Stromy a ľudia

Tím amerických vedcov prišiel so štúdiou, ktorá hovorí o priamej súvislosti zdravia stromov a zdravia ľudí.

V roku 2002 sa v meste Canton v štáte Michigan objavil problém - ochoreli stromy. Postupne chorľaveli aj v Ohiu, Minnesote a Ontáriu. A začali padať. Vina sa vzniesla na chrobáka smaragdového sfarbenia - krasoňa Agrilus planipennis, známy škodca jaseňov. Okrem otázky, ako sa ázijský chrobák vôbec dostal do štátov, začala vedcov zaujímať aj iná. Aký dopad na ľudské zdravie má úhyn lesov a parkov?

Po rokoch prišla US Forest Service so záverom. V oblastiach, kde krasoň poslal milióny stromov k zemi - a nielen on, ale aj človek, ktorý sa snažil zabrániť jeho šíreniu stínaním ďalších stromov - zaznamenali vyššiu úmrtnosť. Konkrétnejšie, viac ľudí v nich zomrelo na kardiovaskulárne ochorenia a choroby dýchacieho systému.

Výskumníci porovnali dlhoročné údaje z 15 štátov a zistili, že mortalita v lokalitách, kde krasoň napadol stromy, bola za roky 2002 až 2007 v priemere o niekoľko tisíc prípadov vyššia.

Docent medicíny Univerzity v Colorade Joseph Crossno pripustil, že US Forest urobili krok vpred, keď spojili úmrtnosť aj s nedostatkom stromov a kvalitou ovzdušia. "Ľudia z menej zalesnených oblastí čelia väčšiemu znečisteniu. Je tam väčší výskyt astmy, alergií alebo chronických respiračných chorôb," komentoval pre Boulder Weekly.

Naopak, Abigail Larová z Oddelenia pre pľúcnu vedu a kritickú medicínu tvrdí, že autori správy síce hovoria o prepojení zdravia stromov a ľudí, no nedokázali priamu súvislosť. "Zdravie stromov pravdepodobne nie je celý príbeh," poznamenala.

Vedci však do štúdie zakomponovali rôzne demografické činitele, ako príjem či vzdelanie. A vzorec vyššej úmrtnosti v miestach bez stromov podľa nich sedí. "Videli sme to znovu a znovu v krajoch s rôznou demografickou štruktúrou," upozornil Geoffrey Donovan z vedeckého tímu.

Poukázal napríklad na to, že ľudia sa dostanú rýchlejšie z operácie, ak majú výhľad na stromy. "Ukázalo sa, ak sú ľudia v prírodnom prostredí, znižuje sa im vysoký krvný tlak, spomaľuje sa rýchly tep a iné signály stresu," povedal pre PBS News Hour.

Podľa neho sa tiež stačí pozrieť, ako často sa stromy zobrazovali v umení ako symbol pohody. "Predstava, že stromy a ľudia sú spojení, je stará ako ľudstvo," dodal.

"Samozrejme, každé zničené prírodné prostredie vplýva na človeka negatívne," hovorí Petra Ďurišová z Centra environmentálnej a etickej výchovy Živica, "Už len keď si vezmeme podiel vlhkosti, prachu, škodlivín vo vzduchu v zalesnených a odlesnených oblastiach. Najmä ak ide o sídla, tak tam vplyv určite je."

"Boli robené rôzne štúdie, ktoré dokazujú, že zdravý les čistí ovzdušie, vytvára ideálnu mikroklímu, upokojuje," tvrdí aj Štefan Szabó zo združenia Sosna. Podľa neho má však les špecifickú pridanú hodnotu. "Keď človek vstúpi do nejakého neporušeného, zdravého lesa, pocíti niečo ťažko opísateľné. Akúsi prasilu. Práve tento zážitok je podľa mňa najdôležitejší," podotýka.

Pre tento jav má environmentálna psychológia termín soft fascination, voľne preložené mäkká fascinácia. Prírodné scény takmer bez námahy dokážu zachytiť pozornosť ľudí a uspať ich do akéhosi ´hypnotického´ stavu, kde negatívne myšlienky nahrádza pocit pohody, priblížil teóriu psychológov Rachel a Stephena Kaplanovcov magazín The Atlantic.

(Zdroj: aktualne.sk, 18.6.2013)