Výročie veľkej kalamity

Pod Cestou slobody vyrastá nový les. Keďže v tomto území platí zväčša tretí a štvrtý stupeň ochrany prírody a lesníci tu po spracovaní kalamitného dreva mohli zalesňovať, vnášali tu, popri prirodzenom zmladení, výsadbou aj tie dreviny, ktoré tu pôvodne mali svoje prirodzené stanovištia. V období rokov 2005 až 2015 obnovili na lesných pozemkoch v správe Štátnych lesov TANAPu takmer 5 570 hektárov postihnutého územia, z toho 3 070 hektárov umelou obnovou a 2 500 hektárov prirodzeným zmladením. Vysadených bolo viac ako 5 200 000 sadeníc.

- V tomto roku sme na ploche približne stosedemdesiat hektárov vysadili tristopäťdesiattisíc sadeníc. Prirodzené zmladenie sme prijali na ploche presahujúcej dvestosedemdesiat hektárov, - konštatuje Pavol Fabian, námestník riaditeľa Štátnych lesov TANAP-u.

Drevinové zloženie tatranského lesa, ktorý vyrastá na kalamitných plochách po 19. novembri 2004, je dnes značne zmenené. Tatranskí lesníci sa snažia o druhové zmiešanie drevín na kalamitnom území, ktoré zodpovedá prírodným podmienkam jednotlivých lokalít. No zároveň tu momentálne zohráva svoju úlohu aj mohutné prirodzené zmladenie krátkovekých pionierskych, čiže prípravných drevín. Najvyššie zastúpenie v umelej obnove má smrekovec (32%), smrek (25%) a borovica (20%). Vysoké zastúpenie borovice a smrekovca vyplýva zo snahy vypestovať v predstihu stabilizačné prvky proti silnému vetru z relatívne najodolnejších drevín vyhovujúcich konkrétnym ekologickým podmienkam.

Podľa Pavla Fabiana sa lesníci snažia pestovať lesy, ktoré by sa svojou štruktúrou približovali k pôvodným prirodzeným lesom. - Svedčí o tom aj skutočnosť, že v pôsobnosti organizácie nebola vyhlasovaná kategória hospodárskych lesov, kde je drevoprodukčná funkcia prioritnou. Po vetrovej kalamite preto bolo možné, tam kde štátna správa ochrany prírody povolila následky kalamity odstraňovať, pokračovať v snahe pestovať lesy druhovo, vekovo a výškovo diferencované, ktoré budú zabezpečovať celospoločenské funkcie očakávané od tohto vzácneho územia, - poznamenáva Pavol Fabian.

Oveľa zložitejšia situácia je nad Cestou slobody. Tu obraz tatranského lesa, ktorý sa návštevníkom z podhoria ponúka, neustále menia nové kalamity. Vietor v priebehu uplynulých jedenástich rokov vyvrátil a poškodil v území TANAP-u spravovanom Štátnymi lesmi TANAP-u takmer 840-tisíc stromov (630 000 m3). Smrek v lesoch ďalej decimuje aj lykožrút. Od roku 2006 doteraz zničil takmer dva milióny stromov (1 440 000 m3), z toho približne 840-tisíc (630 000 m3) len v piatom stupni ochrany prírody. Tatranskí lesníci sú povinní v treťom a štvrtom stupni ochrany prírody spracovať lykožrútom napadnuté stromy a preto ďalšie veľké plochy sú dnes v Tatranskom národnom parku bez stromov.

V bezzásahovej zóne je les suchý, sem-tam popretkávaný zeleným smrekovcom. Lykožrút, namnožený v kalamitnom dreve, ktoré štátna správa ochrany prírody nepovolila spracovať, sa v kalamitnom množstve vyskytuje v tatranských lesoch aj v súčasnosti. Jeho populáciu podľa odborníkov zdecimuje až nedostatok potravy, teda živých stromov. Alebo extrémne nízke teploty, ktoré sú ale pri predpokladanom otepľovaní málo pravdepodobné. V súčasnosti však už nehovoríme len o centrálnej časti Tatier, kde prepadavý vietor typu bóra lesy poškodil, ale aj o Tatranskej Javorine.

Mení sa už aj podoba Západných Tatier, kde lesy poškodila decembrová (2013) a májová (2014) víchrica a kde, opätovne z rozhodnutia štátnej správy ochrany prírody, zostane priveľa kalamitného dreva bez spracovania ako výdatná báza pre množenie lykožrúta aj v tejto časti Tatranského národného parku.
- Stromy vysadené v nadmorských výškach presahujúcich 1 350 metrov sú ešte veľmi nízke a v piatom stupni ochrany prírody je umelá obnova zákonom o ochrane prírody a krajiny zakázaná a rozhodnutiami orgánov štátnej správy životného prostredia nepovolená. Predovšetkým z tohto dôvodu tu zostávajú doslova holiny, pretože lykožrút mal tak naponáhlo, že stromy nestihli zanechať prirodzené zmladenie, - dodáva Pavol Fabian.

Lesy na území TANAP-u boli v minulosti, okrem ojedinelým nedostupných ostrovčekov zachovaných pralesov rozprestierajúcich sa na ploche približne 700 hektárov, takmer v celom rozsahu využívané a tak človekom premenené. Cieľom lesníkov je pokračovať v rekonštrukcii kalamitami zasiahnutých lesných oblastí na lesy prírode blízke s pôvodným drevinovým zložením, vekovou a priestorovou štruktúrou.
Zdroj: lesytanap.sk