Prihlásiť

NAŠA ANKETA: Smrek už nič nezachráni...

Sekcia lesnícka ministerstva pôdohospodárstva vydala 5. októbra 2009 rozhodnutie č. 3707/2009-710, v záujme zastavenia zhoršovania zdravotného stavu lesných porastov so zastúpením smreka následkom pôsobenia škodlivých činiteľov, ktoré je platné do 31.12.2012.

 

 

Cieľom rozhodnutia, ukladajúceho množstvo konkrétnych povinností obhospodarovateľom lesov a odborným lesným hospodárom, právnickým a fyzickým osobám, užívajúcim mimo lesa pozemky, na ktorých rastie drevina smrek, ako aj krajským a obvodným lesným úradom, je podľa tvorcov dokumentu zabráni zhoršovaniu zdravotného stavu lesných porastov so zastúpením smreka následkom pôsobenia škodlivých činiteľov.

Lesníckych osobností naprieč lesníckym spektrom sme sa opýtali, či sa podarí realizáciou opatrení, zadefinovaných v ministerskom rozhodnutí, reálne zastavi ďalšie zhoršovanie zdravotného stavu a destabilizáciu slovenských smrečín. V doplňujúcich otázkách nás zaujímalo, ktoré opatrenia vítajú a ktoré podľa nich v rozhodnutí chýbajú, aby realizácia rozhodnutia prinesla v lesníckej praxi požadovaný efekt.

 

 

Ing. Ján Jurica,

generálny riaditeľ š.p. Vojenské lesy a majetky Pliešovce:

 

„Na úvod treba poveda, že rozhodnutie objektívne reaguje na súčasný stav smrekových porastov na Slovensku a je dobré, že štátna správa dôsledne rozpracovala štatistickú evidenciu napadnutej drevnej hmoty a povinnosti pri je spracovaní. Ibaže rozhodnutie absolútne nerieši problematiku subjektov, ktoré nepostupujú pri spracovaní napadnutých porastov v zmysle platnej legislatívy. Absolútne tiež nerieši problematiku sankcií a pokút pri zistení hore uvedeného porušenia a anonymne v článku I. bod 7. Iba ukladá „zabezpeči dodržiavanie tohto rozhodnutia.“ V bežnej lesníckej praxi vyplýva z tohto rozhodnutia lesníckym subjektom len povinnos vyplni do termínov príslušné tabuľky a v nich príslušné ståpce. Preto som presvedčený o tom, že vykonateľnos rozhodnutia v praxi je bez určenia sankcií a pokút za neplnenie legislatívnych povinností takmer nulová. Z tohto dôvodu sa teda toho veľa v budúcom roku v riešení problému odumierania slovenských smrečín nezmení.
Na doplnenie chcem porovna u nás prijímané opatrenia s tými u susedov v Českej republike, kde riešia rovnaký problém, ale situácia u nich je v tomto smere úplne iná. Akciové spoločnosti dostávajú za vyletený suchár od štátnych lesov pokutu zhruba 500 Kč, ak sa situácia zopakuje – je to dôvod na ukončenie zmluvy. Samozrejme asi všade je to iné , ale je to určitý postih za neplnenie legislatívnych povinností. Preto opakovane zdôrazňujem, že legislatívna vymožiteľnos chýba uvedenému rozhodnutiu. Tento dokument skrátka nerieši situáciu, ak subjekt nespracováva kalamitu. Štátny orgán by na základe uvedeného mal da prednostne spracova kalamitu susediacemu alebo inému subjektu, ako napríklad zákone o poľovníctve.“

 

Ing. Marián Guniš,

prednosta Obvodného lesného úradu Ružomberok:

 

„Spomínané rozhodnutie ministerstva pôdohospodárstva vlastne zdôrazňuje ustanovenia zákona o lesoch, týkajúce sa ochrany lesa a ich úloh pre obhospodarovateľov. Je veľmi dobré, že v bode II. sa rozhodnutie rozširuje aj na vlastníkov pozemkov porastených smrekom, ktoré nie sú lesné pozemky. Vydaním tohto rozhodnutia Ministerstvo pôdohospodárstva SR vlastne zdôraznilo závažnos situácie v zdravotnom stave slovenských smrečín. Na anketovú otázku, či sa podarí realizáciou týchto opatrení zastavi daná situácia – na to by som musel ma veštecké schopnosti. To, že sú opatrenia nastavené dobre, je asi zrejmé každému. Čo však prinesie situácia v nasledujúcom roku závisí od množstva vonkajších faktorov. V každom prípade je rozhodnutie dobré, najdôležitejšie teraz bude jeho dôsledná implementácia do lesníckej každodennej praxe.

Čo mi však rozhodne chýba je to, že dané rozhodnutie nebolo vydané začiatkom tohto roku, prípadne ešte začiatkom roku 2008. Znova sme „prešvihli“ ďalší rok a skutočná realita sa začína blíži k predpovedanému pesimistickému variantu zdravotného stavu smrečín. Škoda, že toto rozhodnutie napríklad časovo nenadväzovalo na uznesenie vlády z 21. novembra 2007, pretože už z neho vyplýva závažnos situácie zdravotného stavu lesných porastov na Slovensku. Stále mi chýba novelizácia zákona o ochrane prírody, ktorá by riešila ochranu lesa aj v piatom stupni ochrany – to je však už zrejme nie súčasou tejto ankety a to, že nás za chvíľu čaká problém riešenia zalesnenia a zabezpečenia nových holín vzniknutých v dôsledku rozpadu smrečín na Slovensku. To už bude problém, ktorého veľkos sme doteraz v modernom lesníctva na Slovensku neriešili a ktorý si zrejme bude vyžadova veľké manažérske, ľudské, materiálové a z toho vyplývajúce finančne prostriedky.“

 

Ing. Ján Švančara,

vedúci Odboru usmerňovania lesníckych činností š.p. Lesy SR Banská Bystrica:

 

„Pred samotnou reakciou na požadovaný dokument upozorňujem, že toto je môj subjektívny názor a neviem či a do akej miery korešponduje s oficiálnym stanoviskom š. p. Lesy SR. Rozhodnutie MP SR č. 3707/2009-710 je nekonštruktívny dokument, ktorý okrem toho, že kopíruje v súčasnosti platnú legislatívu a administratívne zaažuje už aj tak dostatočne vyažených vonkajších pracovníkov, nie je schopný reálne zastavi, prípadne obmedzi zhoršovanie zdravotného stavu smrečín. Nebudem sa venova jednotlivým bodom rozhodnutia, skôr by som rád poukázal na to, čo v súčasnej dobe lesný hospodár potrebuje a potreboval aj v minulosti pre ovládnutie procesu destabilizácie slovenských smrečín. Zdravotný stav smrečín je na Slovensku všeobecne známy, tak ako aj väčšina jeho príčin. Podstata problému je zakotvená práve v eliminovaní dopadov jednotlivých príčin a to tento dokument neobsahuje. Mojou snahou pri iniciovaní takéhoto dokumentu by jednoznačne bola požiadavka na zjednodušenie a urýchlenie administratívnej práce OLH v intenciách Uznesenia vlády SR č. 990 z roku 2007 a to aj za cenu ís nad rámec platných zákonov, pretože situácia je skutočne výnimočná a v mnohých prípadoch nezvládnuteľná.

Tak, ako by som očakával razantné riešenie z pohľadu legislatívno-právneho, rovnakou mierou by som požadoval aj istú záruku (ochranu) najmä pre OLH, ktorí vo veľkej miere aj pri extrémnej snahe o spracovanie kalamity sa dostávajú do polohy štatistov z dôvodov a príčin, ktoré nie je možné z ich pozície eliminova (povolenia na spracovanie kalamity, povolenia na ochranné a obranné opatrenia, povolenia na sprístupnenie porastov zo strany OŠS ŽP ale aj technologické danosti a možnosti konkrétnych lokalít). Ak chceme, aby OLH oficiálne zaevidoval všetku kalamitu, nemôžeme ho prostredníctvom orgánov štátnej správy LH sankcionova za jej nespracovanie ak je to z dôvodov, ktoré on nedokáže ovplyvni. Je veľmi jednoduché nájs vinníka a potresta ho, ale naše ambície by mali by vyššie a ubera sa smerom, ako čo najrýchlejšie a najjednoduchšie zabezpeči spracovanie kalamity.
Za najzávažnejší nedostatok rozhodnutia považujem nevytvorenie osobitného režimu pre obhospodarovanie „C kategórie“, ktoré by umožňovalo spracova kalamitu v najažších podmienkach ako poslednú, v odôvodnených situáciách i po zákonom stanovenej polročnej lehote. V prípadoch schválených harmonogramov spracovania bez opakovaného štvrročného podávania žiadostí na nové harmonogramy, čo sa javí ako neprehľadné a administratívne mimoriadne zaažujúce, nakoľko je predpoklad neustáleho presunu ďalších porastov do „kategórie C“. Takéto opatrenie by otvorilo dostatočný priestor pre OLH na zaevidovanie všetkej existujúcej kalamity.
Mal som a stále mám možno idealistickú predstavu, ktorá spočíva v bezproblémovom zistení a zaevidovaní existujúcej kalamity, bezproblémovom priebežnom doplňovaní a spresňovaní jej stavu na jednej strane a vyriešenie oprávnených požiadaviek zodpovedných pracovníkov, ktoré podmieňujú urýchlené spracovanie kalamity, umožňujú vykona ochranné a obranné opatrenia, sprístupnenie porastov a pod. To, že Rozhodnutie MP SR túto problematiku rieši len v intenciách platnej legislatívy je nenapadnuteľné, ale aj neúčinné, pretože mimoriadny stav si vyžaduje aj mimoriadne opatrenia a tie nežiadajme od radových zamestnancov a OLH.“

 

Ing. Štefan Nemčík,

riaditeľ spoločnosti Gelnické lesy, Gelnica:

 

„Úradnícky postup znamená evidova (aby sme vedeli koľko kalamity máme) a následne necha na pleciach hospodára, aby všetko to, čo nahlásil spracoval a to v čo najkratšom termíne, čo je len samozrejmos. Je potrebné však upriami pozornos na fakt - čo sa to vlastne deje so smrečinami. Veď už sadbový materiál smreka má náznaky žltnutia, dávno som nevidel v škôlkach sýtozelený smrek. Zmeny počasia, vetrové a iné kalamity, zakysľovanie pôdy spôsobujú oslabovanie smrekových monokultúr. Následne na takto oslabené monokultúry nalieta lykožrút a výsledok je jasný. Môžeme rozmiestňova lapače a lapáky, používa rôzne metódy, som presvedčený a to je moje poznanie, že smrek ako drevina na Slovensku pomaly a isto mizne a postupne vymizne. V smrečinách je treba intenzívne pracova. Nebᝠsa ažby smrekov, ktoré majú čo len náznak oslabenia. 
Jedinou záchranou bude a je zmena drevinového zloženia s podporou listnatých drevín, aby sme zmenili pôdnu štruktúru opadom, obohatili pôdu o živiny - ale to je práca na desaročia. Výroba bude naďalej evidova, spracováva a znova evidova až zistíme, že zmena drevinového zloženia je to hlavné, čo máme urobi ako prvé. V žiadnom prípade nesmieme zastavova kvôli spracovaniu kalamít výchovné a obnovné ažby. To tu už bolo a odvtedy prešlo dobrých 20 rokov a problém je naliehavejší. Podľa mňa smrek je v tunajších podmienkach na odstrel a žiadne úradnícke rozhodnutia ho nezachránia. Tieto opatrenia sporadicky (možno, že každých 5 rokov) prichádzajú z ústredia, aby sme následne zistili, že stav je ešte horší.“ 
 
Redakcia

Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .

Hlavné správy

Lesy ČR: Využívame najmodernejšie spôsoby ochrany dreva pred krádežami

Lesy ČR: Využívame najmodernejšie spôsoby ochrany dreva pred krádežami

O čom sa píše

Na náklad drevnej guľatiny prevážanej kamióny sa zameriavajú dopravní policajti. Ich kontroly už druhý rok uľahčuje mobilná aplikácia Lesov ČR...

Prečítajte si viac
ZMOS: Navrhujeme vytvoriť register profesionálnych poľovníkov, u ktorých by si mestá a obce objednali služby

ZMOS: Navrhujeme vytvoriť register profesionálnych poľovníkov, u ktorých by si mestá a…

Aktuálne

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) uplatnilo v rámci medzirezortného pripomienkového konania k návrhu zákona o poľovníctve 15 zásadných pripomienok. V tlačovej správe o tom...

Prečítajte si viac
Podľa ministra Budaja spôsobuje strety medveďov s ľuďmi ich vnadenie a podnikanie s fotografovaním zveri: Vraj sú do toho zapojení aj samotní ochranári

Podľa ministra Budaja spôsobuje strety medveďov s ľuďmi ich vnadenie a podnikanie…

Aktuálne

Ministerstvo životného prostredia SR chce pre útoky medveďov legislatívne upraviť nelegálne vnadenie a prikrmovanie divej zveri. Na Podpoľaní (okres Detva a...

Prečítajte si viac
Veľká predplatiteľská súťaž časopisu LES & Letokruhy 2022: Výhercom srdečne blahoželáme

Veľká predplatiteľská súťaž časopisu LES & Letokruhy 2022: Výhercom srdečne blahoželáme

O čom sa píše

Všetci, ktorí uhradili predplatné časopisu LES & Letokruhy do 30. apríla, boli zaradení do žrebovania našej Veľkej predplatiteľskej súťaže. To...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza

Fytofarm Merimex Pro Populo Poprad Slovenská lesnícka komora