Rozhovor: O čom sme (ako lesníci) doposiaľ málo hovorili

J. Fillo: Rozvoj výrobných síl, exploatácia prírodných zdrojov, globalizácia trhu, rozvoj civilizácie a demokracie priniesli so sebou mnohé zmeny. Ako ich vnímate?

J. Konôpka: Tak v pozitívnom, ako aj v negatívnom zmysle. Skutočnosťou je, že sa stupňujú požiadavky jednotlivých záujmových (nátlakových) skupín v spoločnosti. V slovníku spoločenských vied sa definujú ako „skupiny ľudí, ktoré majú rovnaký záujem v určitej sfére aktivít či postojov“. Pochopiteľne sledujú svoje záujmy. To je v demokratickej spoločnosti legálne. Tieto sú však často protichodné. Problém je v tom, že niektoré neberú zreteľ na verejný záujem, resp. trvalú udržateľnosť rozvoja spoločnosti. Ale nielen to. Často zámerne nepravdivými informáciami zavádzajú celú spoločnosť, resp. robia si nárok rozhodovať o tom, čo im kompetenčne nepatrí. Preto sme ich nazvali „nárokové“ skupiny (v úvodzovkách). V dôsledku toho vznikajú konfliktné situácie. Akoby chýbala funkcia štátu, ktorý by mal rozpory riešiť, alebo aspoň zmierňovať. Takto je tomu aj pokiaľ ide o lesy a lesníctvo na Slovensku.

J. Fillo: V čom teda v lesoch a lesníctve na Slovensku nastali (nenastali)  podstatné zmeny v porovnaní s minulosťou?

J. Konôpka: Doposiaľ sme už na mnohých odborných fórach hovorili o tom, ako sa zmenila situácia pokiaľ ide o verejný záujem, resp. o opodstatnené požiadavky spoločnosti na lesy a lesníctvo. Súčasne sa už viackrát konštatovalo, že pozícia lesníctva v  hospodárskych štruktúrach štátu sa v pozitívnom smere nezmenila, resp. je ešte horšia ako bola minulosti.  Spomeňme si aké opatrenia, pokiaľ išlo o lesy, sa prijímali už v období Márie Terézie. Pochopiteľne vtedy, ale aj v ďalšom období sa prijímali opatrenia najmä na zabezpečenie trvalosti, nepretržitosti, vyrovnanosti a rastu produkcie dreva. Dožili sme sa obdobia, keď už spoločnosť nepožaduje od lesníctva len produkciu dreva, ale v prvom rade plnenie verejnoprospešných služieb. Takto sa to aj verejne proklamuje. Skutočnosť je ale úplne iná. Plnenie verejnoprospešných služieb sa požaduje, ale nerieši sa, kto by mal náklady alebo ujmu za stratu na drevnej produkcii z tohto dôvodu platiť. Štát sa spolieha na to, že vlastníci a správcovia lesov tieto aktivity budú hradiť z tržieb z výrobnej činnosti, čiže z príjmov za výrobky, najmä za predané drevo.  A to nie je možné. Týmto vznikla v lesníctve na Slovensku krízová situácia, ktorá už roky pretrváva.

J. Fillo: Ako by sa mala situácia riešiť?

J. Konôpka: Aj o tom sme už veľa popísali. Ale žiaľ je to tak, ako keby o seriózne riešenie tejto kritickej situácie nemal nikto záujem. Príčiny sú zrejme dve. Prvá, že tejto problematike sa nevenuje pozornosť, resp. že vládnuce štruktúry štátu pokladajú za dôležitejšie riešenie iných problémov, ako je starostlivosť o lesy. Prípadne, že sa spoliehajú na to, že problémy súvisiace s nakladaním s lesmi sa vyriešia samé. To je ten lepší prípad. Druhá príčina, a to je tá horšia je, že vládnuce štruktúry štátu situáciu nechcú riešiť. A to preto, lebo sa vyhýbajú konfliktom s niektorými „nárokovými“ skupinami. Tieto „nárokové“ skupiny nerešpektujú skutočnosť, že na Slovensku je dvojité vlastníctvo lesov: štátne a súkromné. Že o tom, ako sa má so súkromnými lesmi nakladať, má právo rozhodovať v prvom rade vlastník. V žiadnom prípade nie „nárokové“ skupiny.

Tieto „nárokové“ skupiny ale dobre vedia aj to, že keď je kritická situácia, vtedy je najlepšia príležitosť presadiť svoje „nároky“. Konkrétne zmocniť sa majetku, v našom prípade lesov, veď tieto sú ešte stále naším najväčším prírodným bohatstvom. Potom, samozrejme, budú mať väčšiu možnosť nakladať s nimi podľa vlastných záujmov (profitu). Takto je tomu žiaľ na Slovensku. Uvediem príklad. V rokoch 2005 – 2010 v dôsledku nezmyselného zákazu spracovania polomov v chránených územiach vznikla na Slovensku škoda 187 mil. eur. A to nie je všetko. Došlo tu k takému premnoženiu podkôrneho hmyzu,  že to nemá obdobu v celej histórii lesného hospodárstva na Slovensku. To nikomu z „národohospodárov“ nevadí? Pritom neboli a ani nie sú peniaze na realizáciu preventívnych, ochranných a obranných opatrení proti podkôrnemu hmyzu. Čiže  na to, aby sa tu lesy zachovali, zabezpečila  sa ich ochrana  a zveľadenie, čo je prvý predpoklad toho, že dôjde aj k ich rozvoju, resp. k riadnej realizácii lesníckych verejnoprospešných služieb, čo je požiadavka spoločnosti v 21. storočí. 

J. Fillo: Vráťme sa však k meritu veci, k názvu rozhovoru „o čom sme (ako lesníci) doposiaľ málo hovorili“?

J. Konôpka: O demagógii, ktorá sa šíri zo strany „nárokových“ skupín, konkrétne niektorých mimovládnych organizácií ochrany prírody, ale čiastočne aj z orgánov životného prostredia, a to pravdepodobne, ako som už uviedol, v záujme dosiahnutia svojich ambícii, či profitu. O tom, akým spôsobom zneužívajú „environmentálnu“ politiku, konkrétne klimatickú zmenu na osočovanie lesníkov. Áno, pravda je aj to, že ak sa niektorým jednotlivcom, „aktivistom ochrany prírody“ nedarí presadiť svoje záujmy doterajšími spôsobmi, vstupujú aj do verejnej (straníckej)  politiky. Účel svätí prostriedky. Žiaľ, takto je to aj v celej našej spoločnosti (môžeme začať účelovými predvolebnými heslami, neodbornou rétorikou niektorých poslancov pri rokovaniach parlamentu, atď.).

Aktivisti ochrany prírody dobre vedia, že klimatická zmena je mimoriadne aktuálna téma, ktorú možno veľmi dobre využiť (zneužiť)  na osočovanie lesníkov vo verejnosti. Zmocnili sa jej preto aj masmédia. Zverejňujú „bombastické objavy“ o tom, ako lesníci ničia lesy a ako týmto „prispievajú“ k zvyšovaniu negatívneho vplyvu klimatickej zmeny na život ľudstva. Vlastníci lesov, ich správcovia, odborní lesní hospodári, nemajú šancu veci verejnosti vysvetliť, či nezmysly vyvrátiť. Väčšia časť masmédií im to neumožňuje, alebo to, čo povedia, zámerne prekrútia, resp. vykladajú svojim spôsobom. Takto si niektoré „tiež masmédiá“ zvyšujú svoju popularitu. Vôbec im nevadí to, že dezinformujú, resp. traumatizujú verejnosť, že to nie je v prospech rozvoja spoločnosti, či seriózneho riešenia  problémov súvisiacich s klimatickou zmenou. O čo tu teda ide, o moc, o pozíciu, či o peniaze, alebo skutočne o verejný záujem?

O tom aká je tu situácia, pokiaľ ide o klimatickú zmenu, sme (my lesníci)  skutočne málo hovorili. Preto ako úvod do tejto problematiky sme napísali príspevok do nášho časopisu Les & Letokruhy: Klimatická zmena, lesy a lesníctvo na Slovensku. Z vykonanej analýzy jednoznačne vyplynulo, že na Slovensku od roku 1990 lesy a lesníctvo zvyšujú svoj podiel na zmierňovaní negatívneho vplyv klimatickej zmeny na našej planéte. Vyplynulo to z rozboru lesnatosti a stavu porastových zásob dreva v lesných porastoch. Ide najmä o viazanie, resp. uvoľňovanie uhlíka (podrobnejšie v citovanom príspevku).

J: Fillo: Aký je tu výhľad do budúcnosti?

J. Konôpka: Žiaľ, nie priaznivý. Situácia sa podľa všetkého bude meniť v negatívnom smere. Záleží, ale od toho, ako sa bude s lesmi nakladať. Ak bude vývoj taký, aké sú predstavy mimovládnych ochranárskych združení, žiaľ aj environmentálneho rezortu  (vrátane realizácie niektorých inštitútov  novely  zákona o  ochrane prírody a krajiny), ďalší vývoj sa bude zhoršovať.

Nakoniec treba povedať, že nie je možné sa v krátkom rozhovore podrobnejšie zaoberať riešením tejto problematiky. Uvedieme len, že ide o vypracovanie a schválenie novej štátnej lesníckej politiky, v ktorej by sa celostne riešila problematika lesov a lesníctva na Slovensku. To už súčasné vládnuce štruktúry štátu nemôžu zvládnuť. Urobiť by mali ale aspoň to, čo sa deje v okolitých štátoch, t. j. podporiť realizáciu opatrení, súvisiacich s riešením kalamitnej situácie v lesoch v dôsledku premnoženia podkôrneho hmyzu.