Sporný výrub na Sihoti

Lesy SR sa chystajú vyrúb asi polovicu stromov na ostrove Sihoť, ktorý je dôležitým zdrojom pitnej vody a leží v Ochrannom pásme I. stupňa vodárenského zdroja v katastrálnom území Karlova Ves a Devín. Petíciu, ktorú spustili v piatok, do pondelka už podpísalo viac ako 2 000 ľudí. Riaditeľ inštitútu Miroslav Dragun hovorí, že aktivisti taktiež zvažujú podanie na prokuratúru, aby preskúmala zákonnosť navrhovaného desaťročného plánu ťažby Štátnych lesov na ostrove Sihoť. „Máme podozrenie, že navrhovaný rozsah a forma ťažby dreva na ostrove Sihoť je v rozpore so zákonom o vodách a taktiež v rozpore so zákonom o lesoch." Ostrov Sihoť treba podľa neho zachovať a chrániť ako významný a najstarší vodárenský zdroj pre viac ako štvrť milióna obyvateľov Bratislavského kraja. Inštitút pre rozvoj Bratislavského kraja sa listom obrátil na ministerku pôdohospodárstva a ministra životného prostredia so žiadosťou o zákaz hospodárskej ťažby dreva na vodárenskom zdroji Sihoť, o navrátenie ostrova do majetku Bratislavskej vodárenskej spoločnosti ako aj o otvorenie verejnej diskusie k vyhláseniu národného parku Dunajské luhy v tejto oblasti.

Ostrov Sihoť, ktorý je pre verejnosť úplne uzavretý, slúži ako vodárenský zdroj od roku 1886, pričom tamojšia podzemná voda patrí k najkvalitnejším na celom Slovensku. Na rozlohe asi 235 hektárov sa nachádza 46 studní a 102 vrtov.

Lesy Slovenskej republiky si však za plánovanými výrubmi stoja a argumentujú predovšetkým poškodenými a spráchnivenými stromami. Podľa hovorcu Vlastimila Rezeka je z lesohospodárskeho hľadiska ostrov typickým nížinným lužným lesom rozdeleným na mäkký luh a tvrdý luh. V časti mäkkého luhu je vysadený topoľ šľachtený, poprípade vŕba. Stromy tu rastú už zhruba 80 rokov, a tak ich lesy postupne obnovujú a nahrádzajú na 30 percent topoľom domácim. V časti tvrdého luhu rastú typické dreviny tohto typu lužného lesa, teda dub a jaseň, prípadne brest.

,,Mäkký luh býva spravidla dlhšie podmáčaný ako jeho náprotivok tvrdý luh, a teda i tomu je prispôsobené hospodárenie v ňom. Toto vedeli i naši predkovia, a preto tam nasadili topole, ktoré sú už teraz za svojím zenitom, odumierajú a logicky je ich treba nahradiť na ďalšie minimálne 60-ročné obdobie novými stromami – drevinami," vysvetľuje Rezek. Rúbanie stromov pre biznis však jednoznačne odmieta.

Na výsadbu sa používajú jedno- alebo dvojročné sadenice, ktoré sú vysoké minimálne tri metre. Stromy sú pritom podľa neho pravidelne ošetrované a ochraňované pred zverou, prípadne sa upravujú a tvarujú koruny stromov poškodené jeleňou zverou.

Zdroj: sita, rtvs, tasr