Slovenské značky ako vzor

Turistické značenie definuje slovenská technická norma STN 01 8025, ojedinelá v Európe. Sú v nej uvedené základné pojmy turistického značenia, princípy umiestňovania značiek a informačných objektov na turistických trasách pre pešiu, vodnú a lyžiarsku turistiku. Norme na Slovensku podliehajú tvary, rozmery, farby a technické vyhotovenie turistických značiek aj turistických informačných a nosných prvkov.

Značka, ktorú vídať na strome, skale alebo na smerovníku, či na značkárskom kolíku, má tvar štvorca s rozmermi 100 krát 100 mm a pozostáva z troch vodorovných pásov. Prostredný pás (červený, modrý, zelený alebo žltý) určuje vedúcu farbu značenej trasy.

Oba krajné sú biele a majú za úlohu zviditeľňovať značku. Šípkou vo farbe značky sa označuje ostrý zlom trasy alebo odbočenie. Na trasách sa nachádza aj označenia prameňa, rozhľadne alebo zrúcaniny, či iného významnejšieho objektu.

Červenou farbou sa značkujú hlavné turistické trasy (hrebeňovky, trasy mimoriadneho významu, diaľkové trasy. Bývajú fyzicky najnáročnejšie a najdlhšie. Modrou sú spravidla značené stredne dlhé trasy (dlhé doliny, bočné hrebene). Zelená je určená pre kratšie trasy miestneho významu a žltou sa značia najkratšie úseky, spojky alebo skratky.

Prvé turistické značenie vzniklo na území Slovenskej republiky v roku 1874 v dnešných Štiavnických vrchoch v okolí Hodruše. Systém značenia, ktorý sa počas dlhých rokov postupne vytvoril, podlieha technickej norme od roku 1989.

Aj značkárska činnosť má svoje pravidlá - zastrešuje ju Klub slovenských turistov (KST) a spadá pod komisiu značenia Regionálnej rady KST. Celková dĺžka vyznačkovaných chodníkov na Slovensku je viac ako 14 000 km. Ďalších 700 kilometrov majú na starosti Štátne lesy TANAP-u.

Slovenský spôsob značenia turistických chodníkov prebrali podľa predsedu klubu Petra Dragúňa Poliaci a čiastočne aj Maďari. - Takmer vo všetkých krajinách bývalého sovietskeho bloku sa stretnete s naším pásovým značením,-dodal.

Čo sa týka hustoty turistických chodníkov, podľa šéfa turistov je na Slovensku dostatočná. - Pri nových trasách narážame na problém so životným prostredím, ktoré tvrdí, že naša sieť je prehustená,- uviedol P. Dragúň.

O obnovovanie značenia sa v KST stará samostatná sekcia, ktorú tvoria tzv. značkári. - Značkári sú vyškolení a majú na starosti značenie vo svojom regióne. Odmena za ich prácu je symbolická. Napriek tomu je počet značkárov dostatočný,- vysvetlil P. Dragúň s tým, že väčšinou ide o ľudí v staršom veku. Pripomenul, že značenie by sa podľa normy malo obnovovať každé tri roky. Aj v tejto oblasti je však problém s nedostatkom peňazí a intervaly obnovovania značenia sa predlžujú.

Turistika po slovenských horách a prechádzky v prírode sú veľkým lákadlom aj pre zahraničných turistov. V zahraničí také rozvinuté značenie trás nemajú. Podľa Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (SACR) je turistika stálou a významnou súčasťou ponuky pri propagovaní možností aktívnej dovolenky na Slovensku. Návštevníci zo zahraničia pritom podľa hovorcu SACR Martina Šebestu slovenské turistické chodníky vyzdvihujú.

- Zahraniční návštevníci mimoriadne oceňujú kvalitu a vynikajúcu úroveň značenia turistických chodníkov, - opísal M. Šebesta. V zahraničí nie je podľa jeho slov taký rozvinutý systém turistického značenia so štyrmi farbami na rozlíšenie turistických trás.

Najväčší záujem o turistiku v slovenských horách prejavujú podľa SACR najmä turisti z európskych krajín, ktorým dominuje Česká republika, Poľsko či Nemecko. Z mimoeurópskych krajín sa o turistiku po horách zaujímajú najmä návštevníci z USA.
Zdroj: aktuality.sk