Smrečiny a lykožrút z družice

 Asi najdôležitejšia vlastnos snímania dát z družíc, prípadne lietadiel, je komplexnos. Predstavme si, že by lekár vyšetroval pacientovi postupne každú bunku v tele. Nehľadiac na časovú náročnos, analýzou všetkých buniek by sme ažko odhalili, žemátrebárs chrípku.

Rovnako tak pri lesoch môžeme počas krátkej chvíle získa dáta o miliónoch stromov, navyše, môžeme hodnoti lesné porasty ako celok. Druhou významnou vlastnosou je, že družicové dáta sa získavajú v intervaloch elektromagnetického žiarenia, ktoré ľudské oko nie jeschopné vníma. Ide napríklad o infračervené spektrum, kde môžeme identifikova zmenu zdravotného stavu lesa bez toho, aby bola napohľad v takom poraste akákoľvek zmena.

Treou výhodou je, že niektoré dáta sú získavané systematicky. To znamená, že k snímaniu dochádza neustále niekoľko rokov, a ak dôjde k nejakej zmene na zemskom povrchu, môžeme spätne využi archívne dáta a sledova vývoj nejakého javu. Pre také sledovanie sú výhodné hlavne dáta zhotovené družicami typu Landsat.

Prvá zo série týchto družíc bola vypustená na obežnú dráhu už v roku 1972. Môžeme napríklad sledova vývoj šírenia kôrovca, presnejšie povedané, jeho prejavov na Šumave už od začiatku osemdesiatych rokov. Navyše, množstvo týchto družicových dát je voľne stiahnuteľných z dátových archívov.

   Družicové dáta sú v mnohých krajinách už nevyhnutnou súčasou lesného hospodárenia. Platí to najmä tam, kde sú rozsiahle lesné porasty a takýto monitoring je umožnený technologickým vybavením na vysokej úrovni (Kanada, USA a pod.). Využitie je veľké: hodnotenie plošných zmien lesa a prípadné odhalenie nepovolenej ažby, alebo odhady biomasy. Pomocou takzvaných spektrálnych indexov môžeme indentifikova riziká požiarov v letnom období, poškodenie lesov vplyvom kyslých dažďov, patogénnych húb alebo škodcov hmyzu.

Práve posledný zmienený prípad môže by doložený na príklade Šumavy a kôrovca. Pomocou série družicových scén družíc Landsat od roku 1987 bol vyhodnotený celý priebeh premnoženia kôrovca na Šumave a jeho dôsledkov pre lesné porasty. Najdynamickejšie zmeny boli v oblasti centrálnej Šumavy zistené v druhej polovici 90. rokov, keď bol uplatňovaný režim aktívnych zásahov vytváraním holorubov okolo bezzásahového pásma proti ďalšiemu šíreniu kôrovcov. Z výsledkov spracovania družicových dát vyplýva, že prirodzená obnova lesa v miestach rozpadnutých smrečín prebieha, navyše je v porovnaní s holinami úspešnejšia.

Z terénneho výskumu Magdy Jonášovej vyplýva, že prirodzená obnova v rozpadnutých smrečinách je oproti obnove na odlesnených miestach úspešnejšia o 30 a viac percent v závislosti od podmienok v danej lokalite. Na úplne odlesnených plochách je potom potrebné dosadzova stromčeky umelou výsadbou, čo je i finančne náročné.

K podobným záverom dochádzajú i vedci skúmajúci obnovu lesov vo Vysokých Tatrách. Anton Krištín z Ústavu ekológie Slovenskej akadémie vied v rozhovore pre Český rozhlas uviedol, že obnova lesov na plochách intenzívnej ažby je náročná vplyvom viacerých faktorov ako mikroklimatické podmienky holých miest a zarastanie semenáčov.
  
   Zvláštnou skupinou dát z družíc sú dáta termálne. Z nich sa dajú získa informácie o teplote materiálov na zemskom povrchu. Napriek tomu, že termálne dáta sú dnes pri družiciach stredného rozlíšenia skôr výnimkou, môžu poskytova unikátne informácie. Termálne dáta môžeme využi pri identifikácii požiarov alebo iných rizík, v prípade vodných plôch môžeme odhali i tepelné znečistenie odpadových vôd či podmorskú vulkanickú činnos.
   Termálne dáta boli použité i pri hodnotení vplyvov kôrovcov na Šumave. Všeobecne platí, že ak dôjde k odlesneniu, teploty povrchu pôdy začnú medzi dňom a nocou výrazne kolísa. Je však rozdiel, ak odumrie les vplyvom kôrovcov, alebo ak urobíme holorub.

Pri rúbaní lesa dôjde k odstráneniu vegetácie niekedy až na holú pôdu, ktorá sa vysuší a začne sa prehrieva. To môže by pre obnovu lesa kritický moment. Naopak, v lese rozpadajúcom sa pôsobením kôrovcov sa presvetlením urýchli rast náletových semenáčikov, ktoré sú čiastočne klimaticky chránené časami odumretých smrekov. Také prostredie navyše chráni semenáčiky svojou neprístupnosou pred zverou.

Termálne družicové dáta i pozemné meranie teplôt z oblasti centrálnej Šumavy jednoznačne ukazujú, že na rozdiel od odlesnených plôch v rozpadnutých smrečinách nedochádza k takému výraznému nárastu ani ku kolísaniu teplôt. To je aj v zhode s výsledkami porovnania počtu semenáčikov v oblasti rozpadnutých smrečín a holín na Šumave, keď práve rozpadnuté smrečiny oproti holinám vykazujú vyššiu úspešnos obnovy lesa.

(sme, 20.4.2010)