Sľubné hľadanie spolupráce

„V dôsledku rozdielnych názorov na ochranu prírody v chránených územiach sa vyostrili strety ochrancov prírody, environmentálnych aktivistov, so zástupcami štandardných a praxou overených lesníckych postupov, do miery, ktorá neprospieva nikomu, a hlavne nie lesu. Problematika starostlivosti o lesy v chránených územiach prešla, na základe týchto postojov, z poľa apolitickej objektívnej vedy, na pole politické a emocionálne, čo prináša so sebou oveľa ťažšie vecné a racionálne riešenia,“ konštatoval v úvodnom príhovore Ľubomír Jahnátek, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka na konferencii s názvom „Aktuálne otázky ochrany prírody a starostlivosti o les pri rozvoji vidieka“.

Priestory auly Technickej univerzity vo Zvolene, na základe iniciatívy Slovenskej lesníckej komory, Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a Ministerstva životného prostredia SR, privítali na akademickej pôde rezortných ministrov, lesníkov, zástupcov ekologických i ochranárskych mimovládnych združení a iniciatív, i neštátnych vlastníkov lesa.

Ekologická degradácia kontra „leso centrický“ pohľad, otázky aktívneho, alebo pasívneho zásahu človeka v lese – to boli zásadné témy, ktoré rezonovali v jednotlivých referátoch a prednáškach. Rôzne porovnávacie údaje a rozdielne deklarované čísla, pozitíva i negatíva pri zásahoch a následnom spracovaní drevnej hmoty po veterných smrštiach na Slovensku, následky enormného rozmnoženia lykožrúta, zakladanie pralesov a vyhlasovanie nových chránených území, ich prípadný dopad na hospodárstvo a zamestnanosť ľudí v najchudobnejších regiónoch Slovenska, i postoj súkromných vlastníkov lesa, podľa slov ministra Ľubomíra Jahnátka „potvrdili, že v rámci širšieho celospoločenského pohľadu je potrebné objektívne rozlišovať a zhodnotiť celospoločenský záujem v lesnícko-drevárskom sektore, v ochrane prírody, sociálnej a ekonomickej oblasti a jasne ho oddeľovať od individuálnych a skupinových záujmov, vízií a prianí rôznych skupín bez legitimity.“

„Ministerstvá životného prostredia a pôdohospodárstva zostavia odbornú medzirezortnú komisiu, ktorá navrhne zmeny troch kľúčových zákonov - zákona o lesoch, o ochrane prírody a krajiny a zákona o poľovníctve,“ uviedol minister Peter Žiga. Minister Ľubomír Jahnátek ho doplnil: „Zmena týchto zákonov, a s nimi súvisiacich nariadení a vyhlášok, je nevyhnutná, nakoľko v súčasnej podobe si doslova odporujú."

„Je evidentná snaha o kompromis v ochrane prírody a starostlivosti o lesy v chránených územiach a je aj snaha, aby sa odstránila dvojkoľajnosť rozhodovania," zhodnotil postoje zúčastnených po skončení konferencie rektor TU Rudolf Kropil, ktorý bol jej garantom.

Legislatívne prostredie tejto problematiky tvorí Ústava SR, Zákon NR SR č. 369/1990 Zb. z. o obecnom zriadení, Zákon NR SR č. 138/1991 Zb. z. o majetku obcí, Zákon NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, Zákon NR SR č. 326/2005 Z. z. o lesoch, Smernica RADY 92/43/EHS o biotopoch, Smernica o vtákoch 79/409/EEC, Program rozvoja vidieka SR 2007-2013.

„Ak má byť ochrana prírody efektívna, vyhlásenie chráneného územia je len prvý krok. Musí nasledovať účinná starostlivosť - manažment územia s jasnou víziou a koncepciou, vrátane snahy o obnovu poškodených spoločenstiev či druhov,“ uviedol na konferencii Tomáš Dražil zo Štátnej ochrany prírody SR a pokračoval: „Z pohľadu ochrany prírody nie je na mieste diskutovať o tom, či je ponechanie lesov bez zásahu vhodné v podmienkach Slovenska, ale relevantná otázka je, kde a na akých plochách. Štát by mal jasne deklarovať, aké chce mať chránené územia a čo od nich očakáva.“

Ako najvážnejší problém lesníctva na Slovensku vidí generálny riaditeľ štátneho podniku Lesy SR Ctibor Határ hromadné hynutie smrečín. Jedným z prvotných dôvodov tohto problému je i zmena slovenskej legislatívy v oblasti ochrany prírody a krajiny v roku 2002, keď boli do nového zákona o ochrane prírody a krajiny implementované smernice EÚ. Problémom je i výstavba lesných ciest. „Nechápem, prečo sa doteraz nepovolilo Lesom SR vybudovať v Národnom parku Nízke Tatry nové lesné cesty a inému obhospodarovateľovi lesa, výstavba 7 lesných ciest, či dokonca cestné spojenie na vrchol Chopku, áno. Sú v tom peniaze? Je to biznis na úkor spoločnosti? Platí rovnosť pred zákonom aj v ochrane prírody?“ pýtal sa Ctibor Határ.

Pohľad mimovládnych organizácií (SOS Birdlife, RPS, IOP, Daphne, BROZ, VLK) prezentoval Marián Jasík. Hlavné problémy vidí v poklese a ohrození biodiverzity a v chýbajúcej spoločensky akceptovateľnej vízii ochrany prírody: „Toto nie je o zmene zákonov, toto je o zmene, ktorú za nás žiadny zákon neurobí.“ Vo svojej prednáške deklaroval aj koľko stojí a čo prináša ochrana prírody, problémy s financovaním prostredníctvom fondov EÚ a v závere navrhol námety pre tvorbu opatrení v územia NATURA 2000 v Programe rozvoja vidieka na roky 2014-21, či možné riešenia a odporúčania z pohľadu ochranárov.

Podľa Milana Ovseníka z Únie regionálnych združení vlastníkov lesov Slovenska „by sa mal stanoviť verejný záujem štátu v oblasti lesného hospodárstva, ktorý vie štát finančne zabezpečil tak, aby nebol v rozpore s legislatívou a predovšetkým dobrými mravmi, aby neprenášal bremeno finančnej záťaže z akejkoľvek činnosti na plecia vlastníkov lesov a ostatných obyvateľov vidieka.“ Okrem potreby zmien spomínaných zákonov apeloval aj na urýchlenie procesu odovzdávania lesov ich vlastníkom, doriešenie problému neznámych a neprihlásených vlastníkov a urýchlenie procesu pozemkových úprav ich lepším finančným zabezpečením.

„Stav biotopu z hľadiska ochrany prírody znamená súhrn vplyvov, ktoré pôsobia na biotop a jeho typické druhy, a ktoré môžu ovplyvniť jeho dlhodobé prirodzené rozšírenie, štruktúru a funkciu, aj dlhodobé prežitie jeho typických druhov,“ konštatoval Michal Wiezik z FEE TU Zvolen, ktorý hodnotil aj spôsoby biologicky efektívnej sanitárnej ťažby alebo asanácie (deštruktívna metóda) na zastavenie šírenia premnoženia lykožrúta a biologické a biotechnické metódy regulácie podkôrneho hmyzu (nedeštruktívne metódy) pomocou bariér feromónových lapačov, antiatraktantov, či prostredníctvom entomopatogénnych húb. Zároveň porovnal mieru degradácie ekosystémov v porovnaní s kompaktným lesom. Stav biotopu z hľadiska ochrany prírody považuje za „priaznivý”, keď jeho prirodzený areál, rozšírenie a plocha, ktorú v tomto areáli pokrýva, sú stabilné alebo sa zväčšujú, špecifická štruktúra a funkcie, ktoré sú nevyhnutné pre jeho dlhodobé zachovanie, existujú a pravdepodobne budú existovať i v dohľadnej budúcnosti a stav jeho typických druhov je z hľadiska ochrany priaznivý.

„Starostlivosť o les sa musí stať cielenou celospoločenskou aktivitou,“ podotkol Jaroslav Demian, primátor mesta Brezno a pokračoval: „Slovensko a jeho regióny sú existenčne odkázané na efektívne využívanie environmentálneho, ekonomického a sociálneho potenciálu vidieka. Pre budúcnosť rozvoja vidieka je potrebné zadefinovať východiská zo súčasného stavu, ktoré vidím v stanovení ekonomicky únosnej ochrany prírody pre vlastníkov, určením spôsobu využívania pozemkov, s cieľom trvalo udržateľného rozvoja, v duchu Ústavy SR.“

Jaroslav Šulek, predseda Slovenskej lesníckej komory, ktorá bola organizátorom konferencie, apeloval vo svojom príhovore na zodpovednosť za budúcnosť našej krajiny, takú, akú preukázal svojou činnosťou pred 200 rokmi rodák z Čierneho Balogu, jedna z najväčších postáv slovenského lesníctva Jozef Dekrét Matejovie, ktorého životné krédo bolo : „Zachovať lesy pre budúce generácie“.

Na záver konferencie prijali jej účastníci záverečné vyhlásenie, ktoré zhrnuli do nasledujúcich bodov:

• Vedenie MPaRV SR a MŽP SR konštatujú, že konferencia „Aktuálne otázky ochrany prírody a starostlivosti o les pri rozvoji vidieka“ splnila svoj cieľ, ktorým bolo pomenovanie najdôležitejších okruhov problémov v ochrane prírody pri starostlivosti o lesy v rámci rozvoja vidieka. Oba rezorty ju považujú za začiatok konštruktívnej diskusie na hľadanie odborných riešení metodických, legislatívnych a praktických problémov súvisiacich s obhospodarovaním a ochranou lesov.
• Rezorty potvrdzujú záujem a budú podporovať pokračovanie dialógu v danej téme
• Rezorty založia spoločnú pracovnú skupinu zloženú z odborníkov zainteresovaných rezortov, ktorá bude predkladať návrhy riešení spoločných problémov.
• Pracovná skupina bude úzko spolupracovať pri vypracúvaní návrhov novelizácie legislatívy a jej zosúlaďovania (zákon o lesoch, zákon o poľovníctve, zákon o ochrane prírody a krajiny) , pri vypracovaní návrhu metodiky a postupu na prehodnotenie sústavy chránených území a metodiky a postupu riešenia úhrady majetkovej ujmy vyplývajúcej z obmedzení vlastníkov lesov.
• Rezorty sa dohodli, že pri vyhlasovaní nových chránených území sa bude postupovať podľa spoločne odsúhlasenej metodiky a postupu na prehodnotenie sústavy chránených území. Vyhlásenie každej novej lokality bude prerokované v Pracovnej skupine.