Tri komory riešia jeden problém

Podľa údajov Národného lesníckeho centra boli stavy raticovej zveri v roku 2014 najvyššie od roku 1968. Jelenej zveri sme v roku 2014 mali 29 349 ks, srnčej zveri 24556 ks, diviačej zveri 54541 ks, danielej zveri 7010 ks a muflonej zveri 5149 ks.

Príliš vysoká populácia raticovej zveri spôsobuje škody na poľnohospodárskych a lesných porastoch a aj na zveri samotnej. S vysokým stavom raticovej zveri sú dlhodobo nespokojní poľnohospodári. Zničené a udupané poľnohospodárske plodiny hlavne diviakmi a jeleňmi, danielmi na jar ohryzené mladé letorasty, diviakmi vyryté viničné krovy, spôsobujú škody, ktoré len poľnohospodári za rok 2015 vyčíslili na ploche viac ako 107 tisíc ha vo výške viac ako 12,2 mil. €. Dominujú škody spôsobené diviakmi (3,7 mil. eur na ploche 29tis. ha), ale aj jeleňou zverou (3 mil. eur na ploche 18tis. ha) či srnčou zverou (1,4 mil. eur na ploche 12 tis. ha).

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora zozbierala údaje o škodách na porastoch za rok 2015 z 26tich okresov. Podľa nich je najviac postihnutou lokalitou na Slovensku okres Levice, kde len v roku 2015 spočítali tamojší poľnohospodári škody na takmer 27tisíc ha za vyše 2,9 mil. eur. Poľnohospodári a vinohradníci pritom uskutočňujú aj viaceré preventívne opatrenia, ako sú elektrické oplôtky pred zverou, repelenty, zmena osevných plánov či tzv. nárazníkové zóny, ktoré by zabrzdili hladnú a migrujúcu zver v nájazdoch na polia poľnohospodárov. Ani tie však nepomáhajú.

Podľa štatistík Národného lesníckeho centra, ktoré odzneli počas konferencie v Banskej Bystrici 9. marca 2016, sa škody na lesných porastoch v roku 2011 pohybovali na úrovni 600-tisíc eur. Rekord padol v roku 2009, keď lesníci počítali straty vo výške takmer 1 milióna eur. Zver pritom poškodzuje aj staršie lesné porasty (v priemere 203 ha ročne), ale aj mladšie lesné porasty (v priemere 686 ha poškodených a 144 ha zničených). Zver ich obhrýza, olupuje, vytĺka.

Aj preto sa Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, Slovenská lesnícka komora a Slovenská poľovnícka komora rozhodli spoločne reagovať na tento roky pretrvávajúci problém a počas konferencie v Banskej Bystrici 9. marca 2016 podpísali memorandum o spolupráci pri riešení škôd spôsobených zverou a na zveri.

Hlavnú časť Memoranda predstavuje spoločné prehlásenie, že:

* súčasný stav a vývoj početnosti voľne žijúcej raticovej zveri, najmä jelenej, diviačej, danielej a muflonej je vysoký a napriek plánovanému lovu podľa platnej legislatívy vykazuje trvale rastúci trend

* prirodzená migrácia voľne žijúcej raticovej zveri počas roka je napriek meniacemu sa rázu krajiny vplyvom výstavby najmä pozemných komunikácií intenzívna a sezónne poškodzuje poľnohospodárske a lesné kultúry v regiónoch, ktoré sú značne vzdialené od domovských okrskov tejto zveri

* súčasný stav a vývoj početnosti voľne žijúcej malej zveri, najmä zveri zajačej, bažantej a jarabičej je na historicky najnižšej úrovni a napriek neustále sa znižujúcemu plánovanému lovu vykazuje trvale klesajúci trend

* priemerný ročný úbytok raticovej poľovnej zveri (odstrelom, prirodzeným a neprirodzeným úhynom), najmä v kategórii samičej zveri a mláďat nezodpovedá požadovanej intenzite, v dôsledku čoho populačná explózia populácií jelenej, diviačej, danielej a muflonej zveri pretrváva a cieľavedomá redukcia kmeňových stavov v súlade s koncepčnými zámermi do roku 2025 je ohrozená.

Signatári memoranda sa podpisom zaviazali k opatreniam, ktoré by mali znížiť škody na poľnohospodárskych a lesných porastoch spôsobené raticovou zverou. Napríklad iniciovať legislatívnu úpravu doby lovu diviačej zveri a úpravu doby celoročného lovu nedospelých a nevodiacich samíc jelenej, danielej a muflonej zveri.

Signatári memoranda vyzývajú zástupcov vecne príslušných ministerstiev, najmä ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a ministerstva životného prostredia, ako aj ostatných príslušných orgánov štátnej správy, aby problematike škôd spôsobených zverou a na zveri venovali zvýšenú pozornosť a aby odborne konzultovali so zástupcami samosprávnych organizácií, ktorí sú signatármi tohto memoranda, všetky legislatívne aj nelegislatívne opatrenia, ktoré môžu mať vplyv na riešenie tohto problému.

Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK