Sporné jarky

   Úrady však tvrdia, že k škode na životnom prostredí nedošlo. Nevedia tiež vyhodnotiť zásah do banských jarkov. Tri prívodné banské jarky na území, ktoré je súčasťou lokality UNESCO, nie sú kultúrnou pamiatkou, a preto nepodliehajú pamiatkovému zákonu. Keďže boli už v minulosti narušené, odborníci ich dnes nevedia identifikovať.
   K zásahom došlo v lokalite Píla v decembri. „Pri ťažbe dreva tu bola vyoraná prístupová cesta. Ide o porušenie zákona o životnom prostredí, pretože lokalita sa nachádza v chránenom krajinnom území Štiavnické vrchy. Poškodené boli pri tom aj tri banské jarky privádzajúce vodu k tajchom, ktoré sú spolu s jarkami zaradené do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO,“ vysvetľuje starosta Hodruše–Hámrov Jozef Uram. Tvrdí, že lesní robotníci tam robili cestu bez povolení a nikto nezisťoval, či sa tam nenachádzajú nejaké pamiatky.
   Polícia začala trestné stíhanie pre prečin ohrozenia a poškodenia životného prostredia. Potvrdila to banskobystrická krajská policajná hovorkyňa Mária Faltániová. „Prípad je v štádiu vyšetrovania,“ uviedla. Škoda na životnom prostredí v súvislosti s nákladmi na jeho uvedenie do predchádzajúceho stavu je podľa nej vyčíslená na približne 15–tisíc eur.

Lesy v tejto lokalite obhospodarujú Mestské lesy Banská Štiavnica. Ich riaditeľ Jaroslav Dudík tvrdí, že nijaký zákon ani predpisy neporušili. „Vydali sme súhlas pre spoločnosť, ktorá tam pre nás ťaží drevo, aby mohla upraviť približovaciu linku pre bezpečný zvoz dreva. Na to máme zo zákona právo, pretože ide o drobnú terénnu úpravu. Nie je to nijaká cesta alebo zvážnica, na ktoré potrebujeme súhlas iných úradov,“ povedal. Ohradzuje sa aj proti poškodeniu banských jarkov. „Vopred sme to zisťovali, ale v nijakých dokumentoch ani v katastri nie je táto parcela vedená, že tie jarky sú tam,“ dodal. Za všetkým vidí dlhé roky trvajúci súdny spor o lesy, ktorým sa domáha obec Hodruša–Hámre vyrovnania majetku vrátane lesov po oddelení od Banskej Štiavnice.
   Starosta to tak nevidí a argumentuje, že problém sa opakuje. „Nie je to prvý raz, čo si z banských jarkov urobili prístupové cesty. Spôsobuje nám to problémy najmä pri prívalových dažďoch a topiacom sa snehu, pretože sa potom správajú ako jarky, zaplavujú miestne cesty a v niektorých prípadoch ohrozujú občanov i majetok,“ povedal. Poukazuje tiež na to, že ničenie pozostatkov banskej činnosti ohrozuje rozvoj turizmu v obci a okolí.

Podľa riaditeľa Správy Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy Dušana Trcku v tomto prípade nevydávali stanovisko a myslí si, že nedošlo k poškodeniu životného prostredia. „Boli tam naši ľudia a z hľadiska ochrany prírody, keďže je to hospodársky les, nedošlo k takému zásahu, ktorý by zasiahol do životného prostredia a spôsobil nejakú ujmu,“ povedal. Ani Obvodný úrad životného prostredia v Banskej Štiavnici nevidí porušenie zákona. Jeho prednosta Vladimír Gálik povedal, že sa opreli o stanovisko Obvodného lesného úradu v Žarnovici, podľa ktorého je v tejto lokalite technologická komunikácia, ktorá slúži na vyťahovanie vyťaženého dreva a lesníci preto nepotrebovali žiadne povolenie.
   Na mieste boli situáciu posúdiť aj pamiatkari. Banské jarky, ktoré sú pozostatkom pôvodného vodohospodárskeho systému, sú po činnosti lesníkov ťažko čitateľné. „Nie sú v súčasnosti vyhlásené za kultúrne pamiatky ani sa nenachádzajú v pamiatkovo chránenom území Pamiatkovej rezervácie Hodruša–Hámre, preto nemôžeme hovoriť o porušení pamiatkového zákona,“ hovorí riaditeľka Pamiatkového úradu v Banskej Bystrici Zuzana Klasová. Lokalita sa síce nachádza na území, ktoré je zapísané do svetového dedičstva UNESCO. „V tomto prípade ďalšia ochrana, keďže nejde o kultúrne pamiatky, je uskutočňovaná v zmysle zákona o Banskej Štiavnici a okolí, ktorý zabezpečuje ochranu vymedzeného územia UNESCO,“ dodala.
   Naplnenie tohto zákona je podľa nej pomerne komplikované, pretože celý pôvodný vodohospodársky systém je značne narušený stavebnou a hospodárskou činnosťou v predchádzajúcom období. Pamiatkari preto spolupracujú s viacerými inštitúciami, ktoré by im pomohli čo najlepšie identifikovať a vytvoriť vhodné podmienky ochrany celého systému technických pamiatok, či už ako pozostatkov banských diel alebo vodohospodárskeho systému v Banskej Štiavnici a okolí.

(Zdroj: Pravda, 5.2.2013)