Vlastníci sa cítia by pod tlakom
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Vlastníci lesov na Slovensku sa podľa Juraja Vanka, predsedu Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska, dostávajú do ažkej situácie, pretože sa začínajú uplatňova synergické účinky viacerých
nepriaznivých faktorov na ich činnos.
"Sú to veľmi obmedzujúce opatrenia z hľadiska ochrany prírody a cítime nezáujem ministerstva pôdohospodárstva rieši participáciu štátu na plnení
verejnoprospešných funkcií lesov, aj súkromných. Sú tu aj problémy
s obmedzovaním vlastníckeho práva z dôvodov prevádzkovania líniových
stavieb, čo nie je riadne riešené úpravou legislatívy. Platí tu ešte
legislatíva z roku 1957, čo považujeme za veľkú anomáliu," konštatoval
J. Vanko po sobotňajšom (19.5.2007) sneme únie v Turčianskych Tepliciach
Únia bude starostlivo dohliada na plnenie Programového vyhlásenia vlády SR, najmä v oblasti vzahov vlastníctva lesov k ochrane prírody a zabezpečeniu
prostriedkov na hradenie majetkových úhrad.
Vlastníci neštátnych lesov chcú tiež zreálni rozsah chránených
území. "Dnes je 41 % slovenských lesov v chránenom režime, čo je
z európskeho hľadiska absolútne nadštandardné. Čo by nevadilo, len
štát na to nemá a podľa nášho názoru ani nebude ma dostatok peňazí.
Čiže, zhorí to znova na nás, pretože v podstate my ako vlastníci
budeme dotova ochranu tej prírody. A to je podľa mňa minimálne
nemorálne," zdôraznil J. Vanko.
Vanko poukázal aj na to, že v 5. stupni ochrany nemôže vlastník robi prakticky nič. "Je to logické, pretože 5. stupeň by mal by stupeň bezzásahový. Procesy by sa mali necha len na prírodu, aby sme mali pre budúcnos zachované pralesy a mali tam možnos študova, ako vie príroda hospodári v lesoch bez zásahu človeka. Čiže, tam sa obmedzenie rovná takmer vyvlastneniu. Tým je povedané všetko," uviedol J. Vanko.
Únia regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska zastupuje vlastníkov lesov z 10 regiónov Slovenska. Výmera ich lesov predstavuje asi 300 000 hektárov, pričom celková výmera lesov na Slovensku je približne 2 milióny hektárov a z toho je asi 55 % súkromných lesov.
(zdroj: TASR)
Vlastníci neštátnych lesov chcú prehodnotenie chránených území
Turčianske Teplice 19. mája (ČTK) - Zástupcovia vlastníkov neštátnych lesov
na Slovensku sa domáhajú prehodnotenia chránených prírodných území. V
súčasnosti je podľa nich chránených 41 percent lesov, čo je v porovnaní s
ďalšími európskymi krajinami príliš mnoho. Štát pritom nemá dostatok peňazí
na odškodné za obmedzenia vlastníckych práv v chránených prírodných
územiach. Novinárom to povedal Juraj Vanko z Únie regionálnych združení
vlastníkov neštátnych lesov Slovenska.
Podľa neho sú na Slovensku približne dva milióny hektárov lesa, z ktorých
55 percent patrí súkromným majiteľom. Únia zastupuje vlastníkov z desiatich
slovenských regiónov, ktorí majú v rukách asi 300.000 hektárov lesnej
plochy.
"Dnes je 41 percent slovenských lesov v chránenom režime, čo je z
európskeho hľadiska absolútne nadštandardné. Nevadilo by to, len štát na to
nemá a ani nebude ma dostatok peňazí. Čiže my ako vlastníci budeme dotova
ochranu prírody a to je podľa mňa nemorálne," dodal Vanko po dnešnom sneme
únie.
Podľa neho mal v minulých rokoch štát na odškodnenie vlastníkov k
dispozícii len niekoľko desiatok miliónov korún. V skutočnosti však bolo
potrebných niekoľko stoviek miliónov korún. Vanko si myslí, že ani v
budúcnosti sa situácia príliš nezlepší. Problémom sú podľa neho aj
zastarané zákony, ktoré komplikujú súkromným majiteľom rýchlu cestu k
získaniu odškodného.
"Jediné schodné riešenie je, že tieto (chránené) územia sa prehodnotia.
Mali by sme chráni len to, čo si ochranu skutočne zasluhuje," pripomenul
šéf únie. V minulosti sa podľa neho stávalo, že sa do chráneného režimu
dostali aj územia, ktoré nespåňali potrebné kritéria. Upozornil, že s
výraznými obmedzeniami musia neštátni vlastníci počíta už od tretieho
stupňa ochrany prírody. Niektorí majitelia podľa neho mali problém so
zákazom vstupu na územia s piatym, najprísnejším stupňom ochrany, kde podľa
zákonov už nesmie dochádza k žiadnym zásahom človeka.
Zástupca ministerstva pôdohospodárstva Leopold Dubovič nevylúčil, že v
budúcnosti by sa rozsah chránených území mohol prehodnoti. Podľa neho je
to však otázka skôr na predstaviteľov ministerstva životného prostredia,
ktorí však na snem únie neprišli.
Na Slovensku už dlhší čas prebieha spor okolo ažby kalamitného dreva v
Tichej a Kôprovej doline vo Vysokých Tatrách. Proti spracovávaniu
popadaných stromov po víchrici v roku 2004 sa nedávno zdvihla vlna odporu
ekologických aktivistov. Slovenská inšpekcia životného prostredia dočasne
ažbu pozastavila. Lesníci ažbu v dolinách, ktoré sú považované za
ekologicky najcennejšie lokality Tatranského národného parku, odôvodňovali
hrozbou šírenia lykožrúta. O kontroverznú ažbu sa zaujíma i Európska
komisia.
Európske lesy sú menej znečistené oxidom siričitým
Zvolen 19. mája (TASR) - Správu, ktorá je zhrnutím výsledkov
monitorovania stavu lesa v Európe a vývoja stresových faktorov, ako
sú požiare, výška ozónu či biotickí škodcovia, schválili nedávno
v Sielnici účastníci 23. zasadnutia Medzinárodného kooperatívneho
programu ICP Forests.
Podľa Pavla Pavlendu z Národného lesníckeho centra (NLC) vo
Zvolene, ktoré bolo organizátorom konferencie, v správe sú tiež
výsledky modelovania vývoja lesných ekosystémov v podmienkach
zlepšenej kvality ovzdušia oproti 80-tym rokom, keď kulminovalo najmä
znečistenie oxidom siričitým.
Druhým hlavným prijatým dokumentom bola stratégia programu ICP
Forests na obdobie do roku 2015. Popri pôvodných cieľoch programu,
teda poskytovaní prehľadu o priestorovej premenlivosti stavu lesa
v Európe a analyzovaní vzahov medzi antropogénnymi a prírodnými
stresovými činiteľmi a stavom lesa, sa rozhodlo, že do programu sa
zahrnie aj monitorovanie vplyvu klimatickej zmeny na lesy
a monitorovanie vývoja indikátorov biodiverzity.
Prerokovali sa tiež návrhy konkrétnych projektov, ktoré by
mohli by zahrnuté pod pripravovaný finančný nástroj EÚ pre životné
prostredie LIFE+.
Na rokovaní sa zúčastnilo spolu 58 zahraničných účastníkov,
a to zástupcovia 24 európskych krajín podieľajúcich sa na programe,
hos z USA a hos z Japonska, reprezentujúci podobný program
v juhovýchodnej Ázii. Ako hostia sa na programe zúčastnili aj
zástupcovia Európskej komisie DG Environment a DG JRC.
ICP Forests bol založený v roku 1985 v rámci Dohovoru OSN
o diaľkovom cezhraničnom znečistení ovzdušia ako reakcia na
poškodzovanie lesov v dôsledku znečistenia ovzdušia. Program sa
postupne rozširoval o monitorovanie ďalších antropogénnych
a prírodných stresových faktorov, najmä klimatickej zmeny
a indikátorov biodiverzity.
Na programe ICP Forests sa podieľa v súčasnosti 41 krajín
- popri krajinách Európy aj Spojené štáty americké a Kanada.
Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .
