Prihlásiť

Rozhovor s doc. Ing. Jozefom Konôpkom, CSc.: Rodí sa nová doba (ne)lesníctva?

Ing. Vladimír Krečmer, CSc., významný vedecký pracovník, pri príležitosti 90. výročia narodenia v publikácii „Bioklimatológ a jeho životná cesta lesníckym výskumom“ píše: „Vývoj lesníctva išiel od poľovníctva k rozvoju drevnej produkcie podľa potrieb ľudskej spoločnosti. Po Veľkej francúzskej revolúcii sa došlo k uznaniu potreby samovoľných environmentálnych a sociálnych efektov lesa pre kultúrnu krajinu. Bola to reakcia na veľké povodne v dôsledku odlesnenia územia. Dnes euroatlantická civilizácia požaduje od lesov a lesníctva viac než samovoľné kladné environmentálne a sociálne externality. Ide o užitočné účinky lesov, a to nie len ako samovoľné, náhodné funkcie, ale aj ako plánovite zabezpečované účinky, podľa konkrétnej spoločenskej potreby, na konkrétnych miestach, v konkrétnych druhoch, intenzitách i časoch. Teda ide o lesnícke služby, zabezpečované na základe objednávky na lesy, vyplývajúce zo záujmov a potrieb spoločnosti. Takýto je vývoj a takáto je aj prognóza, či vízia rozvoja lesov a lesníctva v Európe“.

Doporučený doc. Ing. Jozef Konôpka, CSc. doc. Ing. Jozef Konôpka, CSc.

J. Konôpka: “Plne sa stotožňujem s týmto vyjadrením. V súčasnosti sa začalo operovať s pojmom „ekosystémové služby lesa“. Problémom je, že zelená ideológia okrem samovoľných „služieb ekosystémov“, odmieta myšlienku „lesníckych služieb “. Na ľuďoch, na ich „well-being“, ba i na ich životoch tejto idei vôbec nezáleží. Dokonca sa rozmýšľa aj nad tým, či má ísť len o služby prírodných lesných ekosystémov, či lesov vôbec. Možno to pochopiť v USA, kde je veľa prírodných lesov. Inak je tomu v Európe a u nás, kde sa väčšina lesov storočia hospodársky využívala. Ide tu v podstate o dve protikladné ideológie, ktoré negatívne postihujú rozvoj lesov a lesníctva. Na jednej strane je to idea jediného už uvedeného hľadiska „ekologizmu“. Na druhej strane je to idea jediného hľadiska „ekonomizmu“, hospodárenia v lesoch hospodárskych – zisk z produkcie dreva. Viacfunkčné lesné hospodárstvo, či integrovaná starostlivosť o lesy sa v obidvoch prípadoch zamieta!" 

Ďalej V. Krečmer píše, že jednofunkčne koncipované lesnícke odvetvie výroby dreva treba zmeniť na hospodársky sektor dvojzložkový - výroby dreva a lesníckych služieb environmentálnej a sociálnej povahy...

J. Konôpka: „Nejde o myšlienky nové. Takáto štruktúra lesníctva sa začala koncipovať už v druhej polovici 20. storočia v lesnícky vyspelých štátoch Európy. Takto tomu bolo aj v bývalej ČSR, najmä pokiaľ išlo o vedu a výskum. Na Slovensku v tomto smere veľký kus práce odviedol najmä F. Papánek, v Čechách najmä V. Krečmer a V. Peřina. Autor konštatuje, že sa zhoduje s F. Papánkom, ktorý uvádza: „Lesy sú nenahraditeľným zdrojom životného prostredia ľudskej spoločnosti. Ide o funkcie lesa, v zmysle rastúcej spoločenskej potreby ako kladné účinky pre človeka.“ Čas ukázal, ako vývoj spoločnosti výrazne zmenil cieľ a zmysel lesného hospodárstva – ide o nárast významu nehmotných, spoločensky potrebných úžitkov lesa. To je mimoriadne významné aj pre hospodársku stabilitu lesných majetkov. Ide o aktuálny tlak v odboroch vodohospodárskych, pôdoochranných, rekreačných funkcii a v ochrane prírody. Pritom neklesá význam funkcie drevoprodukčnej.“ 

Je pravdou, že podiel lesov s potrebou environmentálnej a sociálnej povahy, teda s potrebou lesníckych služieb, sa od polovice 20. storočia s rozvojom euroatlantickej civilizácie zväčšuje. Máme tu teda fenomén „lesnícke služby“... 

J. Konôpka: „V. Krečmer navrhol tieto „lesnícke služby“ nazývať „riadené funkcie“. Ide o požiadavky na lesnícke služby vo verejnom záujme. Tieto požiadavky na realizáciu lesníckych služieb majú takto charakter verejnej objednávky. Tvoria zároveň podklady na priame platby za realizáciu konkrétnych lesníckych služieb.

F. Papánek napísal už pred 40 rokmi, že lesné hospodárstvo sa dostáva do zložitej situácie - je tu narastajúci rozpor medzi intenzifikáciou produkcie dreva a požiadavkou na realizáciu lesníckych služieb vo verejnom záujme. K tomuto si dovoľujem poznamenať, že je to tak, respektíve ešte horšie aj v súčasnosti. Doposiaľ sme hovorili o dvoch extrémnych prístupoch k lesom. Konkrétne o novodobom liberalizme, čiže o ekonomizme a o krajnom environmentalizme. S odstupom času prichádzame k záveru, že ide najmä o novodobý liberalizmus, čiže ekonomizmus, pretože podstatou rozporu zrejme nie je len ochrana prírody a v rámci nej ochrana lesov.“ 

Áno, ale je tu snaha „ochranárov prírody“ získať kompetencie nad nakladaním s lesmi. Pritom nie preto, aby to bolo v prospech občanov Slovenska, ale v prospech skupinových a zrejme ich podnikateľských záujmov. Takto Slovenskú republiku a v rámci nej aj lesníkov označujú za ničiteľov lesov a prírody. 

J. Konôpka: „Určite. Holiny po vetrových kalamitách a uhynutých smrečinách po premnožení podkôrneho hmyzu ukazujú ako zámernú devastáciu lesov. Nepovedia pravdu, prečo sa takto situácia vyvinula. Čiže to, že v dôsledku aj takzvanej „pasívnej ochrany lesov“, či „bezzásahovosti“, čo je ich oficiálnou politikou, došlo k v horských oblastiach Slovenska k takému hynutiu smrečín, že to nemá obdobu v histórii lesov a lesného hospodárstva. Je tu teda paradox, že „ochrancovia prírody“ sa tešia z ekologických a ekonomických škôd a ešte viac to zneužívajú na presadenie svojich skupinových záujmov. Darí sa im to aj smerom k verejnosti. Používajú na to osvedčené metódy, veď šírením demagógie možno verejnosť presvedčiť viac než poctivou prácou. Lesníci, správcovia a obhospodarovatelia lesov, sa takto stali rukojemníkmi samozvancov, najmä nevládnych organizácii, ale aj ďalších, ktorí sledujú osobné záujmy na úkor spoločnosti.“

Máme Stratégiu lesníckej politiky v Slovenskej republike do roku 2030. Ako táto dlhodobá stratégia môže ovplyvniť tieto negatívne tendencie? 

J. Konôpka: “V podstate ide o štátnu lesnícku politiku, preto by sme si mali ujasniť akú má mať úlohu a čo by mala obsahovať. V prvom rade je to riešenie závažných stretov, rozličných záujmov, jednotlivcov, záujmových skupín i záujmov verejných. Špecifikom je tu, okrem iného, to, že výrobný objekt – les - je súčasne významným činiteľom krajinného prostredia. Po odstránení lesných porastov, či ich uhynutí nemožno dosiahnuť ani hmotné výrobky, ani nehmotné účinky, respektíve je to možné až po obnovení existencie lesa. Preto štátna lesnícka politika musí byť garantom toho, že pri obhospodarovaní lesov sa musia dodržiavať základné princípy rozvoja lesov, uplatňovanie praxou overených mechanizmov riadenia lesného hospodárstva a používania vhodných nástrojov štátnej lesníckej politiky. Avšak štátna lesnícka politika nemôže byť len odvetvovým dokumentom, ale dokumentom prierezovým, skrátka celoštátnym. Musí byť záväzná pre všetkých aktérov, nárokové skupiny na všetkých úrovniach štátu. Preto ju musí schváliť vláda a Národná rada Slovenskej republiky. Mala by mať charakter doktríny, záväzného dokumentu aj pre budúce politické štruktúry štátu. Pri jej schvaľovaní treba dosiahnuť konsenzus celého politického spektra, lebo ak sa tak nestane, doplatí na to celá spoločnosť, najmä budúce generácie občanov Slovenska.“

Prečo treba prijať novú štátnu lesnícku politiku, aké sú hlavné dôvody? 

J. Konôpka: „Ide o dve veľmi významné skutočnosti: Po prvé, požiadavky spoločnosti na verejné služby, ktoré lesné hospodárstvo zabezpečuje účelovým obhospodarovaním lesov, narastajú a naďalej budú narastať. Nie je už únosné, aby náklady či ujma v dôsledku takéhoto manažmentu lesov boli financované z výrobnej činnosti, to znamená z tržieb za predané drevo. Preto sa lesné hospodárstvo musí zmeniť na odvetvie dvojzložkové. Konkrétne, na lesnícke služby a na výrobnú činnosť. Ide o zrovnoprávnenie postavenia lesníckych verejnoprospešných služieb s výrobnou činnosťou, najmä s produkciou dreva.

Po druhé, v globálnom i regionálnom meradle prebieha klimatická zmena, v dôsledku ktorej hynú lesné porasty v takom rozsahu, že to nemá obdobu v celej histórii lesného hospodárstva. Aby sme zabezpečovali existenciu lesov a ich funkčný potenciál, nevyhnutné je realizovať mnohé revitalizačné, finančne náročné opatrenia. Osobitnú pozornosť musíme venovať „aktívnej ochrane“ lesných porastov – treba zabrániť totálnej deštrukcii lesných ekosystémov, najmä najcennejších lesných porastov.

To sú dva najzávažnejšie dôvody, prečo treba vypracovať novú stratégiu štátnej lesníckej politiky. Pritom treba zobrať do úvahy, že ak nedôjde k zmene ekonomického, respektíve finančného mechanizmu v lesnom hospodárstve – týka sa to prvého spomenutého bodu - nebude možná realizácia ani zámerov uvedených v druhom bode. Bude to mať katastrofálne dôsledky nielen na lesy, ale aj na prírodné prostredie a krajinu. V konečnom dôsledku na životné podmienky občanov. Všeobecne uznávaný strategický cieľ lesného hospodárstva, čiže vyvážené plnenie ekonomických, ekologických a sociálnych funkcii lesov bude len želaním, ale nie skutočnosťou.

Ak sa pozrieme na túto problematiku zo širšieho pohľadu, tak ako sme sa o to snažili urobiť v našom rozhovore, aký je Vás záver?

J. Konôpka: “Lesníctvo prežíva veľmi zložité obdobie. Skutočne sa treba rozhodnúť čo ďalej. Či ideme doterajšou cestou, keď síce hovoríme o význame lesov, ale skutočnosť je taká, že je to len proklamácia, pretože existencia tohto odvetvia, či realizácia lesníckych verejnoprospešných služieb v podstate závisí len na tržbách za drevo. Náklady na lesnícke služby, ktoré sa aj v súčasnosti realizujú v rámci funkčne integrovaného lesného hospodárstva sa v podstate hradia len z tržieb za drevo. Dotačné systémy, týkajúce sa lesníctva, zlyhali. Na druhej strane nároky na plnenie verejnoprospešných lesníckych služieb stúpajú. V porovnaní so zahraničím máme veľa chránených území. Zo strany „ochranárov prírody“ sú tu veľké obmedzenia, ktoré okrem priamych finančných strát, ktoré boli aj exaktne vyčíslené, vedú k devastácii lesov – k premnoženiu podkôrneho hmyzu, ponechávaním lesov na samovývoj.

Je tu snaha narušiť integritu správy a riadenia lesného hospodárstva. Možno predpokladať, že v prvej fáze MŽP SR chce prevziať do svojej správy lesy v národných parkoch. Potom prídu s ďalšou požiadavkou prevziať lesy počnúc 2. stupňom ochrany prírody, čo predstavuje celkom približne 60 percent výmery lesov. Ostatné lesy ponechať lesnému hospodárstvu, aby slúžili na drevoprodukčnú funkciu.

Z hľadiska lesov, ich strategického cieľa a poslania, ide o katastrofický scenár. Ako modelové riešenie „ochrancovia prírody“ predstavujú cintoríny stromov v Národnom parku Vysoké Tatry. Obdobne je tomu aj v Národnom parku Nízke Tatry. Rozdiel je len ten, že sa tu odstránili uhynuté stromy.

Pýtam sa. Takéto chceme mať lesy na Slovensku? Ak teda nie, treba sa rozhodnúť, čí chceme lesné hospodárstvo postaviť na nohy, alebo na hlavu. Tak ako to o Slovensku pred nedávnom vyhlásil jeden známy slovenský politik. Chceme, aby lesy na Slovensku boli aj v budúcnosti našim najväčším prírodným bohatstvom, alebo aby sa stali obeťou krajných extrémnych ideológii, či prípadným rukojemníkom záujmov zahraničia? Skutočnosťou je, že o stave lesov, o príčinách ich zlého zdravotného stavu sa stále šíria nepravdy. A to nie len doma, ale sa exportujú aj do zahraničia.“

A výsledok toho všetkého?

J. Konôpka: “Pýtate sa na výsledok? Vláda SR schválila 27. februára 2019 „Stratégiu environmentálnej politiky SR do roku 2030“. Akí sme my, lesníci, naivní, aspoň väčšina, vrátane mňa, keď sme si mysleli, že keď vláda SR v roku 2018 vidí zdevastovanú krajinu v Javorovej doline vo Vysokých Tatrách v dôsledku „bezzásahového režimu“ pochopí o čo tu ide. Či ide o záujmy Slovenska, alebo o niečo iné. Verejná televízia hovorí o „klčovaní lesov“. Toto je demokracia a objektívne informovanie verejnosti? Nie je to v histórii prvý raz, keď demagógia vyhrala nad pravdou. Aj keď život ukáže, aká je pravda, bude už neskoro. Lebo škody za “ľudskú hlúposť“ alebo „pažravosť“ nikto nenahradí.“

Ďakujem za mimoriadne aktuálne odpovede.

Ján Fillo

 

 

Prečítané: 1270
(0 hlasov)

Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .

Hlavné správy

ZSD SR: Čo najviac kvalitného dreva spracujme doma a nevyvážajme prácu za hranice

ZSD SR: Čo najviac kvalitného dreva spracujme doma a nevyvážajme prácu za…

O čom sa píše

Spracovatelia dreva na Slovensku majú podľa slov generálneho sekretára Zväzu spracovateľov dreva SR (ZSD) Petra Zemaníka v súčasnosti veľký problém s kvalitou...

Prečítajte si viac
Lykožrút ničí lesy aj vo Francúzsku, v Európe je odhadom až 100 miliónov kubíkov kalamitného dreva

Lykožrút ničí lesy aj vo Francúzsku, v Európe je odhadom až 100…

O čom sa píše

Dlhé obdobie horúceho a suchého počasia prinieslo do východneho Francúzska najhoršie podkôrnikovú kalamity za posledných 20 rokov. Lykožrúty ničia ihličnaté...

Prečítajte si viac
Zádrhely v rokovaniach o Karpatských bukových pralesoch pokračujú

Zádrhely v rokovaniach o Karpatských bukových pralesoch pokračujú

Aktuálne

Ministerstvo životného prostredia SR v apríli tohto roka pre masmédiá vyhlásilo, že hranice Karpatských bukových pralesov budú vytýčené načas, pretože envirorezort...

Prečítajte si viac
Negatíva vývozu dreva zo Slovenska sa darí znižovať, tvrdí agrorezort

Negatíva vývozu dreva zo Slovenska sa darí znižovať, tvrdí agrorezort

O čom sa píše

V roku 2018 bolo zo Slovenska vyvezených  2 099 000 m³ surového dreva, čo bolo o 83 000 m³ viac ako v...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza LKT Trstena Fytofarm Merimex Agrokomplex.sk