Tatranský les vstáva z popola

V roku 2005 založili veľké plochy, každú o výmere sto hektárov, ktoré majú charakterizova vývoj lesného ekosystému vo všetkých jeho zložkách, od klímy cez pôdu, živočíšnu zložku, rastlinstvo až po mikroorganizmy.
   Na konferencii o tom informoval Peter Fleischer, vedúci Výskumnej stanice Štátnych lesov Tatranského národného parku (ŠL TANAP).
   Na týchto plochách vedci zisovali, aké dôsledky má na celý ekosystém táto veterná kalamita.

   „Hlavne nás zaujíma, aký ďalší manažment uplatni na územiach predovšetkým v Tatrách po takýchto udalostiach, ktorých frekvencia sa dá predpoklada a bude rás s nástupom globálnych zmien,“ skonštatoval P. Fleischer.

   Vegetácia sa zdvihla Ako ďalej uviedol, informácie potrebné pre výskum zbiera viac ako 80 ľudí. V zásade sa všetci účastníci zhodujú na tom, že vývoj na kalamitných plochách je optimistický, dokonca lepší, ako očakávali.
   Obnova vegetácie, lesa, stabilizácia živočíchov a mikroorganizmov sa dostala do normálu. Za normál považuje stojaci les, ktorý sledujú popri pokalamitných oblastiach.

   „Vizuálne najlepším prejavom je to, keď vidíte, že vegetácia sa zdvihla, v tom máte už zárodok budúceho lesa. Drevinové zloženie je také, aké by sme si želali ma, teda veľmi podobné prirodzenému zloženiu.
   Takže to nás napåňa uspokojením, že vývoj je v správnej trajektórii,“ skonštatoval Peter Fleischer.

   Na plochách postihnutých kalamitou je podľa jeho slov dobrý stav, čo sa nedá poveda o okolí, teda o lese, ktorý kalamitou priamo poškodený nebol.
   Ide o mohutné hynutie stromov v dôsledku tlaku podkôrneho hmyzu. Pokračoval, že v Tatrách sme svedkom vysokých teplôt a tiež deficitu zrážok a tieto klimatické podmienky v posledných rokoch nahrávajú lykožrútovi.
   „Podľa množstva spracovaných stromov, napadnutých lykožrútom, a na základe vizuálneho odhadu plochy suchárov v 5. stupni ochrany prírody je zrejmé, že lykožrútová kalamita v národnom parku v rovnakej miere ako vlani pokračuje aj v tomto roku,“ dodal P. Fleischer.

   Pavel Cudlín z Akadémie vied v Českých Budìjoviciach skonštatoval, že sa tu uskutočnil jeden z najväčších prírodných, krajinne ekologických experimentov.
   Toto je podľa neho aj dôvod, prečo je záujem z českej strany tieto veci skúma, a preto sem prichádza spolu so študentmi už tri roky. Súhlasí s tvrdením, že dochádza k regenerácii pokalamitnej oblasti.

   Pochopi súvislosti Vedci z Českej republiky sa snažia podľa jeho slov doplni slovenských kolegov v tých oblastiach výskumu, ktoré sú v Českej republike rozvinuté viac. Poznatky z päročných výskumov prezentovaných na seminári budú publikované v samostatnom vydaní Štúdie o TANAP–e.

   „V komentároch chceme verejnosti vysvetli, čo sme od toho-ktorého výskumu očakávali, aké sú výsledky, či sa získané poznatky líšia od našich očakávaní a zamyslie sa nad tým, ako treba vo výskume pokračova, aby sme čo najlepšie pochopili vzájomné prírodné súvislosti,“ skonštatoval Peter Fleischer.

( Roľnícke noviny)