Prihlásiť

Všimli sme si: Boubínsky prales na rázcestí. Križovatka všetkých lesníkov a ochranárov. Aktivita, pasivita a cit pre mieru

V dokumentárnom filme Českej televízie Zelené plíce je popísaný priamymi aktérmi symptomatický príbeh, ktorý prežívajú aj lesníci a ochranári na Slovensku. Boubínsky prales sa kvôli rôznym názorom lesníkov a ochrancov prírody, odborníkov a aktivistov, vlastníkov lesov a obyvateľov regiónu nachádza na rázcestí. Na rovnakej križovatke sa nachádza lesné hospodárstvo a ochrana prírody aj u nás a rieši dilemu: Aktívny alebo pasívny prístup k ochrane lesov? A v akej miere?

Doporučený Ilustračné foto Jozef Marko Ilustračné foto Jozef Marko

Boubín leží mimo Národný park Šumava. O lesy sa v ňom starajú Lesy ČR a dozerá na ne Správa CHKO Šumava. Lesníkom a ochranárom sa do určitého času darilo nachádzať spoločnú reč a strednú cestu, ako chrániť najcennejšiu prírodu a rastúci vysoký les. Lykožrútov bolo málo a Boubín tak bol mimo záujmu médií. Lenže podkôrny hmyz sa rozmnožil a s ním sa rozhorela plamenná debata, ako v Boubíne postupovať ďalej. V súčasnosti sa rozhoduje o tom, či bude naďalej možné rúbať napadnuté stromy a zamedziť ďalšej kalamite, alebo sa vydá Boubín šumavskou cestou rýchlej divočiny v prírodnej rezervácii bez ohľadu na jej následky pre okolie.

Boubín je zložený z pralesného jadra, ktoré je oplotené, ďalej z pralesných zvyškov v okolí jadra pralesa a z lesov, založených po kalamitách v 19. storočí. A to všetko je Národná prírodná rezervácia Boubínsky prales. V médiách sa preto píše, že lesníci chcú ťažiť drevo v Boubínskom pralese. „V prvom rade si myslím, že všetci účastníci tejto zvláštnej diskusie by nemali zahmlievať, ale hovoriť pravdu. To znamená, že sa nerúbe v pralese v zmysle kvality lesa. Rúbe sa v smrekových monokultúrach, zaradených do Národnej prírodnej rezervácie Boubínsky prales. Ale nerúbe sa prales ako najcennejší dochovaný útvar,“  hovorí doc. Tomáš Vrška z Mendelovej univerzity v Brne.

Vysádzané smrekové lesy boli zaradené do chráneného územia preto, aby slúžili ako jeho ochranné pásmo, v ktorom mal byť zastavený ďalší postup šírenia podkôrneho hmyzu z bezzásahového pralesa. Podľa tvorcov dokumentu pokoj z Boubína odfúkol orkán Herwart v roku 2017. Petr Jirkovský z Lesného závodu Boubín štátneho podniku Lesy ČR hovorí, že orkán Herwart zasiahol predovšetkým jadro pralesa. „Tam sme samozrejme zasahovať nemohli. Značná časť polomu bola v smrečinách, takže logicky hrozilo a aj sa to stalo, že drevo bolo napadnuté lykožrútom smrekovým, ktorý z neho vyletel v nasledujúcich rokoch.“

Podkôrnik sa šíril do okolitých porastov v rezervácii a aby sa jeho šírenie zastavilo, začali lesníci napadnuté stromy rúbať. Správa CHKO Šumava sa začala obávať, že by mohlo dôjsť k vytváraniu veľkých holín. Preto vydala nové rozhodnutie, ktorým sprísnila podmienky pre boj s podkôrnikom a zároveň rozšírila bezzásahové územie na posledné pralesné zvyšky v rezervácii. Silvie Havlátková, vedúca Odboru štátnej správy CHKO Šumava: „V tých porastoch sú prítomné kriticky ohrozené druhy, ktoré sa vyskytujú v rámci celej strednej Európy už len tu na Boubíne. CHKO teda rozšírila bezzásahovku a všade v okolitých smrečinách povolila šetrnú asanáciu, ktorá tam bola vždy povolená. Akurát sme trošku upravili podmienky, za ktorých prebieha.“

Správa CHKO Šumava sa teda snažila nájsť strednú cestu, ako chrániť najcennejšiu prírodu a zároveň zabrániť rozbehnutiu podkôrnikovej kalamity. Pre lesníkov to znamená, že v niektorých lokalitých nemôžu napadnuté stromy vyťažiť, ale musia používať šetrnejšie postupy. Napríklad odkôrňovanie nastojato. Tým, že sa kôra olúpe, podkôrnik nemôže dokončiť svoj vývoj a nenapadne tak ďalšie zdravé stromy. Musí sa to ale stihnúť včas, do štádia larvy. „Pokiaľ je lykožrút v uchopiteľnom množstve, tak ani my proti tejto metóde nič nemáme, hoci je to metóda finančne a časovo náročná a musím podotknúť, že aj extrémne nebezpečná,“ hovorí Petr Jirkovský.

Sprievodca dokumentom to komentuje tak, že rozhodnutie CHKO Šumava vyvoláva emócie. Niektorí vedci s ním súhlasia, iní požadujú úplné zastavenie boja s podkôrnym hmyzom v rezervácii. Rovnako ako Hnutie Duha. Naopak, skupina miestnych obyvateľov a lesníkov demonštrovala za uvoľnenie mantinelov pre boj s lykožrútom. „Bojíme sa o les, bojíme sa o strom podobne, ako sa lekár obáva o pacienta, ktorý má sneť v nohe. My mu chceme motorovou pílou odrezať tú nohu, aby sme ho zachránili. Lesníci na Boubíne nemajú všetky možnosti bojovať proti lykožrútovi,“ hovorí na demonštrácii do megafónu Martin Klewar, lesník z Hnutia Život a na kameru hovorí: „Je to škodca pre strom, či už to človek tak hodnotí, alebo nie. Jednoducho strom kvôli lykožrútovi trpí. Takže ak Správa CHKO Šumava obmedzuje spôsoby boja proti lykožrútovi, tak mu dovoľuje agresívnejší atak.“

Skupina desiatich vedcov spísala výzvu na ministerstvo pôdohospodárstva a životného prostredia, aby sa prestalo proti šíreniu chrobáka v rezervácii akokoľvek zasahovať. Prof. Miroslav Svoboda z Českej zemědělskej univerzity v Prahe: „Som toho názoru, že nie je dobrá cesta bojovať proti lykožrútovi v NPR. Prosto NPR je v Českej republike najvyšší stupeň ochrany prírody. Sú to jediné miesta mimo národné parky, určené pre prírodu a jej biodiverzitu. A nemali by v nich prebiehať deštruktívne zásahy, ktoré ničia to, kvôli čomu to chránime. Pokiaľ sa majú tie zásahy robiť, majú sa robiť v okolí rezervácie.“

Podľa týchto vedcov je kalamita na Boubíne už tak rozbehnutá, že zasahovanie rezerváciu zničí a okolité lesy neochráni. Varujú napríklad skúsenosťami z nezvládnutej kalamity na Vysočine. Doc. Tomáš Vrška z Mendelovej univerzity v Brne na to reaguje slovami: „To porovnanie je mylné, pretože tam sú iné prírodné podmienky. Celá juhovýchodná polovica Českomoravskej vrchoviny je dnes ovplyvnená tlačím sa teplým vzduchom z južnej Moravy. Boubínska hornatina, kde je prales, to sa všetko odohráva od 900 metrov vyššie, takže o porovnateľnosti podmienok tu nemôže byť reč. Nedovolil by som si ale tvrdiť, že tam tá kalamita byť nemôže. Samozrejme môže, ale v tejto chvíli tam nie je, stačí vyjsť na rozhľadňu na Boubíne a rozhliadnuť sa po okolí.“ P. Jirkovský z Lesov ČR dodáva, že lesníci sa snažili v tejto chvíli urobiť maximum preto, aby k šíreniu lykožrúta z rezervácie do okolitých lesov nedošlo: „Tvrdenie, že už je to v tejto chvíli zbytočné a existuje toľko ohnísk, ktoré to nebezpečie tvoria, si myslím, že je iba čistá špekulácia.“

Okamžité zastavenie akýchkoľvek zásahov požaduje aj Hnutie Duha. Jaromír Bláha: „V prípade, že sa skutočne prestane zasahovať v celej rezervácii, tak sa stane veľmi rýchlo pralesom, čiže divočinou. A v okolí, v ktorých budú v lesoch zasahovať, vzniknú holiny. To tak je. Ak teda budeme hovoriť o tom, kde tie holiny vzniknú, tak je asi lepšie, ak vzniknú mimo národnú prírodnú rezerváciu.“

Tomáš Vrška: „Potrebujeme si uvedomiť, že ak pracujeme s lykožrútom v rovnorodých smrečinách, tak je to o tom, s akým množstvom pracujeme. Ak sa to raz s lykožúrom rozbehne, tak už je to zlé. Teraz je to presne o tom momente, či to pustíme, alebo nie. V NPR to môžeme pustiť, ale otázka je, či tým viac nestratíme mimo.“

V hre sú podľa komentára týchto vyjadrení v dokumente lesy v rezervácii a jej okolí. Vysoké smrečiny a v nich unikátne ostrovčeky starých zmiešaných lesov. To všetko by mohlo byť pri veľkej podkôrnikovej kalamite ohrozené. A práve vzniku veľkej kalamity sa lesníci snažia zabrániť. „Ako lesníci sa snažíme nájsť tenkú rovnováhu, uchovať prales, ale zároveň zabrániť jeho hrozbe pre okolie. Stále si myslím, že pre niekoho možno neprijateľnými, ale pre mňa jemnými zásahmi dokážeme túto zelenú časť Šumavy uchovať. Šumava môže byť naďalej zelenými pľúcami,“ dodáva štátny lesník Petr Jirkovský.

Boubín sa teda nachádza podľa tvorcov filmu na rázcestí. Zatiaľ sa volí stredná cesta a azda sa darí držať lykožrúta na uzde. Želajú si, aby bol Boubín aj naďalej miestom, kde dokážu lesníci a ochranári nájsť spoločnú reč a spôsoby, ako chrániť prírodu aj rastúci les. Aby sa podobné stredné cesty darilo nachádzať aj v ďalších chránených územiach na Šumave i mimo nej. Spojenie tvorivej sily prírody a človeka. S láskou a pokorou.

Jozef Marko

 

 

 

 

Naposledy zmenené: piatok, 01 január 2021 07:14
Prečítané: 231
(0 hlasov)

Komentárov   

+1 # Dalimír Bjel 2021-01-01 14:40
Len taká poznámka k CHÚ a k ich spravovaniu a riadeniu. V minulosti bol najvyšším orgánom TANAP-u poradný zbor menovaný ministrom MLVH SSR po dohode s MK SSR, zložený z rôznych dotknutých osôb, vedeckých pracovníkov (zástupcovia vysokých škôl a vedeckých inštitúcii) a zástupcov príslušných orgánov štátnej správy a pod. Narozdiel od Slovenska v Českej republike napríklad pri spravovaní NP + OP v zmysle zákona č. 114/1992 Sb. o ochraně přírody a krajiny (§ 20) existuje rada národného parku tvorená zástupcami príslušných obcí, krajov, horskej služby, významnými PO a FO z oblasti ochrany prírody, lesníctva, poľnohospodárstva, vodného hospodárstva, cestovného ruchu, vedeckými pracovníkmi, dotknutými orgánmi štátnej správy a pod. Je na veľké zamyslenie, prečo niečo takéto racionálne a logické pri spravovaní CHÚ nie je aj na Slovensku.

Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .

Populárne správy

Nečakané personálne zemetrasenie vo vedení štátneho podniku LESY SR!

Nečakané personálne zemetrasenie vo vedení štátneho podniku LESY SR!

Aktuálne

Zobrazenie:7978

Nikto to neavizoval, nikto nečakal. LESY SR majú nového, zatiaľ iba povereného generálneho riaditeľa. A ukazuje sa, že to nebude jediná...

Prezident ZSD SR Karol Vinš apeluje na ministra Jána Budaja: Prestaňte robiť show a riešte to, čo je dôležité!

Prezident ZSD SR Karol Vinš apeluje na ministra Jána Budaja: Prestaňte robiť…

O čom sa píše

Zobrazenie:5511

Minister životného prostredia Ján Budaj je sklamaný z rozhodnutia agrorezortu loviť vlka aj v nadchádzajúcej poľovníckej sezóne. Zabezpečíme mu ochranu...

INESS navrhuje sprivatizovať aj štátne lesy

INESS navrhuje sprivatizovať aj štátne lesy

O čom sa píše

Zobrazenie:4642

Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS) navrhuje tretiu vlnu privatizácie, vstup súkromného kapitálu a v menšej miere aj odštátnenie formou...

Komentár: Minister vyzýva lesníkov, aby sa oslobodili od bolestínstva. Lesník upozorňuje poslancov na abnormality

Komentár: Minister vyzýva lesníkov, aby sa oslobodili od bolestínstva. Lesník upozorňuje poslancov…

O čom sa píše

Zobrazenie:4480

Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ján Mičovský v ankete s dvadsiatkou osobností lesníckeho a drevárskeho sektora v decembrovom vydaní časopisu LES & Letokruhy na...

LESY SR: Aktuálne personálne zmeny vo vedení súvisia s pripravovanou reorganizáciou

LESY SR: Aktuálne personálne zmeny vo vedení súvisia s pripravovanou reorganizáciou

Aktuálne

Zobrazenie:4066

V štátnom podniku LESY SR bolo k 31. októbru 2020 zrušené poverenie na riadenie ekonomického úseku Ing. Dane Kráľovej, MBA a bolo takisto...

Komentár: Bohaté budú krajiny s vodou. A tá sa tvorí v živom, zdravom a vitálnom lese

Komentár: Bohaté budú krajiny s vodou. A tá sa tvorí v živom…

O čom sa píše

Zobrazenie:3599

„Obavy z nedostatku vody rastú, na Wall Street špekulujú... Na finančných trhoch bude možné obchodovať s vodou rovnako ako s ropou, či so...

Hlavné správy

LESY SR: Viac dreva na verejných dražbách a vyššie priemerné speňaženie

LESY SR: Viac dreva na verejných dražbách a vyššie priemerné speňaženie

O čom sa píše

Štátny podnik LESY SR chce predávať podľa našich informácií väčšie objemy dreva na verejných dražbách a očakáva, že sa mu touto...

Prečítajte si viac
Drevená stavba roka: Súťaž pre tých, ktorí vedia čarovať s drevom

Drevená stavba roka: Súťaž pre tých, ktorí vedia čarovať s drevom

Aktuálne

Nadácia drevo pre život začala prihlasovanie do tradičnej súťaže Drevená stavba roka. V aktuálnej tlačovej správe nadácie je uvedené, že už...

Prečítajte si viac
Názor: Zmena v myslení nastala aj u lesníkov a lesných robotníkov, ale akosi to mnohí nechcú vidieť

Názor: Zmena v myslení nastala aj u lesníkov a lesných robotníkov, ale…

O čom sa píše

Keď sa niekedy zamýšľam nad neustálou kritikou všetkého, čo lesníci robia pre spoločnosť, až po bezhlavú propagandu, že len rúbu...

Prečítajte si viac
Odborní lesní hospodári sú pre rozvoj vidieka prínosom. Chcú dosiahnuť nezávislosť a rešpekt

Odborní lesní hospodári sú pre rozvoj vidieka prínosom. Chcú dosiahnuť nezávislosť a…

O čom sa píše

Odborní lesní hospodári (OLH) na Slovensku - ľudia na kľúčovej lesníckej pozícii, ktorí vďaka odborným poznatkom a praktickým skúsenostiam rozhodujúcou mierou...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza LKT Trstena Fytofarm Merimex