Súdu EÚ sa nezľakli

„Je to v záujme lesa," vyhlásil Jan Szyszko, poľský minister životného prostredia citovaný agentúrou PAP. Podľa neho vraj v centrále únie „nepoznajú zákony prírody".

Súdny dvor EÚ svojím rozhodnutím vyhovel Európskej komisii, ktorá požiadala o vydanie predbežného opatrenia. Podľa nej totiž ťažbu dreva začali Poliaci v príliš veľkom rozsahu, čím porušujú európske normy týkajúce sa ochrany prírody.
„Nenecháme sa urážať niekým, kto nepozná prírodné zákony," vyhlásil poľský minister. Zároveň dodal, že by sa celý svet mal zapojiť do diskusie o tom, či Poliaci chránia svoje lesy efektívne a či dodržiavajú právne normy únie. Výrub lesa si podľa oficiálnej verzie Varšavy vyžiadala prítomnosť premnoženého lykožrúta. Ako informoval minister Szyszko, boj proti nemu vedú na dvoch tretinách územia pralesa. Posledná zostáva bez zásahu človeka. „Čoskoro sa ľudia budú môcť presvedčiť, ktorý z dvoch prístupov lepšie funguje pri ochrane pralesa," vyhlásil poľský politik.
Bielovežský prales sa delí na tzv. veľký a tzv. malý „za plotom". Slávu „veľkého" ukončilo jeho dobytie nemeckými cisárskymi jednotkami v decembri 1915 a brutálne vyrúbanie väčšiny pralesa v nasledujúcich troch rokoch. Jedine malú časť, za plotom, ktorá je jadrom poľskej časti Bielovežského národného parku, zachovali v pôvodnom stave. Väčšina niekdajšieho pralesa je stále mimo národného parku. A to napriek niekoľkoročnému úsiliu ochrancov prírody o rozšírenie národného parku na celé územie niekdajšieho Bielovežského pralesa. Práve tam sa v súčasnosti rúbe les a bojuje o niekdajší už sto rokov neexistujúci prales.
Ako pripomína portál iDnes, po vzniku samostatného Poľska v roku 1918 na holiach vysadili hocičo. Napríklad aj úplne nevhodné smreky. A práve tie po desiatkach rokov napadol kôrovec. Otázkou vraj je, ako rýchlo nepôvodné ihličnany odstrániť a hlavne, čím ich nahradiť. Podľa niektorých odborníkov na mieste nepôvodných smrekových monokultúr môže totiž vyrásť opäť jedine smreková monokultúra. Základnou podmienkou je urobiť to šetrne, bez ohrozenia mimoprodukčných funkcií lesa.
Poľskí a zahraniční ochrancovia prírody však považujú Varšavou proklamovanú ochranu lesa pred kôrovcom za zámienku v snahe zvýšiť ťažbu dreva na komerčné účely. Petíciu proti intenzívnejšiemu výrubu v oblasti, v ktorej žije napríklad zubor alebo asi šesťdesiat ďalších cicavcov, už podpísali státisíce Poliakov. Právna bitka na Súdnom dvore EÚ však môže trvať mesiace aj roky. Zatiaľ hrozí Poľsku pokuta až štyri milióny eur. Viacerí pozorovatelia sa zhodujú v názore, že obe strany sporu pristupujú k problému z veľmi úzkych hľadísk, čo je na škodu tamojšej prírody.

Bielovežský prales je zvyšok pôvodného panenského pralesa, ktorý pokrýval klimaticky mierne pásmo európskej pevniny. Leží na oboch stranách hranice Poľska a Bieloruska, medzi riekami Narewka a Hwoźna. Reliéf krajiny je rovinný s výškou 150 až 170 m nad morom. Klíma je mierne kontinentálna. Oblasť, ktorá je súčasťou zoznamu svetového dedičstva UNESCO, sa rozprestiera na výmere 1 418 štvorcových kilometrov, na vyše 96 % sú lesy. Identifikovali tu viac ako 1 000 druhov cievnatých rastlín, z ktorých viac ako 660 sú pôvodné druhy.
Zdroj: pap, čtk, idnes.cz, Pravda