Zarastené biele plochy ako odstrašujúci príklad samovývoja

Na problém bielych plôch sa pozrel z aktuálneho uhla pohľadu predseda Pozemkového spoločenstva Bývalých urbarialistov obce Pribylina Ing. Michal Králik. K fotografii na sociálnej sieti, ktorú zverejňujeme aj na stránke Lesmedium.sk, pridal tento stručný a výstižný komentár: „Nepozeráte sa na smrekovú monokultúru, vypestovanú lesníkmi, ale na tzv. bielu plochu. Sú to bývalé poľnohospodárske pozemky, na ktorých sa pred niekoľkými desaťročiami prestalo hospodáriť a prirodzeným spôsobom zarástli drevinami. Takýchto plôch sú na Slovensku tisíce hektárov. Veľmi dobre na nich môžeme pozorovať, aký scenár môže nastať v chránených územiach, ponechaných na samovývoj. Aj táto fotografia dokumentuje, že bezzásahovosť nemusí zákonite vytvárať stabilné, vekovo a druhovo diferencované lesy“.  

V reakcii na jeho status o zarastených bielych plochách sa v diskusii objavili aj tieto zaujímavé komentáre:

Matej Dobák: „Takéto stromy boli navyše v mladosti často atakované zverou, ovcami či kravami, ohryzom alebo obdierané ratičkami. Preto je z nich väčšina napadnutá podpňovkami a zvnútra hnijú. Takto majú narušenú stabilitu a menšiu životaschopnosť brániť sa podkôrnemu hmyzu...“

Milan Koreň: „Dnes už nieto iné východisko, len takéto lesné zárasty, prednedávnom napr. pasienkové riedkolesy, premeniť sekerou a podsadbami na lesné porasty. Problém spočíva v majetkovej držbe. Takto dnes vyzerajú aj niekdajšie, ručne, kosou obhospodarované súkromné lúky na lokalitách, ktorým sa mechanizácia vyhýba už desaťročia.“

Jozef Marko