Vlastníme les – máme sa teši alebo máme plaka?

Prichádzajú za mnou ľudia s prosbou o pomoc, ktorí sa od začiatku 90-tych rokov boria s byrokraciou a úradnou mocou o vrátenie užívacích práv k svojmu vlastnému majetku – lesu. Ak patria medzi tých pár šastlivcov s pevnou vôľou a podarí sa im majetkovo - právne usporiada svoj majetok, čoskoro zistia, že ešte zďaleka nemajú vyhrané. Pýtajú sa ma, ako ďalej postupova pri obhospodarovaní svojho majetku, ktorý by ďalej mohli zveľaďova tak, aby im prinášal uspokojenie, ekonomický profit, a aby ho mohli zanecha v primeranej kvalite svojim potomkom.

Musím sa prizna, že ani ja a ani moji kolegovia im nedokážeme v kocke a stručne opísa, čo všetko musia ma na pamäti, ak chcú obhospodarova svoj les. Je veľmi obtiažne im vysvetľova, že les je špecifickým majetkom. Je to majetok, na ktorom si vlastník môže len veľmi ažko a v obmedzenej miere uplatňova svoje predstavy o jeho využívaní.

V poslednom období narastá tlak na lesníctvo ako také z viacerých strán. Ako prvý začal atakova zaužívané praktiky rezort životného prostredia, ktorý začal doslova frontálny útok na lesníctvo a to cez celú škálu svojich zložiek počnúc štátnou správu cez štátnu ochranu prírody, správy NP a CHKO, dobrovoľných ochrancov prírody a až po neziskové enviromentálne organizácie, často podporované širokou verejnosou a financované z ekonomicky silných krajín a lobistických skupín. Zobúdza sa celá verejnos a prekvapene, s čoraz väčším záujmom sleduje mnohokrát často neohrabané konzervatívne reakcie lesníkov a porovnáva ich s prívalom nových a často až pseudorevolučných argumentov tzv. lesníckych laikov.

Na lesnom majetku si svoje bezodplatné nároky uplatňuje štát svojou lesníckou politikou a umožnením voľného vstupu do lesa pre všetkých obyvateľov. Ďalej z lesa profitujú a vlastníkom nič nehradia vlastníci a užívatelia líniových stavieb, vodárenských spoločností, povodí, rekreačných zariadení a celý cestovný ruch.

Akoby toho nebolo dos, svojou podstatnou mierou do nie celkom jednoduchého obhospodarovania lesa prispela celá lesnícka veda. Pre lesníkov - profesionálov sú poznatky lesníckej vedy premietnuté do praxe už samozrejmosou a mnohé činnosti sú zautomatizované bez toho, aby sme sa zamysleli, či je to potrebné a čo s tým ďalej? Či všetka činnos, ktorú v lese robíme je skutočne pre les potrebná, či všetky evidenčné údaje majú svoju výpovednú schopnos, či mnohé postupy lesníckych činností majú aj ekonomické zdôvodnenie, či by naozaj les bez ľudskej činnosti bol vopred pochovaný ?

Ale ako to všetko vlastníkom lesa vysvetli? Vlastníci lesa nám veľakrát nechápavo oponujú : načo máme robi rôzne činnosti, ak z toho nemáme primeraný osoh? Prečo musíme strpie rôzne obmedzenia iných užívateľov (využívateľov) lesa bez nášho súhlasu a dokonca bez akejkoľvek finančnej náhrady? Ako chráni štát naše ústavné práva ?

V skratke vlastníkom lesa vymenujem celý rad povinností, ktoré musia bez akceptovania ich predstáv o obhospodarovaní svojho lesa splni:

- na vlastné náklady si musia zlegalizova svoj majetok (majetok, ktorý im štát zobral a roky bral z neho úžitok), zapísa ho na LV registra C a v teréne ho da vytýči;

- prihlási sa na príslušný OLÚ, požiada o výpis z LHP a dohodnú sa s OLH;

- OLH vlastníkom na základe LHP stanoví úlohy hospodárenia na najbližšie obdobie;

- ak v pláne prevažujú pestovné úlohy a ochrana lesa nad jeho produkčnými možnosami majú vlastníci veľkú smolu;

- ak majú plánovanú ažbu dreva, musí im ju OLH vyznači, vypísa súhlas na ažbu dreva, nájs ažbovú skupinu, drevo ciachou označi a nenecha sa pri predaji dreva dobehnú;

- ak majú plánovanú ažbu dreva v chránenom území, majú veľký problém so štátnou ochranou prírody a s príslušnou štátnou správou životného prostredia a dokonca úplne paradoxne aj s ochranárskymi dobrovoľnými spolkami, ktoré tiež majú legislatívou určené bezprecedentné právo hovori do hospodárenia v lese na súkromnom majetku;

- zamestnanci štátnej ochrany prírody vstupujú na ich majetok s cieľom obmedzi ich práva a dokonca nerešpektujú ani vlastný zákon o ochrane prírody a krajiny, ktorý im stanovuje povinnos oznámi vlastníkom svoju činnos vopred;

- ak im ažbu vykona zakážu, neostáva im nič iné, len na svoje náklady dokazova svoju ujmu a viac menej prosi o jej úhradu;

- ak chcú zalesňova, musia ma sadenice zodpovedajúce prenosu reprodukčného materiálu mnohokrát za vyššiu cenu;

- ak im cez les prechádza elektrovod, alebo iný produktovod, opä majú veľkú smolu a dokonca tieto ochranné pásma líniových stavieb musia udržiava na svoje náklady, o zaplatení nájmu zo strany ich prevádzkovateľov môžu iba sníva;

- ak sa obyvatelia rozhodnú vyzbiera všetky lesné plody na ich majetku, opä sa môžu na nich iba prizera, prípadne za nimi môžu pozbiera smeti a ratova les v prípade požiaru z pohodenej cigarety;

- ak mu súkromná vodárenská spoločnos zahrnie jeho les do ochranného pásma vodárenských zdrojov, opä majú veľkú smolu v podobe vyšších nákladov a opä si musia na svoje náklady uplatňova ujmu;

- ako malí vlastníci lesa pri výkone poľovného práva na svojich pozemkoch opä nemajú reálnu šancu uplatni svoje nároky tak vo vecnej, ako aj vo finančnej rovine;

- ak im cez les prechádza v minulosti postavená lesná cesta, majú možnos požiada štátne lesy o jej prevedenie do svojho vlastníctva, ale štátne lesy nikde nemajú povinnos na danú žiados odpoveda a dokonca nemajú v zákone ani stanovené dokedy majú lesnú cestu vlastníkovi odovzda, teda aj nikdy;

- ak by lesná cesta bola v jeho vlastníctve, musia ju umožni využíva všetkým vlastníkom okolitých pozemkov za možnú náhradu pri jej poškodení, teda opä musia dokáza vzniknutú škodu a snaži sa o jej náhradu;

- vlastníci musia vies podrobnú lesohospodársku evidenciu a bezodplatne poskytova svoje údaje pre štátne štatistické výkazníctvo;

- vlastníci musia dodržiava predpisy na úseku ochrany zdravia pri práci aj keď si práce objednávajú u dodávateľov prác;

- musia samozrejme rešpektova celý kopec predpisov počnúc daňovými a účtovnými zákonmi, zákonníkom práce, protipožiarnymi predpismi, predpismi na ochranu vôd, ako aj nové predpisy vyplývajúce z nášho členstva v EÚ ako napríklad zasahovania do biotopov európskeho významu, vtáčie územia atď.;

- musia plati dane z nehnuteľnosti;

- odváža a likvidova čierne skládky komunálneho odpadu zo svojho majetku

Oveľa jednoduchšie sa mi vysvetľujú ich práva. Hlavným, ústavou garantovaným právom, je vlastni súkromný majetok, v našom prípade les. Ústava im garantuje náhradu ujmy, ktorá im vzniká, ale veľmi ažko sa dokazuje a vymáha.

Z uvedených riadkov cíti určitý sarkazmus, ale ak sa na les pozrieme očami radového občana zistíme, že vlastni les malých výmer sa na Slovensku pri súčasnej legislatíve veľmi nevypláca. Náš štát vlastníkom lesa nevytvára podmienky, aby mohli ich lesy po splnení všeužitočných úloh pre spoločnos, prináša pre vlastníka primeraný efekt.

Mali by sme sa zamyslie a zjednoduši hospodárenie v lese. Žiada si to menej direktív, byrokracie a dôrazného rešpektovania práv vlastníkov. Hospodárenie na lesnom majetku nezaažujú len zúčastnené strany, ale v podstatnej miere aj my, lesníci. Tvrdohlavo trváme na konzervatívnom spôsobe hospodárenia vyplývajúceho z minulých rokov a nechceme si uvedomi, že menej, je niekedy viac. Nepochopiteľne a priam panicky sa bojíme vloži dôveru do rúk vlastníkov lesa so všetkými právami a povinnosami z toho vyplývajúcich.

V žiadnom prípade neobstojí zovšeobecnené tvrdenie, že vlastníci nemajú vzah k pôde, k lesu a k prírode, že vidia v lese len svoj zdroj zisku. Pokiaľ takí jednotlivci existujú, tak ich potrestajme orgánmi činnými v trestnom konaní, ale na pár jednotlivcov, obavy a neochotu úradníkov nemôžu donekonečna dopláca poctiví vlastníci lesa.

Pevne verím, že konečne sa aj v lesníctve pohneme proeurópskym, moderným hospodárením v lese, vo vzájomnom rešpektovaní práv vlastníka a požiadaviek spoločnosti. Príkladov v krajinách tzv. západnej Európy je viac ako dos.

Začnime viac rešpektova zákony prírody a vlastné ústavné zákony a budeme môc konštatova, že les rastie v prospech prírody, vlastníkov a celej spoločnosti.

Ing. Ján Mrenica

lesník s praxou v štátnom i neštátnom lesníctve