Žilinský okresný úrad nepovolil zásah

Rezervácie Smrekovica a Jánošíkova kolkáreň sú výnimočné lokality smrekového pásma lesa vo Veľkej Fatre na juh od Ružomberka so štvrtým a piatym stupňom ochrany. Okresný úrad v Žiline zamietol žiadosť Mestských lesov o možnosť spracovať tam kalamitu. Hoci ťažba mala prebiehať len na územiach vo vlastníctve mesta. Vychádzal zo stanoviska Štátnej ochrany prírody SR, konkrétne Správy Národného parku Veľká Fatra.

Mestské lesy chceli z oblasti vyťažiť poškodené drevo, ktoré má na svedomí veterná smršť Žofia ešte z roku 2014.
„Po veternej kalamite v smrečinách prichádza druhá vlna – lykožrút a podkôrniková kalamita. Stalo sa to aj tu," skonštatoval Milan Šlávka, riaditeľ Mestských lesov Ružomberok. Parazit sa podľa neho premnožil tak, že už jednotlivo aj plošne napáda zdravé stromy.
„Čo je však horšie, pozorujeme, že obidve rezervácie sa stali zdrojom šírenia lykožrúta do okolitých zdravých hospodárskych porastov," priblížil hlavnú pohnútku žiadosti o povolenie ťažby, ktorou chceli chrániť mestský majetok.

Ťažba mala trvať približne tri mesiace a počas nej by z chráneného územia odviezli asi 2 600 kubických metrov kalamitného, prevažne smrekového dreva. Napadnuté stromy sú roztrúsené jednotlivo alebo v skupinkách asi na sto hektároch v každej z rezervácií. „Väčšinou ide o suchárové a značne znehodnotené drevo. Takisto ťažba by bola pre nás mimoriadne drahá, lebo by prebiehala v náročných horských podmienkach," vysvetlil M. Šlávka a dodal, že z tržby chceli financovať obnovu okolitých porastov. Keď mestská eseročka požiadala o výnimku, do procesu sa zapojili aj tri mimovládne ochranárske združenia. Všetky boli proti.

Rozhodujúce slovo má však v takýchto prípadoch Okresný úrad Žilina.
„Vyžiadali sme si odborné stanovisko Správy Národného parku Veľká Fatra. Udelenie výnimky neodporučila, pretože spracovanie kalamity predstavuje zásah, ktorý môže spôsobiť podstatné negatívne zmeny vo funkcii a rozmanitosti ekosystému. V oboch rezerváciách uplatňujeme režim bez ovplyvňovania horského lesa človekom," povedala Daniela Krišpinská z krajského odboru starostlivosti o životné prostredie.
Spoločnosť podľa riaditeľa bude rozhodnutie krajského úradu rešpektovať. Zo zákona jej pritom vznikne nárok na finančné odškodnenie, pretože jej zabránili užívať vlastný majetok.

Zdroj: MY Liptovské noviny