Smrek je v ohrození, ale nevyhynie

"Nie som pesimista. Smrek nevyhynie a ostane súčasou našich lesov,"

povedal ČTK riaditeľ Lesníckeho výskumného ústavu vo Zvolene Milan Zúbrik.

Nevyhnutnosou však bude, aby veľké smrekové plochy nahradili porasty s

pestrejším zastúpením druhov, najmä listnatých stromov. Zastavi

lykožrútovú kalamitu však bude na niektorých miestach veľmi ažké a

miestami môže smrek úplne vymiznú, upozornil Zúbrik. "Problém môže by

lokálny, v niektorých regiónoch môže by hynutie výraznejšie," dodal.

Lykožrúty nezničia všetky slovenské smrekové lesy ani podľa Juraja Samatanu

zo zoskupenia mimovládnych ochranárskych organizácii Ekofórum. "To je

falošný obraz, že lykožrút zožerie Tatry, potom zožerie Malú Fatru a potom

bude pokračova na Bratislavu," povedal. Odhadol, že tento alebo budúci rok

sa začne podkôrniková kalamita oslabova.

Štátne a mimovládne organizácie sa však naďalej sporia o tom, či by mal

človek prírode pomáha pri potláčaní lykožrúta aj v chránených územiach.

"Spracovanie kalamitnej hmoty je hlavné opatrenie proti podkôrnikovi,"

tvrdil Zúbrik. Príkladom úspešnosti tejto metódy bola podľa neho rozsiahla

veterná kalamita z roku 1996 na Osrblí, kde sa po odstránení spadnutých

stromov podkôrny hmyz nepremnožil. Naopak, od roku 2002, odkedy platia

obmedzenia zásahov v najprísnejšie chránených územiach, sa po veterných

kalamitách podkôrny hmyz rozšíril, dodal.

Smatana však odmietol, že by zákaz vyaži popadané drevo z prírodných

rezervácií výrazne prispel k lykožrútovej kalamite. Lesníci si totiž vraj

nedokážu s hmyzom poradi napríklad ani na Kysuciach, kde môžu proti nemu

bojova bez obmedzení. "Nemáme nič proti tomu, aby lesníci použili to, čo

považujú za vhodné, v hospodárskych lesoch. Nech ale nesugerujú ľuďom, že

ohniskom lykožrúta sú prírodné rezervácie," povedal Smatana. V nich by

preto vraj mala dosta príležitos výlučne príroda. "Lesníci nech ukážu v

hospodárskych lesoch, čo dokážu," dodal.

Izolova premnožené lykožrúty v chránených územiach je však komplikované,

poznamenal Zúbrik. Nepomohlo by ani to, ak by lesníci okolo celého ohniska

kalamity postavili feromónové lapače. "Ukázalo sa, že je to neúčinné,"

povedal odborník. Väčšina lykožrútov by sa im vraj vyhla.

V plnej miere podľa neho nemožno uplatni ani zahraničné skúsenosti s bojom

proti lykožrútovi. Otázny účinok by malo aj to, ak by sa okolo napadnutých

lesov vypílili plochy, cez ktoré by sa hmyz nedostal, povedal. Týmto

spôsobom bojovali s rozsiahlou podkôrnikovou kalamitou napríklad v

bavorskom národnom parku. Terénne podmienky sú tam však úplne iné, ako na

Slovensku, dodal Zúbrik.

Dlhodobým východiskom je podľa Zúbrika aj Smatanu postupné nahradenie

jednoliatych smrečín zmiešanými lesmi. "Príroda takýmto spôsobom uvádza do rovnováhy to, čo stabilné nie je. Tie druhy stromov, ktoré nie sú

prispôsobené pre súčasné podmienky, likviduje a vytvára priestor pre tie,

ktoré si s tým dokážu poradi lepšie," povedal o hynutí smrekových porastov

Smatana.

Prekážkou pre pestrejšie lesné porasty však údajne môže by žiadanos

smrekového dreva. Vážnejšie ažkosti s odbytom nemali podľa Zúbrika

spracovatelia ani po tatranskej kalamite z roku 2004, keď vietor pováľal

milióny kubických metrov dreva. "Je to hospodársky veľmi vďačná drevina a

zhodou okolností je aj najmenej odolná voči víchrici a lykožrútom," dodal

Smatana. Vidina rýchleho výnosu preto môže niektorých hospodárov motivova

k tomu, aby naďalej vysádzali nevhodné stromy, uzavrel.

(zdroj: ČTK)