa, či chce alebo nechce, musí po odlesnení pozemku tento pozemok zalesni, hoci príjmy z lesníckych činností zďaleka nemusia pokry náklady súvisiace s obhospodarovaním lesa.

Nový mladý porast prispôsobený stanovištným podmienkam je základom pre nový zdravý  les. Mladý lesný porast po obnovnej ažbe je možné zabezpeči prirodzenou obnovou alebo umelým zalesnením.

 

Často sa zabúda aj na to, že nápravu ľudskou činnosou a prírodnými katastrofami poškodeného lesa nemôže spoločnos ponecha len na samotného vlastníka alebo užívateľa lesa. Na prevencii a náprave poškodeného lesa by sa mal podieľa aj štát. Hlavnou formou pomoci by mali by finančné prostriedky získané z verejných zdrojov. Týchto zdrojov však nikdy nebolo a nie je v štátnom rozpočte pre lesníctvo dostatok a preto sa hľadajú spôsoby ich získania.   

Odvodová povinnos obhospodarovateľov lesov

 

V poslednom čase sa objavujú myšlienky, že zdrojom na úhradu nákladov na preventívne a nápravné opatrenia by mali by finančné prostriedky samotných obhospodarovateľov lesov, ktoré by v stanovenej výške odvádzali do neštátneho fondu. Najčastejšie sa uvažuje o odvodovej povinnosti v stanovenej výške z každého m3 predaného dreva. Malo by ís o odvody tých subjektov, ktoré zabezpečujú už spomínané služby verejnosti formou celospoločenských úžitkov, tých subjektov, ktoré nemajú peňazí nazvyš a nevedia pokry všetky náklady súvisiace s pestovaním lesa z príjmov za predané drevo.

Pritom treba zdôrazni, že ceny surového dreva tvorí trh. Vyššie ceny sortimentov surového dreva by v dôsledku odvodov preto neboli konkurencie schopné. Takéto zaaženie obhospodarovateľa lesa je pre neho neprijateľné a nelogické.

 

Okrem toho sa dá predpoklada, že prispievateľom do fondu by mal by každý obhospodarovateľ lesa. Štátny aj neštátny subjekt. V prípade, ak by bol prispievateľom aj štátny podnik Lesy SR alebo iný štátny podnik obhospodarujúci lesy, takéto zdroje získané vo forme krátkodobých štátnych obežných aktív do fondu by menili charakter  fondu (z neštátneho na štátny) a použitím týchto zdrojov v prospech podnikateľského subjektu by sa museli rešpektova pravidlá EÚ pre poskytovanie štátnej pomoci. Štátnou pomocou sa totiž rozumie pomoc v akejkoľvek forme, ktorú poskytuje na podnikanie alebo v súvislosti s ním poskytovateľ priamo alebo nepriamo z prostriedkov štátneho rozpočtu, zo svojho rozpočtu alebo z vlastných zdrojov podnikateľovi.

Treba pripomenú, že cieľom rušenia štátnych fondov v roku 2002 bolo dosta pod kontrolu vlády a parlamentu výdavky štátnych fondov.

 

Jedným z posledných neštátnych fondov, ktorý doteraz existuje je tzv. „Recyklačný fond“. Pre  jeho netransparentné využívanie ho uvažuje súčasná vláda SR zruši. Aj napriek tomu si dovolím pomôc príkladom z oblasti recyklácie odpadov z obalov. V zmysle doteraz platnej legislatívy je povinnosou každej povinnej osoby (fyzickej osoby - podnikateľa alebo právnickej osoby), ktorá používa obaly na balenie výrobkov alebo plní výrobky do obalov a uvádza tieto výrobky  v obaloch na trh v Slovenskej republike, zabezpeči zber odpadov z obalov uvedených na trh a ich zhodnocovanie a recykláciu najmenej vo výške záväzných limitov zhodnocovania a recyklácie odpadov z obalov ustanovených vykonávacím predpisom. Inými slovami, je povinný zabezpeči, aby sa použité odpady z obalov stali predmetom obnovy a neznečisovali životné prostredie. Tzv. oprávnené organizácie  uzatvárajú zmluvy s povinnými osobami, ktoré za túto službu oprávnenej organizácii platia. Z týchto poplatkov oprávnené  organizácie zaplatia zberovým spoločnostiam a recyklátorom, ktorí zabezpečia samotný zber, zhodnocovanie a recykláciu.

 

Drevo je taktiež surovinou (obnoviteľnou surovinou), ktorá sa obnovuje prirodzene (nevynímajúc pestovateľské opatrenia) alebo umelo. Ak obhospodarovateľ lesa zabezpečí jeho obnovu (umelým zalesnením alebo podporou prirodzeného zmladenia), spoločnos by mala takúto službu oceni a na realizáciu tejto služby prispie. Výsledkom obnovy lesa nie je len produkcia drevnej suroviny (drevná surovina je hlavným zdrojom príjmov obhospodarovateľa lesa na krytie vlastných prevádzkových nákladov ale súčasne je základnou surovinou pre existenciu drevárskeho a nábytkárskeho sektora), ale aj neprodukčných (celospoločenských) úžitkov a tvorba zdravého životného prostredia.

Dane ako základ zdrojov verejných rozpočtov

 

Finančné prostriedky štátu sú tvorené aj  z daní a odvodov všetkých občanov a podnikateľských subjektov. Dane predstavujú rozhodujúcu čas príjmov verejných rozpočtov. Dane môžu ovplyvni správanie sa spotrebiteľa a podnikateľa a preto je veľmi dôležité citlivo zvažova zavedenie akejkoľvek dane. „Nič na svete nie je istejšie než smr a dane“, povedal Benjamin Franklin. Dane by však nemali by strašiakom pre občanov štátu. Dane majú svoju históriu a sú bežným nástrojom na spravovanie vecí verejných (vecou verejnou je aj zdravé životné prostredie). Výdaje štátu boli spočiatku hradené z imania samotného štátu (z výnosov majetku samotných panovníkov) a až neskôr, keď výdaje štátu rástli, bolo potrebné hľada aj ďalšie zdroje. Niektorí autori tvrdia, že dane slúžia na ochranu sociálneho programu, ktorý sa nedá realizova bez dostatočnej príjmovej základne. Je všeobecne známe, že vybratá daň nemá vopred určený účel použitia, ale sa stane súčasou celkových príjmov verejného rozpočtu a financujú sa  z nej rôzne verejné potreby.

 

Pokiaľ DPH je daňou univerzálneho typu, spotrebná daň predstavuje ďalšie zdanenie vybraných výrobkov bez ohľadu na to, či tieto výrobky boli v tuzemsku vyrobené, alebo do tuzemska dovezené. Výrobca alebo dovozca je len nositeľom (platiteľom) tejto dane.

Spotrebná daň na drevo

 

Už zo samotného názvu vyplýva, že spotrebná daň je nástrojom na zdanenie spotreby. Spotreby dreva – obnoviteľnej suroviny, ktorá je najmä zdrojom celospoločenských úžitkov a má ekologický význam. Výhodou oproti priamym daniam je ich „neviditeľnos“. Zavedenie spotrebnej dane na sortimenty surového dreva by mohlo by riešením na získanie dodatočných príjmov štátu s cieľom vo zvýšenej miere podpori celospoločenské funkcie lesov, s cieľom podpori obhospodarovateľa lesa pri zabezpečovaní neprodukčných (celospoločenských) funkcií lesa, s cieľom podpori trvalo udržateľnú obnovu lesných porastov a životného prostredia.  S cieľom získa zdroje na elimináciu dopadov globálneho otepľovania, vysušovania, degradácie pôdy a hroziacich záplav. S cieľom zvýši príjmy štátneho rozpočtu a výdavky príslušného rezortu v prospech lesníctva. Išlo by teda o zavedenie selektívnej nepriamej dane na sortimenty surového dreva a vybrané tovary a polotovary na výrobu stavebného dreva a nábytku dodané na spracovanie na území Slovenskej republiky, dodané na spracovanie na územie Slovenskej republiky z iného členského štátu alebo dovezené na spracovanie na územie Slovenskej republiky z územia tretieho štátu. Za účelom zavedenia takejto dane by bolo potrebné vypracova zákon o spotrebnej dani zo sortimentov surového dreva.

 

Podľa Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva má EÚ právomoc zosúlaďova nepriamu daň, vrátane daňového základu a sadzieb, aby tým zabránila porušovaniu jednotného trhu.

 

V EÚ existuje harmonizovaný systém výberu DPH. Stanovenie výšky sadzieb DPH a jej prípadná diferenciácia je do určitej miery flexibilné, čím je možné zohľadni osobitné vnútroštátne pomery. Vlády členských štátov EÚ majú právo určova sadzby daní zo ziskov podnikov, príjmov osôb, úspor a kapitálových výnosov. EÚ ako celok len dohliada na to, aby tieto rozhodnutia boli spravodlivé voči EÚ ako celku. EÚ venuje zvýšenú pozornos zdaňovaniu firiem, pretože tieto dane môžu vytvára prekážky vo voľnom pohybe tovaru, služieb  a kapitálu v rámci vnútorného trhu. ČŠ sú viazané kódexom správania, aby nemohli poskytova napríklad daňové zvýhodnenia, ktoré deformujú investičné rozhodnutia.

 

Zmeny a rozdiely v spotrebných daniach z pohonných látok, alkoholických nápojov alebo cigariet môžu veľmi ľahko naruši hospodársku súaž v celej EÚ. Preto sa aj na spotrebné dane vzahujú určité spoločné pravidlá, ktoré však vo veľkej miere zohľadňujú kultúrne rozdiely. Toto je jedna z príčin, prečo sa ceny niektorých komodít v jednotlivých štátoch EÚ tak výrazne líšia. Ďalšou príčinou sú ekonomické rozdiely – krajina so zdravými verejnými financiami nemôže by donútená zavies dane len preto, aby zaviedla dane. Preto môžu napríklad motoristi v niektorých členských štátoch EÚ výhodne nakupova pohonné hmoty.
Pravidlá spoločného trhu EÚ sú uplatňované na niektoré výrobky uvedené v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva. Surové drevo nie je predmetom regulácií spoločného trhu EÚ. Pre surové drevo sa môže uplatni článok 308 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Surového dreva sa netýkajú ani EÚ stanovené minimálne sadzby spotrebnej dane.

 

Spotrebné dane nepatria medzi dane, ktoré by priamo postihovali fyzické alebo právnické osoby. Postihujú ich však nepriamo – pri nákupe tovarov vyrobených zo surovín, ktorých sa spotrebná daň týka. Spotrebná daň je zakalkulovaná do ceny vyrobených tovarov (drevené palety, drevené podvaly, nábytok, parkety, atď.). Pri surovom dreve by základ dane tvorilo množstvo surového dreva v m3 prijaté spracovateľom surového dreva na spracovanie. Sadzba dane by mohla by diferencovaná od veľkosti spracovateľskej spoločnosti (objem surového dreva prijaté na spracovanie v príslušnom roku) a druhu sortimentu surového dreva. Správu dane by vykonávali colné úrady. Platcom spotrebnej dane by boli podnikateľské subjekty spracujúce surové drevo na stavebné účely a výrobu nábytku.

 

Zavedenie minimálnej spotrebnej dane na surové drevo by nemalo spôsobi zníženie konkurencie schopnosti výrobkov z dreva, ktoré sú vyrábané na našom území. Väčšina veľkých firiem pôsobiacich na Slovensku sú so zahraničnou účasou (rakúska firma Kronospan a Doka, nemecká firma Rettenmeier, luxemburská firma Skipper alebo švédska firma Swedwood, ktorá vyrába takmer polovicu nábytku na Slovensku). Menší spracovatelia dreva by boli zaažení nižšou spotrebnou daňou, čo by nemalo spôsobi ich menšiu konkurencie schopnos na trhu EÚ. Táto problematika by sa však mala sta agendou orgánov EÚ a všetkých členských štátov, ktorým záleží na zachovaní lesov. Zavedenie spoločensky a ekonomicky prijateľnej spotrebnej dane by zároveň umožnilo výber daní aj od firiem, ktoré inak vykazujú záporné hospodárske výsledky a neplatia daň zo zisku. Sadzba DPH vo výške 19 % je v súčasnosti s ohľadom na jej zvyšovanie v dôsledku globálnej krízy v iných ekonomikách pomerne nízka, čím vytvára priestor na zavedenie vyššie uvedenej spotrebnej dane.

 

Takto získané finančné prostriedky zo spotrebnej dane by sa mali z časti vráti do lesného hospodárstva, technológií pri spracovaní dreva (znižovanie vplyvov na životné prostredie), technológií na využitie biomasy pre energetické účely. Boli by použité ako štátna pomoc formou dotácie obhospodarovateľom lesov. Dotácia by bola poskytovaná sadzbou na 1 ha zabezpečeného mladého lesného porastu, pričom sadzba by bola stanovená podľa HSLT (hospodársky súbor lesných typov). HSLT združujú lesné typy s podobnými prírodnými podmienkami. Mladé lesné porasty zaradené do rovnakého HSLT reagujú podobne na pestovné, ažbové a ochranné zásahy. Išlo by o akúsi priamu platbu na lesnú pôdu, na ktorej sa trvalo udržateľne hospodári.

 

Oprávneným na prijatie štátnej pomoci by bol len ten subjekt, ktorý je držiteľom certifikátu o trvalo udržateľnom obhospodarovaní lesov. Zavedenie spotrebnej dane a systému poskytovania štátnej pomoci by bolo naplnením zmyslu certifikácie lesov. Zdroje získané  zo spotrebnej dane by mohli by použité nielen na poskytovanie priamej platby, ale aj v prípade rozsiahlych kalamít.

 

Legislatíva EÚ dovoľuje poskytova štátnu pomoc v hotovosti na činnosti súvisiace so zalesnením, ošetrovaním, ochranou mladých lesných porastov atď. Sadzba by zahàňala čas nákladov na uvedené činnosti. Takto získaná podpora by dovoľovala obhospodarovateľovi lesa vytvára rezervy na iné potreby, ako napríklad platby súvisiace s poistením, preventívne opatrenia súvisiace s aplikáciou lapačov a lapákov proti podkôrnemu hmyzu atď.  V prípade, že by obhospodarovateľ lesa platbu na 1 ha zabezpečeného mladého lesného porastu nedostal, náklady by musel uhradi len z vlastných zdrojov.

 

Podpora (čas získanej spotrebnej dane) do technológií na využitie drevnej biomasy na energetické účely by mala multiplikačný efekt. Nižšie náklady na energiu. Nižší dovoz energie zo zahraničia, zvýšenie sebestačnosti štátu na energiách. Kapitálové zhodnotenie finančných prostriedkov na území SR (pestovanie lesa, spracovanie biomasy a distribúcia energie). Vytvorenie nových pracovných miest, atď. Spotrebná daň by sa tak vrátila do lesnícko (environmentálneho) – drevárskeho komplexu prostredníctvom zmysluplného dotačného systému. Takto zavedená daň by sa tak mohla zaradi medzi tzv. „zelené dane“, ktorých cieľom je chráni životné prostredie.

 

Jedným z hlavných cieľov tzv. zelenej ekonomiky je to, aby odrážala pravdivé náklady. V súčasnosti sú ceny obnoviteľných druhov energie umelo nízke, pretože absolútne ignorujú osobitné náklady na ich zabezpečovanie (vzduch, voda, pôda), čiže nekorešpondujú z negatívnymi externalitami, ktoré generujú. Tieto produkty sú pritom významnou zložkou životného prostredia. Bez nich by nemohli existova budúce generácie a zdravá pracovná sila. Celý ekonomický systém tieto náklady vníma ako náklady, za ktoré sa neplatí. Zelená ekonomika by mala nastavi ceny tak, aby zahàňali reálne náklady a mala by zavies systém tzv. zelených daní.
Cieľom zavádzanie zelených daní malo by jednoducho to, aby ľudia, ktorí ničia prírodné zdroje za ich používanie platili. Napríklad spaľovanie fosílnych palív spôsobovalo kyslé dažde. Poškodzovalo  životné prostredie a preto sa malo za takéto znečisovanie plati. Zvýšenie daní na motorové palivá malo motivova ľudí používa energeticky efektívnejšie dopravné prostriedky, alebo energeticky neefektívne používa menej. Zdanenie skládok odpadu malo vies k recyklácii odpadu a k alternatívnym cestám využívania odpadu, čo malo napomôc k zníženiu tvorby odpadov.

 

Zelené dane sú dnes vnímané ako čas širšej reštrukturalizácie daňového systému – ekologickej daňovej reformy, ktorá nemá za úlohu len  environmentálne podpori trvalo udržateľný rozvoj, ale prostredníctvom nej by sa malo takisto podpori lepšie fungovanie ekonomiky, tvorba pracovných príležitostí a ekonomickej spravodlivosti v rámci štátu a medzi národmi.

 

Jeden z dôvodov, prečo majú zelené dane zmysel z ekonomického, sociálneho a environmentálneho pohľadu je to, že zdaňujú „zlo“ namiesto „dobra“.
Posledné štúdie vypracované vo Veľkej Británii, USA a Európskou komisiou zistili, že nahradenie existujúcich daní na prácu, príjem a zisk („dobro“) daňami na využívanie energií („zlo“), môže spôsobi trojnásobný prínos: lepšie fungovanie národných ekonomík, vyššiu úroveň zamestnanosti a čistejšie životné prostredie. Ich cieľom by malo by vytvorenie väčšej rovnováhy medzi využitím ľudských zdrojov (súčasná nezamestnanos) a prírodných zdrojov (nadmerné využívanie).
Objem výberu zelených daní klesá. Dokazujú to aj štatistiky krajín OECD.

 

Ekológia je pritom stále prezentovaná ako priorita EÚ. Pokles významu zelených daní je v rozpore so sľubmi vlád  o význame ochrany životného prostredia. Často môžeme počúva, že riešenie problémov súvisiacich so zachovaním životného prostredia si vyžaduje oveľa sofistikovanejšie prístupy, ako len uvalenie dane. Navyše, zavedenie minimálnej spotrebnej dane na surové drevo by nemalo spôsobi prudký nárast cien jednotlivých tovarov z dreva a nemalo by dôjs k rastu inflácie. Naopak, z dlhodobejšieho hľadiska je potrebné vníma zavedenie spotrebnej dane na surové drevo (izolovaný rast ceny) v kontexte s poklesom cien iných tovarov (energie).

Daň z príjmu – zo zisku

 

Zavedením spotrebnej dane na surové drevo sa dá predpoklada, že tá sa môže prenies (v nevýraznej miere) na konečného spotrebiteľa, ktorým je občan nakupujúci výrobky z dreva. Ide teda o nepriame zdanenie spotreby dreva všetkými občanmi. Vyššia daň zo zisku z predaja výrobkov zo spracovaného surového dreva by mohla by alternatívou spotrebnej dani. Avšak za oveľa efektívnejšie, spravodlivejšie a transparentnejšie sa dá považova zavedenie spotrebnej dane na surové drevo ako vyššej dane zo zisku.

Zníženie DPH na výrobky z dreva

 

V minulosti sa už objavili aj názory a požiadavky na Európsku komisiu zníži DPH na výrobky z dreva. Takéto opatrenie malo zvýši dopyt po drevených výrobkoch, teda po výrobkoch, ktoré plne rešpektujú záväzky vyplývajúce z Kyotského protokolu o znižovaní oxidu uhličitého v ovzduší. Drevo je obnoviteľná surovina viažuca uhlík. Takýmto opatrením sa mala podpori vyššia spotreba drevených výrobkov, ale najmä ochrana životné prostredia. Podľa všeobecného zákona dopytu zníženie ceny drevených výrobkov môže vyvola rast požadovaného množstva drevených výrobkov a príjmov a naopak. Ak je dopyt cenovo elastický môžu sa zvýši príjmy predajcov drevených výrobkov, čo môže spôsobi vyššie príjmy štátneho rozpočtu z dane z príjmov právnických osôb     (z hospodárskeho výsledku). Zvýšenie dopytu po drevených výrobkoch nemôže spôsobi exploatáciu lesov z dôvodu stanoveného etátu.

Environmentálne poplatky – znečisovateľ platí

 

Ďalšou alternatívou sa javí realizácia tzv. environmentálneho poplatku na princípe „znečisovateľ platí“.  Princíp „znečisovateľ platí“ znamená, že ten, kto spôsobuje poškodzovanie životného prostredia, vrátane lesov imisiami, by mal znáša i náklady na zabránenie alebo kompenzáciu tohto poškodzovania. Takto realizovaný princíp umožňuje vyhnú sa financovaniu environmentálnej (lesníckej) politiky z verejných financií, pretože environmentálna politika by mala by v maximálnej miere financovaná samotnými znečisovateľmi, pokiaľ ich možno urči.

 

Už v súčasnosti právnické a fyzické osoby oprávnené na podnikanie, ktoré prevádzkujú malé, stredné a veľké zdroje znečisovania ovzdušia platia poplatok do „Environmentálneho fondu“ za znečisovanie ovzdušia. Správu fondu v súčasnosti vykonáva Ministerstvo pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja SR. Podpora obhospodarovateľov lesov na nápravné opatrenia po kalamitách realizovaná z tohto fondu nie je. Znečisovateľ ovzdušia by sa mal podieľa na riešení škôd na lesných porastoch. Z vyššie uvedených skutočností by malo dôjs k novelizácii legislatívy v tom zmysle, aby prijímateľom dotácie na nápravu škôd na lesoch z „Environmentálneho fondu“ mohli by aj subjekty obhospodarujúce lesy. Poškodenie lesov imisiami môže vyvola oslabenie lesných porastov a zníženie odolnosti voči silnému vetru, podkôrnemu hmyzu a podobne.

Ak hovoríme o sofistikovanejších prístupoch v oblasti riešenia problémov životného prostredia, medzi ne patria finančné stimuly. Ich súčasou sú aj daňové úľavy.

 

Úľavy na daniach

 

Každý užívateľ poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy platí tzv. daň z pozemkov. Táto daň je príjmom miest a obcí. Ďalšou formou pomoci v systéme podpôr obhospodarovateľov lesov môžu by úľavy na dani. Jednou z takýchto úľav by mohlo by prechodné zníženie dane z lesných pozemkov, na ktorých sa nachádzajú postihnuté porasty prírodnou katastrofou. V dôsledku kalamít dochádza často k absolútnemu odlesneniu. Povinnosou obhospodarovateľa lesa je odstráni kalamitnú drevnú hmotu a opätovne v priebehu 10 rokov zabezpeči mladý lesný porast. Pre obhospodarovateľa lesa by bola 10-ročná úľava na dani veľkou pomocou. V prípade, že sú lesné pozemky v správe SPF (Lesov SR, štátny podnik) a tie sú prenajaté inému obhospodarovateľovi lesov, pomocou by mohlo by aj zníženie nájomného. Predmetom úľav na dani by mohli by samozrejme aj lesné pozemky, na ktorých sa nachádzajú územia v sieti NATURA 2000.  Obhospodarovateľ lesa je obmedzený v užívaní lesa. Išlo by o obdobné riešenie ako v prípade úľav pri nájme poľnohospodárskych pozemkov.
Už v Babylonskej ríši obsahovalo agrárne právo sociálno-politické prvky. Voči členom panovníckej dynastie a správcom chrámov stáli drobní nájomcovia pôdy. Na ich ochranu obsahoval Chamurapiho zákonník úľavy na nájomnom pri neúrode.

 

Podľa § 5 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,  ak ide o mimoriadne okolnosti, najmä následky prírodných pomerov, ktoré nájomca nespôsobil, a nemožno predpoklada, že by ich odvrátil alebo ich následky mohol odvráti alebo prekona, a v dôsledku ktorých nemohol nájomca prenajatý pozemok používa na poľnohospodárske účely alebo nemohol dosiahnu žiadny výnos v príslušnom kalendárnom roku, nie je povinný plati nájomné. Ak z týchto dôvodov úžitky z prenajatého pozemku klesli pod polovicu bežného výnosu, má nájomca právo na primeranú zľavu z nájomného. Náhrady a príspevky z verejných prostriedkov prijaté nájomcom v súvislosti s mimoriadnymi okolnosami sa pripočítajú k úžitkom z prenajatého pozemku.

 

Rovnaké riešenie sa ponúka aj v prípade úľav na nájomnom pri užívaní lesných pozemkov. Úľava na dani by sa mohla týka prípadov, ak bol les zničený víchricou, povodňou, lavínou a podobne. Nezanedbateľnou pomocou v oblasti úľav na dani je už v súčasnosti zníženie spotrebnej dane z minerálneho oleja, ktorý sa používa ako palivo v poľnohospodárskej prvovýrobe. Takto ušetrené finančné prostriedky môže poľnohospodár použi na iné účely, napríklad na kompenzáciu strát spôsobených nepriaznivými poveternostnými udalosami. Rovnakú možnos majú aj obhospodarovatelia lesov, ktorí o takúto štátnu pomoc zatiaľ neprejavili záujem a nepožiadali o jej notifikáciu v Bruseli.

 

Poisovanie

 

Riešením manažmentu rizík sú aj zdroje poisovní. Hoci doteraz poisovne na Slovensku neposkytujú produkty na poistenie lesov pred požiarom, imisiami, katastrofami a podobne, za istých okolností by poisovne boli pripravené takéto produkty poskytnú. Poisovňu je možné považova za istý druh fondu, do ktorého prispieva poistník, ale aj poisovňa a zaisovateľ. Navyše, poistný produkt vychádza z princípu solidarity, čo znamená, že poistné plnenie sa realizuje aj z iných zdrojov. Často sa stretávame s argumentmi, že prírodne katastrofy v lesoch a požiare sú nepoistiteľnými udalosami. Dôvodom je príliš drahé poistné pre obhospodarovateľa lesa. Okrem toho, poisovanie je založené na udalostiach s nízkou pravdepodobnosou. Výšku poistného by však vedel ovplyvni štát dotáciou na úhradu časti poistného. Stále však ostáva nevyriešený problém, kde vezme štát peniaze na poskytnutie takejto dotácie. Jednou z možností je napríklad využívanie – predaj  štátnych dlhopisov. Ide o cenné papiere vydané dlžníkom. Štátne dlhopisy poskytujú spravidla pravidelný a istý výnos (nominálna hodnota dlhopisu zaplatená poisovňou + úroky). Dlhopis je obchodovateľný na burze cenných papierov. Dlhopis je v podstate pôžičkou, ktorú poskytuje jeho nový majiteľ (poisovňa) vydavateľovi.

 

Čoraz viac sa dostáva do popredia aj diskusia na úrovni EÚ o poistení príjmov poľnohospodárov, najmä s ohľadom na prebiehajúce klimatické zmeny, ktorých dôsledkom je enormný nárast škôd na poľnohospodárskej produkcii. Táto téma by nemala obís ani obhospodarovateľov lesov, najmä preto, lebo finančné prostriedky sú viazané  v nákladoch budúcich období. Finančné prostriedky viazané v nedokončenej lesnej výrobe sú špecifickým druhom obežných aktív (obežné aktíva sú tá čas majetku podniku, ktorá sa vo väčšine prípadoch spotrebuje a premení na peniaze v priebehu jedného prevádzkového cyklu), kde čas nákladov na lesnú výrobu je viazaná vo výrobnom cykle nepretržite. Pozornos si preto zaslúžia aj návrhy na operatívnejšie poskytovanie úverov na financovanie prechodného nedostatku finančných prostriedkov vo forme prevádzkových úverov za zvýhodnených úrokových podmienok, pri ktorých by úverový dlžník ručil pohľadávkami vyplývajúcimi z dodávok dreva a výrobkov z neho.

 

Treba upozorni na skutočnos, že tzv. zdravotná prehliadka („health check“) spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ posilnila účas členských štátov EÚ pri poskytovaní príspevkov farmárom na poistenie plodín, zvierat a podnikov proti ekonomickým stratám, ktoré môžu spôsobi nepriaznivé klimatické zmeny, choroby zvierat, choroby rastlín alebo rôzni škodcovia. Náklady na poistenie sú rozložené na tri subjekty : farmár, štát a EÚ.

 

Legislatíva EÚ (čl. 70 nariadenia Rady č. 73/2009) definuje jednotlivé nepriaznivé udalosti, ktorých sa príspevok členských štátov a EÚ týka. Nepriaznivými poveternostnými udalosami sa rozumejú také udalosti, ktoré je možné považova za prírodnú katastrofu, napríklad veľký mráz, krupobitie, ľad, intenzívny dážď alebo dlhotrvajúce sucho. V prípade chorôb zvierat ide o tie choroby, ktoré sú uvedené v zozname chorôb zvierat Svetovej zdravotníckej organizácie alebo v prílohe rozhodnutia Komisie (ES) č. 90/424/EEC.

 

Ekonomickými stratami sa pritom rozumejú akékoľvek dodatočné náklady, ktoré vzniknú farmárovi v dôsledku výnimočných opatrení alebo akákoľvek výrazná strata produkcie. Výskyt nepriaznivých poveternostných udalostí musí potvrdi kompetentný orgán členského štátu. Poistné plnenie sa týka len straty, ktorá bola skutočne farmárovi spôsobená nepriaznivou poveternostnou udalosou a nie zisku, o ktorý farmár v dôsledku toho do budúcnosti príde. Členský štát môže prija určité obmedzujúce opatrenie, že ak v dôsledku nepriaznivej poveternostnej udalosti dôjde ku škode, nárok na plnenie by mal len taký farmár, ktorému vznikne škoda napr. väčšia než 30 percent priemernej ročnej produkcie. Pričom priemer sa počíta z trojročného obdobia. Navyše členský štát si môže stanovi maximálnu výšku náhrady.Finančný príspevok nesmie narúša vnútorný trh poistných služieb, čiže nesmie by obmedzený na poistenie poskytované jedinou poisovňou alebo skupinou poisovní a nesmie by viazaný podmienkou, že zmluva o poistení sa uzavrie s poisovňou v danom členskom štáte. Finančný príspevok poskytnutý jednému farmárovi nesmie presiahnu 65 % splatného poistného. Finančný príspevok môže spolufinancova EÚ až do výšky 75 %. Znamená to, že 35 % poistného je nákladom samotného farmára, 48 % nákladov na poistné hradí EÚ a 17 % nákladov na poistné hradí členský štát.

 

Podiel EÚ na spolufinancovaní poistného je realizovaný z finančných prostriedkov určených pre členský  štát na priame platby. Z týchto prostriedkov môže tento štát vyčleni do 10 % na príspevky na poistné. Pritom môže zabezpeči (podľa čl. 71 nariadenia Rady č. 73/2009), aby sa finančné príspevky za ekonomické straty vyplatili do tzv. vzájomných fondov. Vzájomný fond je pritom chápaný ako systém akreditovaný členským štátom v súlade s jeho vnútroštátnym právom, ktorý združuje farmárov s cieľom poisti sa a pomocou ktoré sa vyplácajú aj kompenzačné platby.

 

Zdrojom finančnej náhrady – príspevku zo vzájomného fondu sú základný kapitál, ktorý do fondu vložili združení alebo nepridružení farmári alebo iní prevádzkovatelia v poľnohospodárskom reazci, úvery, ktoré môžu fondy čerpa za bežných komerčných podmienok, akékoľvek sumy vymožené od tretej strany, ktoré súvisia s úhradou škody. Do počiatočného základného kapitálu sa nesmie prispieva z verejných finančných príspevkov.

 

Lesy nie sú predmetom tohto systému, ale využitím európskych zdrojov (do 10 % z priamych platieb) v prospech poistenia farmárov (chovateľov hospodárskych zvierat a pestovateľov poľnohospodárskych plodín) by sa doteraz využívaná čiastka zo štátneho rozpočtu na úhradu časti poistného mohla použi v prospech riešenia rizík v lesoch Slovenska.

Znižovanie nákladov a efektívnejšie hospodárenie

 

Jedným z problémov je hľadanie dodatočných príjmov štátu a obhospodarovateľa lesov na zabezpečovanie všetkých funkcií lesa, avšak druhým problémom je hľadanie možností znižovania nákladov v lesnej prevádzke a efektívnejšieho obhospodarovania lesov. Potenciál sa nachádza v používaní správnych technologických postupov, vytváraní spoločných podnikov a združení obhospodarovateľov lesov. Riešením je dôsledné vykonávanie dozoru nad hospodárením v lese, čo si vyžaduje posilnenie výkonu orgánov štátnej správy lesného hospodárstva a poľovníctva a sprísnenie požiadaviek na odborných lesných hospodárov. Odborný lesný hospodár musí zodpoveda za včasné vykonanie hospodárskych opatrení a s tým súvisiace efektívne vynakladanie finančných prostriedkov. Zvýšenú pozornos treba venova manažmentu riadenia rizík súvisiacich s dodávateľsko-odberateľskými vzahmi, ktoré by umožnili minimalizova riziko vzniku tzv. „toxických aktív“ (klasifikovaných pohľadávok). Tieto vznikajú najmä nedostatočným ovládaním nástrojov na zabezpečenie obchodných pohľadávok, či už vo forme bankových, poistných alebo právnych a obchodných vedľajších dokladov. Prvoradým kritériom v tejto oblasti je dôkladné preverenie bonity (kredibility) obchodného partnera, ktorý sa uchádza o odber drevnej hmoty a požaduje odklad splatnosti faktúr bez poskytnutia adekvátnych spomínaných dokladov v prospech dodávateľa.

Ak to teda zhrnieme, v prípade, že štát nebude naďalej ochotný hradi služby vo verejnom záujmom poskytované  obhospodarovateľom lesa, povinnos obnovy lesa a dodržania účelu využívania lesného pozemku zostane neudržateľne obmedzujúcou a smutnou skutočnosou pre vlastníka lesa. Žiaľ, dôsledky bude potom nies celá spoločnos!

 

Ing. Alexander Čarný
Ministerstvo pôdohospodárstva SR

Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .

Hlavné správy

Konzorcium AgroForestry získalo takmer 21 miliónov eur: Technická univerzita vo Zvolene z toho vyčerpá v najbližších dvoch rokoch vyše 10 miliónov eur

Konzorcium AgroForestry získalo takmer 21 miliónov eur: Technická univerzita vo Zvolene z…

Aktuálne

Konzorcium Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre a Technickej univerzity vo Zvolene s názvom AgroForestry bolo úspešné v rámci výzvy Ministerstva...

Prečítajte si viac
Výzva na pripomienkovanie návrhu nových štandardov nákupu biomasy z obnoviteľných zdrojov: Konzultácie prebiehajú do 20. apríla 2024

Výzva na pripomienkovanie návrhu nových štandardov nákupu biomasy z obnoviteľných zdrojov: Konzultácie…

Aktuálne

PEFC pozýva záujmové skupiny na celom svete, aby zaslali spätnú väzbu a pripomienky k návrhu nových štandardov zameraných na nákup...

Prečítajte si viac
Výskum pohybu cyklistov po univerzitných lesoch: Riadená rekreácia má zmysel

Výskum pohybu cyklistov po univerzitných lesoch: Riadená rekreácia má zmysel

O čom sa píše

Či sa cyklisti na horských bicykloch skutočne pohybujú prevažne na území Singletrailu Moravský kras, alebo vyrážajú aj za jeho hranice...

Prečítajte si viac
V severnom Taliansku bojujú proti smogu: Zákaz zakladania otvoreného ohňa a používania niektorých druhov pecí na drevo

V severnom Taliansku bojujú proti smogu: Zákaz zakladania otvoreného ohňa a používania…

O čom sa píše

Talianske úrady prijali environmentálne opatrenia pre mesto Miláno a okolité provincie na severe krajiny v snahe bojovať proti smogu. Obmedzenia...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza

Fytofarm Merimex Pro Populo Poprad Slovenská lesnícka komora