Prihlásiť

V začarovanom kruhu legislatívy

Ako sa darí napåňa spoločné usmernenie dvoch ministerstiev v praxi?

V marci tohto roka Ministerstvo pôdohospodárstva SR a Ministerstvo životného prostredia SR vydali spoločné usmernenie na realizáciu opatrení podľa § 28 ods. 3 zákona o lesoch, ktorého cieľom bolo zosúladi postup OLH, obhospodarovateľov lesov, Národného lesníckeho centra – Lesníckeho výskumného ústavu a Strediska lesníckej ochranárskej služby a Štátnej ochrany prírody v ochranných pásmach chránených území s 5. stupňom ochrany. Podľa uvedeného paragrafu zákona o lesoch má zabezpeči opatrenia na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z chránených území s 5. stupňom ochrany prírody, v ktorých nebola povolená výnimka orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny na vykonanie náhodnej ažby, organizácia ochrany prírody a krajiny. Podľa vyhlášky o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa sa majú tieto opatrenia zabezpečova podľa návrhu OLH, ktorý posúdi LOS-ka. S vedúcim Odboru usmerňovania lesníckych činností na generálnom riaditeľstve š.p. LESY SR Ing. Jánom ŠVANČAROM a s riaditeľom Sekcie ochrany prírody a krajiny Štátnej ochrany prírody SR Ing. ¼uboslavom MIKOM sme sa o tejto problematike aktuálne porozprávali.

* Myslíte si s odstupom času, že spoločné usmernenie oboch ministerstiev bolo skoncipované tak, aby sa v ňom reálne podarilo zosúladi a predovšetkým zefektívni spoločný postup lesníkov a ochrancov prírody v boji proti premnoženiu a šíreniu podkôrnikov?

J. Švančara: Ani najlepšie usmernenie a ani maximálna snaha o nápravu súčasného zdravotného stavu našich lesných porastov nie je a nikdy nebude účinná, ak budú naďalej pretrváva zásadné rozpory v princípoch obhospodarovania lesného majetku štátu a deľbe zodpovednosti za jeho stav. Základným kameňom riešenia problematiky je rozhodnutie, či v našich lesoch treba alebo netreba uvedomele hospodári na princípoch ich trvalo udržateľného rozvoja, na základe vedeckých a skúsenosami overených poznatkov s presne definovaným lesným hospodárom. Na základe uvedených principiálnych nedostatkov sú aj spoločným usmernením stanovené postupy a spôsoby spolupráce nedostatočné a v niektorých prípadoch v rámci platnej legislatívy aj neuskutočniteľné.

¼. Mika: Je logické, prirodzené a samozrejmé, že ak niekto na legislatívne opodstatnenom základe neumožní užívateľovi pozemku vykona aktívne sanačné opatrenia proti abiotickýcm a biotickým činiteľom, nesie určitú formu zodpovednosti za ďalší vývoj nielen vlastného dotknutého územia, ale aj jeho okolia. Rezort životného prostredia si túto zodpovednos uvedomuje a od nadobudnutia účinnosti § 28 ods. 3 zákona o lesoch aktívne zabezpečuje opatrenia na zabránenie šírenia škodcov z 5. stupňa ochrany, v ktorých orgán štátnej správy ochrany prírody a krajiny nepovolil výnimku na vykonanie náhodnej ažby. Je pravda, že do obdobia vypracovania spomenutého usmernenia oboch ministerstiev sme registrovali určité nedostatky, čo sa týka kompetentnosti a zodpovednosti za zabezpečovanie zákonom stanovených aktivít, preto vypracovanie spoločného usmernenia považujeme ako krok vpred k spoločnému riešeniu problematiky. Ak by som mal po tak krátkom čase účinnosti spoločného usmernenia okomentova jeho opodstatnenos, tak by som uviedol, že v rámci možností je to najlepší možný kompromis, aký sa dal urobi. Na druhej strane si nemyslím, že usmernenie odstránilo všetky doterajšie nedostatky, aby sme mohli hovori o plne efektívnom postupe proti škodcom.

* Ako vyzerá na základe vašich doterajších skúseností realizácia spoločného usmernenia v praxi? Ako hodnotíte postup a prístup lesníkov a ochrancov prírody pri jeho praktickom napåňaní?

J. Švančara: Snaha obidvoch zainteresovaných subjektov o praktické naplnenie uvedeného usmernenia sa stráca v spomenutom začarovanom kruhu platnej legislatívy. Konkrétnym výsledkom je patová situácia v zabezpečení potrebných opatrení v ochranných pásmach 5. stupňa ochrany, kde z dôvodu nášho odvolania proti zákazu spracováva kalamitnú hmotu, neexistuje zatiaľ platné rozhodnutie a preto orgány ŠOP nevykonávajú opatrenia vyplývajúce zo schválených projektov v intenciách § 28, zákona č.326/2005 Z. z. o lesoch. LESY SR, š. p. B. Bystrica prípisom č. 6134/210/2008 z 15. 5. 2008 upozornil všetky odštepné závody na zodpovednos za stav porastov a na povinnosti OLH v súvislosti s dodržiavaním spomenutého paragrafu. Na druhej strane ŠOP v prípadoch platných rozhodnutí chce realizova v ochranných pásmach ažbovú činnos, výber dodávateľov prác a podobne a to aj v prípadoch, kedy v tých istých porastoch už spracováva kalamitu príslušný odštepný závod. Dokonalý chaos, za ktorý zodpovednos nenesie ani jedna zo zúčastnených strán.

¼. Mika: Keby som povedal, že usmernenia a spolupráca lesníkov a ochranárov sú bezproblémové a plynulé, tak by som klamal. Ak by som mal bez demotivovania, či už lesníkov alebo ochranárov, analyzova problematiku praktickej realizácie opatrení, tak by som ju rozdelil do dvoch rovín. Jedna rovina, ktorá v konečnom dôsledku užívateľov nemusí zaujíma, je skutočnos, že ŠOP SR zabezpečuje aktivity podľa § 28 ods. 3 zákona o lesoch z finančných prostriedkov Environmentálneho fondu, čo nepovažujeme za najvhodnejšie riešenie, lebo žiados o pridelenie financií je potrebné poda do septembra predošlého roku pred rokom, v ktorom sa budú peniaze čerpa. Ten, kto v tejto oblasti pracuje, vie veľmi dobre, že v tomto čase ešte nemôžeme vedie, pre ktoré územia nebude vydaná výnimka, ani či nepribudne nová kalamita, čiže nepoznáme celý rozsah potrebného zásahu. Navyše na požadovanú sumu nie je automatický právny nárok, ale konečnú výšku príspevku schvaľuje zriadená komisia, čo prináša so sebou ďalšie problémy v hľadaní zdrojov na vykrytie chýbajúcich financií. Druhá rovina problémov je vzah ochrana prírody verzus lesníci. Tu musím s potešením skonštatova, že vo väčšine prípadov je táto spolupráca obojstranne aktívna a ústretová. Nájdu sa aj problémy. Tie však spôsobujú jednotlivci, ktorí sa s prácou takéhoto charakteru nevedia „vnútorne vysporiada“. Toto sú prípady, na ktoré sa bude potrebné v budúcnosti zamera na spoločných kontrolných dňoch, identifikova ich a zriadi nápravu.

* Aké konkrétne kroky, legislatívne opatrenia a dohody by ste vy osobne považovali za systémové a účinné v úprimnej snahe zosúladi výkon lesníckej práce a ochrany prírody a krajiny tak, aby lesníci a ochrancovia prírody dokázali na základe jasne stanovených a oboma stranami akceptovaných pravidiel spolupracova a nie si navzájom škodi a bojova proti sebe cez masmédiá?

J. Švančara: Stanovi konkrétne kroky a legislatívne opatrenia je v súčasnej vypätej situácii vzájomných vzahov a zároveň aj súčasného zlého zdravotného stavu najintenzívnejšie chránených území nielen veľmi dôležité, ale aj nanajvýš potrebné a komplikované. Základným predpokladom riešenia je jednoznačná odpoveď – objednávka spoločnosti na tri rozhodujúce požiadavky:

• obhospodarova lesy trvalo udržateľným spôsobom na základe vedeckých poznatkov a skúseností alebo preferova autoregulačnú schopnos prírody ako samospasiteľnú metódu v podmienkach Slovenska

• stanovi jediného zodpovedného lesného hospodára s príslušnými právomocami a kompetenciami alebo deli (čiastočne deli) zodpovednos na dve prípadne viac zodpovedných osôb a za akých podmienok, v akom časovom intervale

• jednoznačnou legislatívnou normou zabezpeči plnenie spoločenských požiadaviek pri obhospodarovaní lesného majetku štátu tak, aby lesný hospodár pri plnení zákonom stanovených úloh nemusel následne žiada stanoviská a rozhodnutia od orgánov ŠS ochrany prírody

Jednoduchos zadefinovania problematiky je len zdanlivá. Jasné požiadavky spoločnosti, jediný lesný hospodár a jednoznačná legislatíva musia skåbi verejne deklarované celospoločenské požiadavky do kompaktného, fungujúceho celku, ktorý bude odoláva neodborným, nevedeckým a demagogickým útokom neobjektívnych médií, mimovládnych organizácií a podobne. Testovanie autoregulačnej schopnosti prírody, jej samo udržania sa v súčasných podmienkach urbanizovaného Slovenska je prakticky nemožné a to z jednoduchého dôvodu reálneho zabezpečenia nevyhnutnej izolácie, vzájomného ovplyvňovania, totálne chránených a obhospodarovaných území. Stav najprísnejšie chránených území, ale aj okolitých porastov najmä v smrekových oblastiach jednoznačne poukazuje na nevyhnutnos intenzívnej starostlivosti.

Pretrvávajúci stav, teda podvojná legislatíva, deľba zodpovednosti a názorová nejednotnos na aktívny alebo pasívny manažment lesného hospodárstva sú najlepšou cestou ako naďalej zhoršova zdravotný stav našich lesov, prípadne ohrozova ich existenciu na plochách, ktorých veľkos už dokáže negatívne ovplyvni životnú úroveň a celkovú kvalitu životného prostredia.

¼. Mika: Legislatívne zmeny a opatrenia by sa mali uskutočni v oboch rezortoch. Čo sa týka obsahu § 28 ods.3, ako som už spomenul, je technicky nedokonalý, lebo organizácia ochrany prírody má podľa jeho znenia zabezpeči vykonanie opatrení v ochranných pásmach chránených území s 5. stupňom ochrany, čo je podľa § 17 ods. 7. a 8. zákona o ochrane prírody a krajiny v drvivej väčšine 60, respektíve 100 metrov a to mi dá asi každý, kto spomenuté opatrenia realizuje za pravdu, že je to nedostatočné územie na zabezpečenie efektívnej obrany. Navyše hlavne v minulosti podľa bývalého § 12 písm. g) zákona o ochrane prírody nebolo umožnené užívateľom spracova kalamitu aj v nižších stupňoch ochrany než v 5. stupni, pričom opatrenia proti škodcom podľa § 28 zákona o lesoch musel realizova užívateľ na vlastné náklady, čo samozrejme spôsobovalo vlnu nevôle.

V rezorte životného prostredia bude potrebné konečne vyvráti neopodstatnenú zažitú fámu, že územia NATURA sú bez zásahové územia, na ktorých sa nesmú vykonáva aktívne obranné, ani iné menežmentové opatrenia, čo je v priamom rozpore s článkom 6 ods. 2 smernice o biotopoch. Masívnym obmedzovaním doterajšieho menežmentu, ktorý udržiaval - minimálne neškodil biotopom riskujeme, že dosiahneme pravý opak, čoho sme napokon už svedkami v prípadoch degradácie niektorých chránených území. Je našou snahou, aby sa obmedzoval menežment jedine do biotopov, v ktorých iba bez zásahom je možné udrža, alebo zlepši ich priaznivý stav. Tým by sa okrem zefektívnenia ochrany v konečnom dôsledku znížili náklady na jej zabezpečenie a predišlo by sa prípadným hroziacim stratám na predmetoch ochrany.

Ono sa to píše ľahko, je to zdanlivo nepochopiteľné, ale v praxi presadi to, čo tu bolo efektívne, rokmi overené a účinné, čo posunulo Slovensko medzi krajiny s najzachovalejšou prírodou v Európe, sa pred niektorými „moderne orientovanými“ záujmovými skupinami presadzuje veľmi ažko. Tým samozrejme nechcem poveda, že nie je čo zlepšova.

Štefan Čukan

Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .

Hlavné správy

V USA sa rozmohli drevostavby z lisovaného lepeného dreva: Do roku 2030 sa má celosvetový objem predaja dreva strojnásobiť

V USA sa rozmohli drevostavby z lisovaného lepeného dreva: Do roku 2030…

O čom sa píše

Až Portland v Oregone otvorí v roku 2025 nový letiskový terminal Port of Portland miestneho medzinárodného letiska s letiskovým kódom...

Prečítajte si viac
LES & Letokruhy APRÍL 2024

LES & Letokruhy APRÍL 2024

Aktuálne

Vychádza časopis LES & LETOKRUHY APRÍL 2024, kliknite na odkaz a dozviete sa viac o jeho obsahu.

Prečítajte si viac
O týždeň sa vo Zvolene začnú Lesnícke dni 2024: Lesníctvo ako moderný sektor, založený na dlhoročných tradíciách

O týždeň sa vo Zvolene začnú Lesnícke dni 2024: Lesníctvo ako moderný…

O čom sa píše

Už o týždeň, v piatok 19. apríla 2024, sa na Námestí SNP vo Zvolene uskutoční slávnostné otvorenie Lesníckych dní 2024. Program podujatia...

Prečítajte si viac
Greenpeace verzus IKEA: Ide o drevo z pralesov v Rumunsku

Greenpeace verzus IKEA: Ide o drevo z pralesov v Rumunsku

O čom sa píše

Environmentálna organizácia Greenpeace včera obvinila švédsku spoločnosť IKEA z podieľania sa na likvidácii pralesov v Rumunsku. Vyšetrovanie Greenpeace zistilo, že...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza

Fytofarm Merimex Pro Populo Poprad Slovenská lesnícka komora