Smrek je v ohrození, ale nevyhynie
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Zmenená klíma, nesprávna výsadba v minulosti a veľká lykožrútová kalamita ohrozujú podľa lesníkov v súčasnosti slovenské smrekové porasty. K ich úplnému zániku by však dôjs nemalo, zhodli sa oslovení odborníci aj mimovládni ochrancovia prírody. Rozdielny názor však naďalej majú na to, do akej miery má človek prírode v boji o ich záchranu pomôc.
"Nie som pesimista. Smrek nevyhynie a ostane súčasou našich lesov,"
povedal ČTK riaditeľ Lesníckeho výskumného ústavu vo Zvolene Milan Zúbrik.
Nevyhnutnosou však bude, aby veľké smrekové plochy nahradili porasty s
pestrejším zastúpením druhov, najmä listnatých stromov. Zastavi
lykožrútovú kalamitu však bude na niektorých miestach veľmi ažké a
miestami môže smrek úplne vymiznú, upozornil Zúbrik. "Problém môže by
lokálny, v niektorých regiónoch môže by hynutie výraznejšie," dodal.
Lykožrúty nezničia všetky slovenské smrekové lesy ani podľa Juraja Samatanu
zo zoskupenia mimovládnych ochranárskych organizácii Ekofórum. "To je
falošný obraz, že lykožrút zožerie Tatry, potom zožerie Malú Fatru a potom
bude pokračova na Bratislavu," povedal. Odhadol, že tento alebo budúci rok
sa začne podkôrniková kalamita oslabova.
Štátne a mimovládne organizácie sa však naďalej sporia o tom, či by mal
človek prírode pomáha pri potláčaní lykožrúta aj v chránených územiach.
"Spracovanie kalamitnej hmoty je hlavné opatrenie proti podkôrnikovi,"
tvrdil Zúbrik. Príkladom úspešnosti tejto metódy bola podľa neho rozsiahla
veterná kalamita z roku 1996 na Osrblí, kde sa po odstránení spadnutých
stromov podkôrny hmyz nepremnožil. Naopak, od roku 2002, odkedy platia
obmedzenia zásahov v najprísnejšie chránených územiach, sa po veterných
kalamitách podkôrny hmyz rozšíril, dodal.
Smatana však odmietol, že by zákaz vyaži popadané drevo z prírodných
rezervácií výrazne prispel k lykožrútovej kalamite. Lesníci si totiž vraj
nedokážu s hmyzom poradi napríklad ani na Kysuciach, kde môžu proti nemu
bojova bez obmedzení. "Nemáme nič proti tomu, aby lesníci použili to, čo
považujú za vhodné, v hospodárskych lesoch. Nech ale nesugerujú ľuďom, že
ohniskom lykožrúta sú prírodné rezervácie," povedal Smatana. V nich by
preto vraj mala dosta príležitos výlučne príroda. "Lesníci nech ukážu v
hospodárskych lesoch, čo dokážu," dodal.
Izolova premnožené lykožrúty v chránených územiach je však komplikované,
poznamenal Zúbrik. Nepomohlo by ani to, ak by lesníci okolo celého ohniska
kalamity postavili feromónové lapače. "Ukázalo sa, že je to neúčinné,"
povedal odborník. Väčšina lykožrútov by sa im vraj vyhla.
V plnej miere podľa neho nemožno uplatni ani zahraničné skúsenosti s bojom
proti lykožrútovi. Otázny účinok by malo aj to, ak by sa okolo napadnutých
lesov vypílili plochy, cez ktoré by sa hmyz nedostal, povedal. Týmto
spôsobom bojovali s rozsiahlou podkôrnikovou kalamitou napríklad v
bavorskom národnom parku. Terénne podmienky sú tam však úplne iné, ako na
Slovensku, dodal Zúbrik.
Dlhodobým východiskom je podľa Zúbrika aj Smatanu postupné nahradenie
jednoliatych smrečín zmiešanými lesmi. "Príroda takýmto spôsobom uvádza do rovnováhy to, čo stabilné nie je. Tie druhy stromov, ktoré nie sú
prispôsobené pre súčasné podmienky, likviduje a vytvára priestor pre tie,
ktoré si s tým dokážu poradi lepšie," povedal o hynutí smrekových porastov
Smatana.
Prekážkou pre pestrejšie lesné porasty však údajne môže by žiadanos
smrekového dreva. Vážnejšie ažkosti s odbytom nemali podľa Zúbrika
spracovatelia ani po tatranskej kalamite z roku 2004, keď vietor pováľal
milióny kubických metrov dreva. "Je to hospodársky veľmi vďačná drevina a
zhodou okolností je aj najmenej odolná voči víchrici a lykožrútom," dodal
Smatana. Vidina rýchleho výnosu preto môže niektorých hospodárov motivova
k tomu, aby naďalej vysádzali nevhodné stromy, uzavrel.
(zdroj: ČTK)
Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .
